Po všakovakých článkoch, venujúcim sa návodom ako prežiť prácu v korporáciách a ako vydrbať so šéfom debilom, nastal čas venovať sa aj hajzlom v motrokárňach. Nie však tým, ktorí sedia na stoličkách a tvária sa, že pracujú na spáse sveta, ale tým, na ktoré si chodia sadať aj bežní motroci. Slovnú hračku "povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si", by sme mohli aplikovať aj do sveta korporátnych hajzlov. Úroveň záchodovej kultúry vie až neuveriteľne pravdivo ukázať, ako na tom tá ktorá firma je. Hajzel je v dnešnom svete motrokární len jedno z mála miest, kde sa môže šikanovaný jedinec ukryť pred svetom a nerušene pobudnúť pár minút kým vykoná, čo má, prípadne si zahrá level či dva mimo pohľadu svojho motrokárskeho diktátora.

Murované hajzle sú luxus! Akokoľvek prehnane to znie, musí mi dať za pravdu každý, kto má tú smolu, že musí používať v práci papundeklové latríny. Akoby nestačilo, že všetci zúčastnení počúvajú celý výkon ostaných, predstavenie býva doplnené občasne aj dlhotrvajúcou pachovou kulisou. Nie som žiadny expert na ventiláciu a odsávanie, ale prečo kurva na tomto správa budov šetrí, nepochopím. Ďalšia vec, ktorá mi nejde do hlavy, sú rozmery kabínky - zrejme projektované pre 50-kilového a 165 cm vysokého, celoživotne podvýživeného aziata. Keď vás chcú v práci extra nasrať, tak ešte do takéhoto malého priestoru natlačia z jednej strany držiak s hajzel papírom a na druhú stranu dezinfekčný prostriedok. A tak sa stáva, že aj pri menšom pohybe jedinec nechtiac stlačí dávkovač dezinfekčného prostriedku a smrdí ešte pol dňa ako z reklamy na savo.

Väčšiu stiestnenosť, ako zažíva prdel 130-kilovej sumo zápasníčky napasovanej do legín veľkosti S si pamätám len z mobilných plechových záchodových buniek zo Švédska. Táto bunka má veľkosť trochu väčšej telefónnej búdky. Rovno pod držiakom papiera, cca 10 cm vedľa od záchodovej misy je umiestnený vodovod a sušič na ruky, nižšie je ešte samozrejme smetný kôš. Neuveritelná bola pre mňa teplota - aj počas treskúcej zimy bolo dnu teplo a dokonca čisto, vstup za pár eurocentov. Bunky boli rozmiestnené na miestach, ktoré neboli pokryté normálnymi toaletami napríklad aj v Stockholme.

Vrátim sa však naspäť ku korporátnym latrínam. Téma, ktorej sa nedá vyhnúť v žiadnej motrokárni je hajzlová turistika. Majú ju na svedomí poddimenzované počty latrín vs. nerovnomerné rozdelenie počtu motrokov podľa pohlaví na poschodiach. Toto sa stáva samozrejme počas hajzlových rush hours. Teoreticky by to mohli vyriešiť spoločné mužsko ženské záchody, no keď si spomeniem na Jen, ako otvára dvere toaliet na prízemí v prvom dieli seriálu IT crowd, túto myšlienku zavrhujem rovnako rýchlo, ako sa dôchodcovia pchajú ráno do trolejbusu. Dúfam, že vo vedení nikdy nikoho tento nápad neosvieti.

S hajzlovou turistikou ide ruka v ruke aj množenie sa rôznych druhov fantómov. Prvou, najmenej škodnou skupinou su tichí spáči. Ich činnosť spočíva v obsadení kabínky na dlhý čas, ich aktivita počas pobytu v kabínke je mi mierne nejasná. Podľa hodín, v ktorých sa tento druh fantómov často vyskytuje v latínach tipujem, že ide o doobedný/poobedný šlofík, meditáciu pred meetingom, ťukanie do mobilu alebo jednoducho dlhodobejšie zašívanie sa. Doba trvania je od 15 minút viac. Profesionálny spáči vykonavajú svoju činnosť bez svetla a bez vydania čo i len najniššieho decibelu zvuku. Prekvapivé pre mňa je, že sa nevyskytujú len v mužskej časti populácie, ale aj v ženskej. Riziko pre ostatných motrokov spočíva vo vyvolaní špirálového efektu hajzlovej turistiky - ostatní motroci navštevujú v zvýšenej miere latríny iného poschodia/kvardantu atď. 

Druhú skupinu fantómov tvoria tzv. humusáci. Tých by sme mohli rozdeliť do viaceých podskupín podľa toho, akú stopu na toaletách za sebou zanechávajú: fekalisti, močovkári a iní humusáci obľubujú napríklad lepenie šušňov na stenu. Na  počudovanie sa aj tieto podskupiny humusákov vyskytujú vo všetkých nielen sociálnych, ale aj funkčných vrstvách motrokární. V latrínach sa spolu s humusákmi zvyknú objavovať aj rôzne formy výchovných nadpisov, ako "Si v práci, nie na trhu v Marakéši" alebo "Nie si doma, aby to tu po tebe upratala tvoja manka". Tretiu skupinu fantómov tvoria telefonisti a po správnosti nejde ani tak o fantómov, ako o debilov, ktorí popri vykonávaní potreby na hajzloch vybavujú súkromné alebo aj pracovné hovory. Pre druhú stranu príjemné, asi ako jebačka v žihlave... Identita týchto jedincov je ľahko rozpoznateľná na základe hlasu. Vo veľkej miere je táto skupina tvorená ženami, kto iný by zvládal taký brutálny multitasking.

Pri tejto téme môžem písať ešte o rôznych hajzlových nehodách, ako napr. lovení telefónu a penaženky zo záchodovej misy alebo vymknutí sa na hajzli na pohovore, ale mám lepší nápad. Pôjdem sa niekde zamknúť a na chvíľu si zdriemnuť.