Časť prvá

Je to síce parafráza a používa sa pre Neapol, no pre Balkán to platí doslova. Nemyslím vojnu a podobné sračky. Myslím nasratých Balkáncov v autách, ktorí boli zoslaní na Zem len za jediným účelom – zabiť vás svojim autom a narobiť z vás čevabčiči.

 

Keď jazdíte po akomkoľvek balkánskom meste či dedine, je to ako ocitnúť sa v hre GTA. Ale nie keď jazdíte podľa predpisov a robíte misie (neviem, či to tak niekto hrá), ale keď sa rozbehnete autom dole ulicou, cestou zabijete 8 ľudí, vystúpite a ešte ich aj okradnete, fízli vás naháňajú, vy však dômyselne vojdete do autoservisu, prestriekate si auto a naraz zmätení policajti nevedia, kde ste a odvolajú pátranie. To vlastne sedí aj na balkánskych policajtov. Ešte ma napadlo prirovnanie k hre Need for Speed, tak si vyberte.

 

Ak sa teda v zatmení mysle rozhodnete jazdiť na Balkáne autom, pripravte sa na dva typy šialenstva – jazda mestom a jazda mimo mesta ( teda jazda kdekoľvek). Rozdiel je v tom, že napríklad v meste vám hrozí iný typ úmrtia ako mimo mesta. Ako príklad nám poslúži Belehrad a cesty hornatej východnej Bosny.

 

Vojdete do Belehradu, dodržiavate rýchlosť, ale predbiehajú vás úplne všetci. Srbom nezáleží, či ste boháč v novom Mercedese  alebo fúzkatý vidlák v šuštákoch, košeli a poltopánkach, ktorý ohrozuje Belehradčanov v starej juhoslovanskej dymiacej kope šrotu menom Zastava. Dôležité je  jazdiť aspoň 70-kou, robiť slalom medzi autami, zbesilo pritom preraďovať ako Vin Diesel vo Fast and Furious a pokúsiť sa autom zabiť človeka alebo aspoň vytlačiť z cesty minimálne jedno auto za deň. Náš „Sídliskový sen“ by sa nemohol po meste prevážať 20-kou vo svojom sedmičkovom báve, aj keď... doprial by som mu to.

 

Ak máte šťastie, dostanete sa na semafory. Je červená, takže máte čas porozmýšľať , ako sa čo najrýchlejšie dostať preč, keďže nemáte životnú poistku, nemáte spísaný závet a bojíte sa, že všetko zdedí vaša žena. Zasvieti zelená a vy zistíte, že ste v ešte väčšej sračke. Ak nevyštartujete ako Hamilton z pole position, ste synom smrti. Naraz zistíte, aký bonbónik  si na vás prichystali srbskí dopravní experti. Najväčšia križovatka v meste, z každej strany 10 pruhov a zelenú chytili všetky smery zároveň. Dokonca aj chodci. Presne za 0,75 sekundy je križovatka plná nasratých Srbov. Chodca, ktorý spravil fatálnu chybu a vstúpil na prechod pre chodcov, už dopredu vyhlásili za mŕtveho a známy je už aj dátum jeho pohrebu. Ak sa budete niekedy v živote cítiť zbytočný a bezvýznamný, vždy si spomeňte, že v Belehrade majú prechody pre chodcov. Ak ste z križovatky vyviazli živý, zdravý a vaše auto nevyzerá ako vyklepaný šnicel, ste buď výnimočne šikovný alebo obyčajný šťastko. Píšem v mužskom rode, lebo ženy v Belehrade naozaj za volant nepatria. Za nízke mzdy sa belehradskí experti pomstili ďalšou vychytávkou a síce kruháčmi, ktoré sú široké asi na 6-7 pruhov, bez stredových čiar a keď sa neznalý turista dostane do „vnútorného pruhu“, nemá šancu sa do polnoci z tohto kruháču dostať. Ak sa tam dostane domáci Srb, proste tam zaparkuje a odíde po vlastných.

 

Napriek tomu, čo som napísal doteraz, smrteľné nebezpečenstvo, ktoré vám hrozí v Belehrade je nič oproti tomu, čo vás čaká mimo mesta. Všade číha diabol.

 

Najkrajšie zážitky mám z hornatej východnej Bosny s krásnymi serpentínami, kde stúpanie cesty dosahuje aj 90 stupňov. Tesne za Sarajevom zrýchlite na 90 km/h a za pár sekúnd vás pri pohľade do späťáku zamrazí. Na vás je nalepených 18 áut, ktoré sú plné najnasratejších z nasratých Balkáncov. Všetci neprestajne trúbia, vykrikujú a tí, čo majú zbrane ( teda skoro všetci ), strieľajú do vzduchu. Tí najviac nasratí vystrelia aj na vás. Tieto horské cesty sú ledva dosť široké pre 2 autá, o tri sekundy však vidíte, ako vás do kopca predbieha bláznivý srbský kamionista, zbesilo gestikuluje a nadáva: „Jeb´o ti pas mater, idi u pičku materinu, bog te jeb´o, glupi majmune, kurac,  pizdolizac, govno jedno.“ Voľný preklad znie „Pes mal sex s tvojou mamou, choď do vagíny, Boh mal s tebou sex, ty hlúpučký primát, mužský pohlavný úd, lízač vagín, ty exkrement  jeden.“  Ide vedľa vás a pozerá sa vám do očí. Cestu pred sebou nevidel  aj 30 sekúnd. Chvíľku sa vás snaží dokonca vytlačiť z cesty dole útesom a pritom sa smeje ako  vraždící loutka Chucky. Autá v opačnom smere sa mu vyhýbajú, ale nie sú nasratí, netrúbia ani nenadávajú, lebo presne vedia, o čo tam ide. Súcitia s ním a vás by najradšej zhodili z toho útesu namiesto neho. A to je čisto balkánska špecialita – nájsť ďalší pruh aj tam, kde by ho nikto nikdy nenašiel a ani to neskúšal.

 

Idete stále do kopca, pod vami 200-metrový zráz do doliny, žiadne zvodidlá a proti vám sa rúti v protismere dymiaci  30-ročný autobus. Máte tri možnosti:

  1. Vyhnúť sa mu smerom dole z útesu a zomrieť.
  2. Zraziť sa s ním a zomrieť.
  3. Veriť, že sa stihne zaradiť

 

Celý život ste prísny racionalista (alebo ateista?), veríte v evolúciu, Darwinova teória a tak ďalej? Nie ste veriaci? Stavím svoj penis na to, že tento moment vám zmení život a Boh bude pre vás jediná cesta, Boh bude to jediné, čo vás v tejto situácií dokáže zachrániť. V tom momente si všimnete, že chlapík, čo sa na vás 120-kou rúti, fajčí, pije kávu ( ale zo šálky a nie z papierového tégliku, to je štýl! ), telefonuje a pritom niečo hľadá v prístrojovej doske. Vy rozmýšľate, či vám vôbec príde niekto na pohreb, pred očami sa vám mihne celý váš život, ktorý zrejme bude síce krátky, ale o to smutnejší  a on ani len nevie, čo sa deje na ceste.

 

Ukončím to tak, ako som začal – parafrázou. Tentokrát parafrázujem vtip o Chuckovi Norrisovi. Balkánci sú už dávno všetci mŕtvi, len smrtka sa im to boji povedať.

(Autor je zmeska Balkánca a Slováka)