Majstrovstvá sveta v hokeji sa tento rok pre nás skončili ešte skôr, ako sme stačili vytiahnuť postupové kalkulačky a navliecť návleky na späťáky. A tak si absenciu každoročnej postupovej kombinatoriky vynahradíme aspoň tým, že zanalyzujeme príčiny neúspechu, aby sme sa z nich mohli poučiť ich mohli zopakovať. V diskusiách na Smečku alebo Denníčku N si človek mohol tri týždne dozadu získať  kopu lacných plusiek, ak z neúspechu obvinil hráčov z KChL, ktorých príchod odradil hráčov z NHL; Šatana, ktorí hráčov z KHL zavolal; a v neposlednom rade Fica, ktorý prirodzene môže za všetko zlé na Slovensku. My sa ale na príčiny nášho neúspechu pozrieme hlbšie.

 

Ešte by som asi mal zdôrazniť, že na rozdiel od priemerného Slováka, ja nie som odborník na hokej ani ten obligatórny mesiac v roku, lebo si viem nájsť aj lepšiu zábavu, než dívať sa na 22 chlapov, ako sa snažia šmariť loptu do koša. Na druhej strane, pán Dunning-Kruger nás naučil, že to, že sa do niečoho vôbec nevyznám, nie je prekážkou, aby som o tom zanietene diskutoval. Ba práve naopak. Tak si teraz napíšme hlavné dôvody, prečo sa Slovensku nepodarilo zopakovať úspech z Goteborgu 2002.

 

1. Hráči z KChL

Smejeme sa z internetovo zraniteľných spoluobčanov, ako ľahko uveria každému hoaxu. No keď sa nám to hodí,  sami im ľahko uveríme.  No a tentokrát si kopa protiruských Slovákov vsugerovala, že hráči z NHL neprišli, lebo im vadilo hrať v jednom tíme s kolaborantmi z Krvavej Chokejovej Ligy.

 

Takému Fehervárymu nevadilo odohrať celú sezónu s Putinovým kamarátom Ovečkinom, ale vadí mu hrať s Rybárom.  A keďže Feherváry  sa hanbil dať svoj principiálny morálny postoj najavo, tak si radšej zranil koleno. 

 

Mimochodom, ak by Vás zaujímalo, kto teda boli tí hráči, ktorí nechceli mať v tíme kolaborantov, tak to boli Cehlárik s Lantošim. Ale nejasajme, bolo to ešte v lete roku 2024. A ako dôvod uviedli, že príchod hráčov z KChL by znamenal veľký mediálny tlak. Takže nie, nevadili im vybombardované škôlky a nemocnice, ale otravní novinári. Ale pozor, predsa len tu bol až jeden hráč z NHL, ktorý zvažoval, že s kolaborantmi nebude hrať z morálnych dôvodov. Martin Pospíšil. Jediný ďalší hráč, ktorý nesúhlasil s povolaním kolaborantov bol potom už len jeho brat Kristián.

 

Lenže v auguste 2024 sa hrala kvalifikácia na ZOH a bratia Pospíšilovci na nej hrali. Spolu s hráčmi z KChL. Na MS Martin síce neprišiel, ale pretože mu to zakázal klubový doktor, a nie preto, lebo mu vadili spoluhráči z KChl.

 

A povedzme si pravdu rovno do očí. Strašne veľa Slovákov buď fandí Rusku alebo je neutrálnych. A aj mnohým z tých, ktorí fandia Ukrajine, je nakoniec účasť hráčov z KChL celkom ukradnutá. Dokonca som našiel prieskum - 52 % Slovákov nesúhlasí s neúčasťou kolaborantov, 20 % je to jedno. A fakt neviem, kde sa v protiruských kruhoch vzala tá viera, že hokejisti sú ideologicky uvedomelejší a geopoliticky zorientovanejší ako priemerný Slovák. Najmä keď sa dívam na legendy slovenského hokeja ako Šupler, Lukáč, Daro  Rusnák, Liba, Šatan... Ako bolo by pekné, keby sme mali medzi hokejistami viac Handzušov, ale my máme bohužiaľ viac Manfrédov.

 

Prečo teda píšem, že hráči odmietli prísť kvôli kolaborantom z KChL? Lebo ak si predstavili, že by im mal kryť chrbát Rybár, deravý ako slovenský brankár,  s jeho úspešnostou 80 % a priemerom 5 gólov na zápas, tak sa fakt nedivím, že na to radšej vykašľali. Inými slovami, nevadili im jeho kvality morálne, ale hokejové.

 

2. Šatan

Šťastný jazdil za hráčmi do zámoria, Šlégr jazdí za hráčmi do zámoria, Šatan za nimi nejazdí. Šťastnému prišli, Šlégrovi prišli a Šatanovi neprišli. Človek fakt nemusí byť Loránd Eotvos, aby si spočítal, ktorý prístup funguje. Pritom taký Tatár neprišiel z osobných dôvodov, čo čítam ako nechcelo sa mu.

 

Ale ktovie, ako by to dopadlo, keby za ním došiel Šatan aj s chľastom, chlebíčkami a kurvami (a tým teraz nemyslím vedenie ministerstva športu), možno by si to rozmyslel.

 

Z osobných dôvodov neprišiel ani Slaf, o ktorom je všeobecne známe, že má nejakú hovädzinu s vedením SZĽH. Keďže je Slaf bezkonkurenčne náš najlepší hráč v NHL, možno by nebolo od veci, keby za ním Šatan zaletel a vydiskutovali si to. A keďže naša repre má dlhodobo problémy a nevieme dlhodobo vychovávať mladých hráčov, tak asi Slaf bude mať v niečom pravdu.

 

A to isté platí aj pri Studeničovi. Žiaden hráč nie je viac ako reprezentácia, ale už oľutoval, že odišiel predčasne od reprezentácie. A zas až tak veľmi na výber nemáme, aby sme mohli ignorovať niekoho, kto mal v švédskej lige skoro bod na západ.

 

 

3. Fico

 

No a tu si povedzme, že hokej v porovnaní s ostatnými športami vyzerá ešte celkom dobre. Samozrejme, nie je až také ťažké byť desiaty najlepší v športe, ktorý berie vážne 6 krajín a z toho jedna nesmie hrať na žiadnom turnaji, ale ostatné kolektívne športy sú na tom ešte oveľa, oveľa horšie. Hokej je jediný slovenský kolektívny šport, ktorý sa v tomto tisícročí vôbec dokázal kvalifikovať na olympiádu, a to opakovane. Poslední komu sa to podarilo (ak nerátam K4), boli futbalisti v roku 2000. 

 

Z posledných 20 rokov je pri moci Fico 14. Posledný, kto bol u nás pri moci dlhšie ako on, bol cisár František Jozef I. A ja sa kurva pýtam, čo urobil Fico pre slovenský hiphop šport? Prečo zriadil ministerstvo športu až vlani, a nie už v roku 2007?

 

Teraz vážne, ak si dobre pamätám, šport predtým patril pod ministerstvo školstva. Prečo smerácki ministri školstva už dávno nevytvorili nejaké fungujúce grantové schémy, ktorými by sa podporovali mladé slovenské talenty? Ale nie, keď už aj máme nejaké peniaze na šport, tak my za ne ideme usporiadať olympijské hry v Šamoríne. Veď to znie rovnako absurdne ako mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Očovej.

 

Niekto by mohol namietať, že viac ako fungujúci šport by sme potrebovali fungujúce podnikateľské prostredie, ale to v podstate ide ruku v ruke. Viac potenciálnych  podnikateľov znamená viac potenciálnych sponzorov pre šport. Lenže táto vláda sa rozhodla podnikateľov pridusiť transakčnou daňou. A ak im aj nejaké peniaze ostanú, tak sa potom zbierajú na kadejaké rekonštrukcie nemocníc alebo lieky pre umierajúce deti. Ale zas nemôžeme chcieť všetko - aj fungujúce zdravotníctvo, aj rekordné zisky Penty.

 

Mimochodom je náhoda, že prakticky žiaden šport na Slovensku nemá tradíciu úspechu? V cyklistike sme mali Sagana, ale kto pokračuje v jeho šľapajach? V biatlonistike Kuzminu, ale kto pokračuje v jej šľapajach? V lyžovaní sme mali Zuzulovú, tam v jej šľapajach pokračuje Vlhová. Ale medzi nimi dvomi bolo okno desať rokov. Už to naznačuje, že ak sa na Slovensku objaví nejaký úspešný športovec, tak je to napriek, a nie vďaka systému. Vodný slalom je možno jediná výnimka, ale aj tam robíme všetko pre to, aby sme to dojebali.

 

A hlavne mi nehovorte, že sme malá krajina. Chorváti sú ešte menší ako my a nosia medaily z basketbalu, hádzanej aj futbalu. A to sú športy, ktorých celosvetová popularita je neporovnateľná s hokejom. A to tam 30 rokov dozadu mali občiansku vojnu proti svojim slovanským bratom. Ale očividne je Ficovláda viac devastačná ako ozbrojené konflikty. 

 

Bonus: Soroš

 

Po Adamovi Horowitzovi a Michaelovi Diamondovi asi najslávnejší newyorský žid, ktorého jediné hobby je škodiť Slovensku pri každej možnej aj nemožnej príležitosti. Už som si skoro myslel, že aspoň našich hokejistov nechá na pokoji, ale to som sa splietol. Vládny poverenec pre trepanie  kokotín Kotlár odhalil, že Országh vinou očkovania neustále upadal do kómy. Ako sme mali vzdorovať takým hokejovým veľmociam ako Lotyšsko alebo Rakúsko, ak náš tréner bol neustále mimo? A podľa toho, čo som videl v zápase s Kanadou, mám pocit, že v kóme bol aj Rybár.