Benjamin Salomon sa tesne po absolvovaní zubáriny v roku 1937 snažil dobrovoľne narukovať do americkej armády. Keď ho nevzali, tak sa prihlásil do kanadskej. Tí mu slušne poďakovali, dali lízatko a poslali domov.

V Los Angeles si otvoril malú ambulanciu a keďže bol výborný zubár, začali k nemu chodiť aj menšie hviezdičky z Hollywoodu. Z príjemne zabehnutej praxe (Mal dva domy a auto za 35.000 dolárov? Nie, iba dve autá a dom za 35.000 dolárov) ho v roku 1940 vytrhol povolávací rozkaz. Armáda sa plne rozhodla využiť jeho potenciál a priradila ho… K pechote. V hodnosti vojaka. Je to nepochopiteľné, pretože vtedy už dovŕšil dvadsaťšesť rokov, to sa človek dostane mimo kolónku „mládež“ aj podľa dnešných benevolentných kritérií. Na bežného blatošľapa už bol dosť starý. Okrem toho sa USA ešte v roku 1940 nezapojili do vojny, takže skutočne nemuseli povolávať každého kto mal nadpolovičný počet údov a očí. 

Benjamin nefrflal a s chuťou sa pustil do výcviku. Získal najvyššie výkonnostné odznaky: Strelec z pušky - Expert a Strelec z pištole - Expert. Vo voľnom čase sa pomedzi výcvik špáral kolegom v puse a zadarmo im ošetroval zuby. Za dva roky sa vypracoval na seržanta a veliteľa guľometného družstva. Vyhral súťaž o najvšestrannejšieho vojaka celého regimentu. Až vtedy zistila armáda, že vlastne pôvodne urobili chybu. Prevelili ho, zmenili mu zaradenie na zubára a povýšili na poručíka. Benjamin protestoval, chcel zostať u guľometčíkov. A nič mu to nebolo platné. 

Ako zubár stopiateho pešieho pluku sa zúčastnil útoku na ostrov Saipan, súčasť Mariánskych ostrovov. Toto súostrovie Američania potrebovali dobyť, pretože jeho obsadením by získali letiská, z ktorých by ich bombardéry B-29 doleteli nad celé Japonsko. Ostrovy bránilo viac ako tridsaťtisíc Japoncov proti dvojnásobnej presile Američanov. Boj trval takmer mesiac. Salomon sa dobrovoľne prihlásil ako záskok za zraneného chirurga zo stanice prvej pomoci. Na úplnom konci bitky, 4. júla 1944 sa Japonci rozhodli pre samovražedný banzai útok. Každý, kto vládal stáť a udržať katanu, pušku s bodákom, nôž alebo jedálenské paličky, sa rozbehol proti americkým pozíciám. Nehľadeli na straty, dostali rozkaz zabiť pred svojou smrťou aspoň desať nepriateľov a až potom mali povolené zomrieť. 

Nekryli sa, neustupovali, len kričali a bezhlavo útočili. Americká obranná línia ten nápor nedokázala vydržať. Salomon mal zriadený stan prvej pomoci len päťdesiat metrov od zákopov. Neustále prinášali nových ranených. V prvých minútach útoku ich prišlo cez tridsať. Ku každému skočil, ošetril ho najlepšie ako mohol a bežal za ďalším. 

Zranení sa kopia, vybehne zo stanu, musí robiť triáž. Keď tu, kde sa vzal, tu sa vzal, pri zranenom zrazu stál. Japonec! Reve: „Banzáááj!“ a proti všetkým samurajským tradíciám bodákuje bezbranných zranených, ktorí ležiac opodiaľ čakajú na ošetrenie. 

Si sa posral v kine?!? kričí na neho Salomon. Nedbá na bielu pásku s červeným krížom, ktorá zdobí jeho zakrvavený rukáv a zo zeme dvíha pušku M1 Garand patriacu ďalšiemu zranenému. Pokľaknúť, zacieliť, zadržať dych a plynule potiahnuť spúšť. 

Strelec z pušky - expert.

Bam! O milovníka kresleného chobotničkového porna menej.

Salomon si pušku prevesí cez rameno a vracia sa k zachraňovaniu životov. Pretriedi pacientov, konsternovaným lapiduchom zakričí pokyny a vráti sa dovnútra. K vchodu pribehnú ďalší dvaja Japončíci. Bam-Bam. 

Strelec z pušky - expert.

Ošetruje ďalej. Do stanu sa tlačí ďalší Japonec, ktorý poučený osudom spolubojovníkov radšej podlezie plátenú stenu. 

Bam-Cink!

Problém, je, že tých Japoncov plaziacich sa popod stan je viacero. Druhý sa ešte akurát ide postaviť, keď ho Ben privíta bodákom. Hej, má ho na požičanom prázdnom Garande nasadený. Rýchla otočka a tretí Japonec inkasuje puškou krosček, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Chára. Suzukimu vypadne nôž, ktorý si frajersky držal v zuboch a porúča sa k zemi. Ďalší ryžožrút inkasuje krásny baseballový úder pažbou pušky rovno do brucha. 

Okomentuje to obdivným: Humpf!

Salomon sa však do toho príliš oprie a zbraň mu vyletí z rúk. Pri nohe sa mu čosi zaleskne. Japonský nôž! Skočí po ňom. Vracia ho jeho právoplatnému majiteľovi tesne pod rebrá. 

Prásk! Prásk! Prásk! Salomon zamrzne a rozšírenými zreničkami sleduje, čo sa stalo. Protivník s boľavým bruchom tiež. Zásah od Benovej pažby ho už nebolí. Viac ho trápia tie tri priestrely, ktoré mu zrazu rozkvitli v hrudníku. Vyzerá, že chce utrúsiť drsňácke posledné slová. Ale nestačí mu dych. Pomaly, ako podťatá sakura sa zrúti k zemi. Aj tak by mu nikto nerozumel. Jeden z ľahšie zranených Američanov sa ospravedlňujúco usmeje a ukáže zubárovi dymiaci Colt 1911. Žiadny ďalší nepriateľ na obzore. Tak má poručík pár okamihov na oddych a zhodnotenie situácie. 

Okamžite odtiaľto dostaňte zranených. Tí, čo vedia kráčať, nech skúsia pomôcť tým, ktorí nemôžu! vyštekol na okolostojacich medikov. „Ja ich zdržím, kým sa dostanete do bezpečia. Uvidíme sa neskôr!

Znova si zobral osvedčený Garand, bandalír s nábojmi od ďalšieho zraneného a vybehol von. Oči mu hneď padli na guľometné hniezdo, okolo ktorého boli rozhádzaní štyria mŕtvi vojaci. Ako veliteľ guľometného družstva sa nenechal ponúkať, sadol za opustenú zbraň. Skontroloval nábojový pás, Zacvakal záverom. Spustil piatu symfóniu pre Browning M1917 v C-dur. 

Američanom sa podarilo japonský útok zastaviť až o pár hodín. Teda, útočníci sa ani nie tak zastavili, ako prosto došli. Z tridsaťjeden tisíc cisárovych vojakov prežilo päť percent. Predstavujem si, že keď sa US Army a Marines prebojovali naspäť k svojej bývalej stanici prvej pomoci tak zistili, že Ben prijal meno Obi-wan a odsťahoval sa na planétu Tatooine, kde v dobrovoľnom vyhnanstve opravoval zuby banthom.

 

Bohužiaľ nie. V guľometnom hniezde našli Salomonove telo. Nepriatelia z neho vyrobili cedník na ryžu. Dokopy schytal sedemdesiatšesť strelných rán. Dva tucty z nich utŕžil za života, zvyšok po smrti. O zubárovej mimoriadnej obľúbenosti v kolektíve svedčilo ďalších niekoľko desiatok bajonetových rán. A takmer stovka rozstrieľaných japonských vojakov pred jeho hniezdom.

Hrdinský príbeh potvrdilo množstvo očitých svedkov, zranenia poručíka aj počty zabitých nepriateľov sa podarilo dôveryhodne zadokumentovať. Okamžite išiel návrh na udelenie Medaile cti. Generál George Griner (veliteľ Američanov počas bitky o Saipan), ho z voleja zamietol.

Šibe vám? Lekár označený červeným krížom zmasakroval sto nevinných Japončíkov? Šak o nás Amnesty International napíše znepokojenú strávu!

Ale predsa na ochranu seba a zranených zbraň použiť môže.

Osobnú zbraň, nie do riti, ťažký guľomet.

“Ale naozaj môže, aha tu sa to píše.

No dobre, máte pravdu, ale už uplynul limit na podávanie návrhov na vyznamenania za skutky v druhej svetovej.

A nemôžeme mu tú medailu dať aj tak? Prosím?

Tak dajme a už ma s tým neotravujte!

Tento rozhovor v skutočnosti prebiehal päťdesiat osem rokov. Presne tak dlho trvalo, kým Ben svoju medailu konečne dostal.