Dnes začnem pozitívne. Tento rok som vďaka európskemu týždňu mobility ušetril minimálne tri eurá, kedže som mal auto v servise. Ak chcete ďalej čítať pozitívne veci, mali by ste skončiť s čítaním tohoto článku presne v tomto momente.
Ak si o Európskom týždni mobility náhodou neprečítate v internetovom alebo printovom žurnále, v Bratislave ho spoznáte veľmi jednoducho – zrazu sa začnú tvoriť kolóny v absolútne nezvyčajných miestach. Práve ste sa stretli s opatrením udržateľnej urbánnej mobility. Minulý rok boli opatrenia tak veľmi úspešné, že vyhradený autobusový pruh od mosta SNP po Mierko zrušili už po troch dňoch. Pre hnidopichov - áno, napísal som Mierko, kašlem vám ja na nejaké Hodžovo námestie, narodil som sa v Bratislave a pre mňa to bude vždy Mierko, tak si vyserte oko.
Začalo to fajn myšlienkou, propagovať v meste dopravu bicyklom. S prižmúreným okom sa dá povedať, že aj komunizmus začal fajn myšlienkou a pozrite sa, ako to dopadlo. Z neškodnej veci, akou je mestská cyklistika, sa stala Téma, a preto mal v Bratislave každý kandidát na primátora na billboardoch jasnú správu – bude stavať cyklocesty. Čo na tom, že sa ním do roboty dopravuje menej ako jedno percento ľudí. Víťazný Borat má teraz za poradcu jedného z tých cykloaktivistov, ktorí vidia svet čiernobielo – bicykel je dobrý, autá sú zlé. Ak by ste náhodou nevedeli, máme už aj národného cyklokoordinátora, ktorý chce podľa vlastných slov vrátiť bicykle do ulíc. So svojimi odžitými 31 rokmi sa nemôžem označiť zrovna za pamätníka, ale aj tak sa pýtam – aké bicykle chce vrátiť do ulíc? To som nejak prepásol dobu, keď sa autá mohli pohybovať iba po špeciálnych autocestách a mestá boli plné cyklistov? Po týchto pár riadkoch bude vyznievať najbližší výrok prekvapivo, ale ja mám rád cyklistiku. Čo ma však neskutočne sere, je celá ta propaganda okolo toho, počnúc od sloganov „ulice patria ľuďom, nie autám“ až po projekciu zvýšeného HDP pri stopercentnom využívaní bikov.
Strčte si do riti tie priblblé obrázky o tom, koľko bicyklov napracete na meter štvorcový, neohromujte ma prekvapivými štatistickými informáciami, že cesty si vyžadujú údržbu, lebo po nich chodia autá a nesnažte sa ma šokovať tým, že auto musím mať aj kde zaparkovať. Nemusíte každý rok výmýšlať špeciálne súťažné trasy, aby ste ukázali, že bike je rýchlejší ako auto. Ruka v ruke s cyklokultúrou k nám pomaly prichádza tzv skľudňovanie miest, ktoré vychádza z predpokladu, že keď niekde zakážete autá, automaticky sa to tam zaplní ľuďmi. Už aj taká nevinná akcia ako Dobrý trh má v popise „na jeden deň bude patriť ulica ľudom, nie autám“ namiesto toho, aby napísali niečo v štýle „spravíme hipsterskú akciu s workshopmi a prednáškami“. Ale nie, oni vyrvali slepú uličku s rezervovaným státím pre firmy a domácich obyvateľov z pazúrov áut aspoň na jeden deň, a tých desať áut, čo by tam normálne cez víkend parkovalo, prehralo bitku. Žijeme (zatiaľ) v relatívne slobodnej krajine, tak ak sa niekto rozhodne, že sa bude primárne pohybovať autom, je to jeho vec. Pre mňa za mňa si ďalej jazdite kamikadze štýlom na svojich retro bikoch bez bŕzd, ale neobmedzujte druhých preto, aby vám bolo lepšie. Presvedčte svojimi argumentmi ľudí, aby začali využívať bicykel, nevytvárajte umelo nevýhody pre autá. Keď sú tie autá také nevýhodné, je predsa otázkou času, kým ich prestane používať drvivá väčšina ľudí. Mohol by som dodať ešte niečo k dodržiavaniu pravidiel, ale o tom teraz hovoriť nechcem. Chcem hovoriť o bojovníkoch za lepší svet.
Ak máte trošku viac estetického cítenia, než má nádejná županka BSK sebareflexie, potom ste si už určite všimli nezvyčajné farby čerstvo zateplených fasád niektorých domov. Ak teda bývate v Bratislave. Ak by som bol žena, vedel by som tie farby popísať tak, aby si ich hrôzostrašnosť predstavili aj tí, ktorí ich nevideli. Bohužiaľ, som muž operujúci v RGB, takže najlepší popis, ktorý zo seba dostanem je tento: tie farby sú vskutku jebnuté. Útlocitným čitateľom sa za vulgarizmus neospravedlňujem, mali ste to čakať. Jebnuto-farebné domy sa už stali štandardom na každom sídlisku, keď sa spojilo zopár umelcov a rozhodlo sa ukončiť toto estetické inferno. Rozhodli sa navštevovať domy s prebiehajúcim zateplením, presviedčať ľudí o lepších riešeniach, ba dokonca aj prispieť vlastnými prostriedkami, aby sme sa my ostatní nemuseli pozerať na tieto obludy. Pardon, trochu som sa nechal uniesť, táto skupina umelcov chce samozrejme legislatívnu zmenu, lebo iná možnosť nie je. Ako ináč zmeniť niečo, čo sa mi nepáči, než pomocou zákona prinútiť ostatných k tomu, aby sa prispôsobili mne. Tu je môj odkaz pre všetkých, čo so zlepšovateľmi súhlasia. Nechajte domy stáť ako pripomienku Slováka 21. storočia.
Čo lepšie vyjadrí postoj človeka k svojmu okoliu ako dom, ktorého farba vám na prvý pohľad povie „mám v piči, neónovožltá bola v akcii“. Nech sa k nim za prvej monarchisticko-socialistickej republiky postaví knieža Róbert a povie „Vyhlasujem tieto farebné fasády za memento demokracie, nech vám pohľad na ne pripomína, že keď človeku dáte možnosť voľby, vyberie si zle.“ Nech sú pre ich obyvateľov pripomienkou naivnej chyby „myslel som si, že mám normálnych susedov“. Nech vo výhľade kričia “toto sa môže stať aj tebe” každému, kto si povie, že sa nezúčastni DS, kde sa bude hlasovať o zateplení. Každý má právo rozhodnúť sa, že bude mať škaredý dom. Viem, že podobnú legislatívu majú napr. v susednom Rakúsku, ale tam máju okrem iného aj fungujúce zdravotníctvo a cesty bez výtlkov. Prečo si musíme brať príklad akurát vo veci, kde máme viac slobody ako oni?
Keď už som v tom zahraničí, nedá mi neodbočiť rovno do Nemecka. Tam sa rozhodli, že ľudia žerú priveľa mäsa a treba to obmedziť. Keďže s touto iniciatívou prišla strana Zelených, hádam vás neprekvapí, že to chcú spraviť legislatívnou cestou. Jeden deň by sa malo v závodných a školských jedálniach podávať iba vegetariánske jedlo. Toto by mi mohlo byť absolútne ukradnuté, keďže sa v daných zariadeniach nestravujem a vlastne ani nežijem v Nemecku. Ale je to len ďalší príklad ľudí, čo chcú zlepšovať svet na svoj obraz zákazmi, príkazmi a sraním sa do vecí, ktoré majú nechať na ľudí. Chcem žiť vo svete, v ktorom má každý Nemec právo prežrať sa bratwurstami v ktorýkoľvek deň. Chcem žiť vo svete, kde budú žiť ľudia zdravo na základe svojich rozhodnutí, nie na základe nariadení vlády.
Ak ste náhodou dočítali tento článok až sem a zároveň ste jedným z tých, ktorí chcu zmeniť aj môj život k lepšiemu, tým, že mi niečo zakážu alebo prikážu, tu je môj odkaz: Pojebte sa. Svoj život si viem zlepšiť aj sám.
