Dobré ránko, hlásim sa Vám opäť s pretlakom myšlienok, ktorý treba uvoľniť. A nebudem hádam pracovať, nie? A tobôž týždeň pred Vianocami.

 Isto sa všetci pýtate, prečo ďalší článok o Vianociach. Jestvujú primárne dva dôvody:

  1. Je ich málo. Zatiaľ som ich čítal na dailymale asi dva. V dobe, keď (ak) toto čítate vy, ich isto nie je viac ako desať. A čo je to desať článkov o najkrajších a najrodinnejších sviatkoch roka? Málo. Preto chcem aj ja prispieť do kolotoča tejto mašinérie, ktorá nám všetkým prináša tie extrémne zisky z kontextovej reklamy vo forme gastráčov. Ozaj, budú nejaké?
  2. Pre vyváženejší a triezvejší pohľad na problematiku sa pýta článok, ktorý nie je zástupcom žánru „prívetivý hejt“, ale naopak patrí do kategórie „true christmas loving blog“.

 

Poďme sa teda pozrieť na dôvody, pre ktoré Vianoce milujem.

 

SPOMIENKY. Deň pred Štedrým dňom (spravidla 23.12) nás rodičia vyhnali spať nápadne skoro. Vždy na Štedrý deň okolo obeda sme sa vybrali na cintorín pozdraviť dávno mŕtvych predkov. Málokedy odpovedali, ale patrí sa. Nám o sto rokov tiež nebude do reči. Potom sme sa vrátili domov. Nezapli sme počítač ani televízor, ale okamžite sme sa rozbehli k zamknutej obývačke. Cez kľúčovú dierku sme sledovali, či už prišiel Ježiško. Neklamným znakom, že už prišiel, boli kôpky prichystané na gauči alebo pod stromčekom. Ten vždy nosili anjelici. Po vypražení všetkých kúskov kapra sme sa všetci vyobliekali a zrazu (nenápadne spoza ocovho chrbta) zaznel sľubný zvuk zvončeka. Rozbehli sme sa k dverám obývačky, ktoré boli zrazu mysteriózne odomknuté (anjelici prišli zasvietiť stromček a odomknúť; následne vyleteli oknom). Potom sme sa už nehanebne vrhli na darčeky, ktoré rodičia radšej ani nebalili, lebo by kúsky papiera vysávali spod koberca ešte na Fašiangy.

 

Približne ako dvadsať šesťročný som sa dozvedel, že darčeky nenosí Ježiško (začalo to Mikulášom, ale už vtedy som bol dostatočne intelektuálne podkutý na to, aby som si instantne zrúcal aj druhý detský sen). Napriek tomu sme si tieto zvyky zachovali až doteraz. Darčeky už síce nosíme výlučne sami a zarábame na ne v pote vlastných rúk, ale na Štedrý deň vždy zamkneme obývačku a ocov chrbát vždy tak sympaticky zazvoní ako kedysi. A je to okamih, na ktorý sa vždy nesmierne teším.

 

  1. Zemiakový šalát, kapustnica z rybacích pohlavných sústav, vypražený kapor aj s kosťami, koláče, kačka s kapustou, rezníky... to všetko patrí k Vianociam ako šerbeľ k detskej prdelke. Nie je to síce ani raw ani vegan, ale aspoň to má menej karbohydrátov ako tie Snickersky a Milky Way, ktorými ste sa tlačili týždeň po Mikulášovi. A to sa vraj počíta. Osobne sa vždy v decembri snažím interne zmieriť s tým, že do januára pár kilečiek priberiem. Ostatné dva roky sa mi tento trend podarilo mierne zvrátiť – prvý rok za to síce mohla neočakávateľná externalita vo forme krutej črevnej chrípky, počas ktorej som stihol stratiť asi 5 kíl a následné Vianoce dokázali už iba remízovať. Druhý rok som ale nastavil jasnú stratégiu – každý deň 7 km behu. Na Božie narodenie to bolo síce kruté, keďže sa kačka v mojom žalúdku rozhodla opäť vzlietnuť k výšinám (alebo aspoň pod najbližší kríček), ale napriek tomu hodnotím túto stratégiu pozitívne, keďže som 2. januára ráno uzavrel vianočnú bilanciu s výsledkom -2. A čo na tom milujem? Celý ten proces – keď varíte, nadávate ako sa prežeriete. Potom sa naozaj prežeriete a nadávate, že ste tak veľa navarili. A pritom viete, že najneskôr na ďalšiu stravnú jednotku budete žrať úplne rovnako, ak nie viac. Nie je to super?

 

  1. Vianoce (cca od októbra) sú jediným obdobím v roku, keď môžem beztrestne počúvať svoju obľúbenú hudbu – vianočné albumy Transsibírskeho orchestra a Tublatanky. Twisted Christmas od Twisted Sister tiež nie je najhoršia alternatíva pre rockové Vianoce. No dobre, priznám sa, že Transsiberian mám v aute už od augusta, ale aj tak. Akýkoľvek uletený štýl máte radi, pokiaľ je to aspoň trošku vianočné, ostatní členovia domácnosti to akosi lepšie znášajú. Má aj Rytmus vianočné CD? Dokonca som počul, že aj najznámejší slovenský bakalár nahráva vianočné double-CD plné bubnovo-roxorových sól.

 

RELAX. Cez Vianoce mám konečne čas na počítačové hry, ktoré som celý rok zanedbával. Opäť si pojazdím na vidieku v GTA San Andreas a budem kliať, keď utopím motorku v rokline a budem musieť plávať až na najbližšiu pláž, odkiaľ s už odpadnutým pravým ukazovákom budem 10 minút šliapať na najbližšiu farmu, kde zistím, že ich motorku som utopil pred hodinou. Prípadne skúsim po roku prejsť poslednú misiu v Mafii, ktorú som pred rokom prešiel až po posledného nepriateľa, ale Samov granát ma vždy zabil. (Tí, ktorí neviete o čom píšem, buďte radi, pravdepodobne máte fajn spoločenský život).

 

Budík si vypnem 23. decembra ráno a prvýkrát ho zapnem 3. januára večer. Aj to iba v prípade, že si zo Silvestra okrem opice neodnesiem aj kvalitnú angínu alebo čiastočnú invaliditu po buchnutí petardy v ruke. Konečne budem mať čas nerušene si po obede pospať, pričom ma nikto nebude budiť (toto v práci fakt nemám rád). Prečítam si všetky tie knižky, ktoré som si cez rok kúpil v dobrej viere, že sa k nim dostanem. Budem chodiť na zasnežené pláne a tam počúvať severský metal, aby som sa cítil ako osamelý bojovník smerujúci k závažným bitkám o budúcnosť sveta (OK, pri tomto bode si nie som úplne istý).

 

RODINA A DOMOV.Neviem ako vy, ale ja mám svoju rodinu nadovšetko rád. A ten pocit, keď 16.12. (záviďte mi) sadnete do auta, opustíte Bratislavu a viete, že najbližšie tri týždne bude vaše auto odstavené pred domom a vy za ten čas uvidíte všetkých, na ktorých ste počas roka mali tak málo času, je na nezaplatenie. To, že občas budem musieť odpovedať na nevtieravé otázky smerujúce k môjmu neuspokojivému rodinnému stavu, prípadne sa stýkrát posťažovať, ako dobre je v práci, je iba malá boliestka, ktorú všetky tie stretnutia bohato vyvážia.

 

SILVESTER. Last but not least, Medzinárodný deň bilancovania, zábavnej pyrotechniky a v neposlednom rade kultúry televízneho vysielania. Či som niekde na chate a zháňam o jedenástej v noci v lese vianočný stromček, alebo som s priateľmi na byte a venujeme sa spoločenským hrám, kyberšikane a príležitostnému poháriku, alebo som doma v posteli s horúčkou ešte od Štefana (myslím 26.12.), Silvester má svoj špeciálny náboj. Predsalen končí dosť dlhé obdobie, počas ktorého sme veľa vecí zvládli, ešte viac niektoré nezvládli, a na dôvažok začína nové, rovnako dlhé obdobie. Rád si dávam predsavzatia do nového roka. Je úžasné sledovať o rok v decembri (niektoré z nich dokážem vyhodnotiť už v marci), čo všetko mi opäť nevyšlo. A ten pocit, keď sa náhodou nejaké predsavzatie podarí splniť. Lepší pocit je už iba keď sa vám podarí po 8-hodinovej sedavej pracovnej dobe kvalitne vystrieť a zároveň máte kríže pekne v teplúčku. Tak to mám rád.

Nuž, čo povedať záverom? Prajem vám všetkým fajn Vianoce, robte čo máte radi, jedzte a pite tak akurát + 30% (to by mohlo stačiť) a oddýchnite si, aby ste to v januári nemuseli ľutovať. A vystierajte sa, tie kríže sa samy nenarovnajú.