Miesto kde čas plynie pomalšie je vynovená pobočka istej banky v Rači. Banka je krásna, všetko majú na poriadku, plagáty, letáky, katalógy krásne vystavené. Všetko je ako má byť, priam vzorové.
Cez otvorené dvere príjemne pofukuje teplý jesenný vietor, je babie leto, poobede a prvý pracovný deň po račianskom vinobraní. Ideálna pohodička v práci. Len keby nebolo tých otravných klientov. Ale aj to sa dá vyriešiť. Jedna zo štyroch kolegýň je vybraná žrebom, tá sa bude dneska venovať tým debilným zákazníkom. Ostatné kolegynky pri príchode klienta a pri jeho zotrvaní v priestoroch banky uprene a sústredene čučia do monitorov svojich kompjútrov napäto čakajúc, kým už ten sprostý zákazník odíde. Potom začne veselý džavot, témy sú: jesenné práce na záhrade a poli, recepty na najlepšiu pečenú kačicu, možnosti nenáročných peších výletov, porovnávanie letákov maloobchodných reťazcov, chválenie sa koho vnučka už chodí do školy a aká je šikovná a strihanie metra do dôchodku. Takto uplynie celý jeden deň v práci.
Ja viem že sa im nechce robiť. Mám toľko porozumenia, že tam stojím ticho ako tĺk pol hodinku. No oni si ma dokonca ani nevšimli. Spomenul som si na jedného môjho kamaráta- barmana. Ten mi raz povedal, že ak chce, tak si hosťa dokáže nevšímať aj hodinu. Vlastne až kým neodíde. Tak som odišiel.
Takže vy čo chcete zažiť dámy pred dôchodkom v pracovnom procese, alebo takzvaný socializmus v praxi, hurá do rače do banky.
Prípadne ak máte frmol a ste v strese jak hovado, vaša duša nevie nájsť pokoj, choďte tam, poseďte si v kresle pol hodinku a odídete ako nový človek.
A nebojte sa , oni Vás tam nechajú sedieť celý deň. Len sa tvárte ako zákazník. Vtedy Vás zaručene ani neoslovia.
Rečnícka otázka: skúste hádať ktorá banka to bola?
