Drahý Odin. Zakaždým, keď otvorím ksichtoknihu, na mňa vybehne, že Ťa niektorá z mojich kamošiek lajkuje. Ja tiež niekedy niečo napíšem. Ale brácho, v porovnaní s Tebou si pripadám, ako keď chlap vychádzajúci z kliniky reprodukčnej medicíny stretne Borisa Kolára. No nič. Píšem Ti list. Lebo síce sa mi páči, že chceš urobiť svet lepším miestom, ale pre tých 170-tisíc obsmŕdačov, čo Ťa sledujú, by si to veru mal robiť lepšie.

V prvom rade už ten názov. Odin – odkaz pre budúcnosť. Slovo Odin poznám. V severskom panteóne bohov je to lokálny boss, okrem iného aj nositeľ múdrosti. Aj vojny a smrti, ale to tu radšej nespomínajme, bolo by menej lajkov. Inak vedel si, že Odina zožral vlk počas Ragnaroku? Ja viem, celá tá staroškandinávska mytológia je divná, ale tak zase môžeš sa pri nej veľa nasmiať. Napríklad zistíš, že existuje skupinka mladých vyholených chlapcov, ktorá sa volá Domobrana – Soldiers of Odin. A má aj stránku, je na nej veľa obrázkov staršieho pána s maďarským pôvodom. Už moc nie sú aktívni, zrejme sa už učňovské časy skončili a chalani musia zarezávať za pásom.

No. To, čo ten Odin teda znamená, vieme, ale stále nevieme, prečo si si vybral práve jeho? Prečo nie napríklad Re – odkaz pre budúcnosť? Re pôsobil predsa v egyptskom Karnaku, to je bližšie ako Oslo. Alebo, prečo Ťa neinšpiroval napríklad Ganéša? Veď toho slonieho muža doteraz v Indii uctievajú ako miestneho boha múdrosti. Alebo, však sme nejakí patrioti, prečo nie Simargel, posol bohov v staroslovienskej mytológii? Vieš, ono je to s tým Odinom vlastne dosť vtipné. Napíšeš niečo v zmysle, že „Neviem, aká je vaša budúcnosť. Ale viem, že pokiaľ budete kráčať do svetov iných, po moste lásky, dokážete objaviť šťastie. Krásny večer, priatelia (smajlík). Odin“. Lenže Odin by skôr povedal „Zoberte sekery, nastúpte do lodí, a pri najbližšom pobreží vypustite berserkrov. A hlavne všetkých pobite, kosti spáľte, ženy znásilnite a deti zoberte do otroctva. A pamätajte, že bez koristi sa nevracajte!“ Inak, ak by si náhodou zvažoval zmeniť si meno, určite si negoogli slovo Asatru. Lebo je to podobný kult ako odinizmus, vychádzajúci taktiež z filozofie, že bohovia bieleho človeka by mali byť tiež bieli.  

Horšie je to s tým odkazom pre budúcnosť. Neviem, brácho, ale tu mi to proste nehrá. Keď Ti tvoria približne polovicu všetkých príspevkov citáty „známych osobností“, tak asi to bude skôr odkaz minulosti. Mne to proste nedáva žiadnu koreláciu s tým, čo robíš, a navyše pochybujem aj o Tvojom poslaní. Je pravda, že budúcnosť by sa mala učiť z minulosti, veď niektoré veci sa opakujú v histórii už po n-tý krát, ale myslieť si, že práve Ty a Tvoja fejsbuková stránka budete tým nosičom, je dosť krátkozraké. Je síce pravda, že za posledných 10 rokov je krivka aktívnych používateľov fejsbuku takmer rovnako rastúca, ale asi ani Ty nie si tak naivný, aby si si myslel, že toto médium tu bude aj o 50 rokov.

Dostávame sa k tým „známym osobnostiam“. Som rád, že si nevyberáš len konkrétne témy a veselo cituješ jeden deň významného francúzskeho filozofa, druhý deň iránskeho básnika a tretí deň amerického autora beletrie. Lenže problémom všetkých citátov je to, že sú vytrhnuté z konkrétneho kontextu, a tým pádom to takto voľne napísané tvorí len zhluk niekoľkých dobre poskladaných slov. Keď napíšeš napríklad citát od Jonathana Carrolla: „Sú ľudia, ktorí sú cestou a sú ľudia, ktorí sú domovom. Vyberajte opatrne...“, tak znie to síce dobre a múdro a dostaneš za to od pár jednoduchších jedincov aj lajky, ale z praktického hľadiska ten citát hovno hovorí, a zrejme nikomu nepomôže. Keby si radšej napísal niečo konkrétnejšie! Niečo ako moja babka hovorievala, z čoho „bude lacnejší chleba“. Napríklad len zopakovať tých pár zásad, ktoré robia ľudí dobrými. Napríklad nebyť kokot. Nepovyšovať sa nad druhými. Vždy sa pozdraviť a poďakovať. Pred spaním si umyť zúbky. Rozprávať sa s ľuďmi, počúvať ich, mať ich rád takých, akými sú, aj s chybami. Ísť príkladom, nebáť sa, dodržiavať desatoro. Alebo daj kľudne aj pár rád, ale takých konkrétnych, aby ľudia videli praktické príklady. Napríklad ako si niekoho otestovať, či je hajzel alebo nie. Proste skús byť adresnejší. Romantická duša recitujúca jedno múdro za druhým je síce fajn, ale v Stropkove v auguste už riešia drevo na zimu a nie abstraktné pičoviny.

Keď už sme pri obrázkoch, skús si prosím Ťa kúpiť nejakú knihu o estetike. Ja viem, presaturované obrázky zapadajúceho slnka nad morom, klbko roztomilých pitbullteriérov hrajúcich sa s kuriatkom s výrazom pripomínajúcim titulku z propagačnej brožúry Ku Klux Klanu, alebo čiernobiela fotka potetovaného hipstera Ti prinesú veľa klikov, ale možno by obyčajná fotka z normálnej slovenskej dediny bola tak nejako bližšia našim srdciam. Never príliš komentárom o krásnych fotkách, hoci niekedy mám pocit, že tie páčiky máš hlavne kvôli nim. Ľudia o fotení spravidla hovno vedia, stačí si otvoriť pár profilov Tvojich nasledovníkov a sám to uvidíš. Ak by som Ti mohol poradiť, skús hľadať na shutterstocku fotky, ktoré prešli minimom filtrov a kde nie sú vo fotošope vytiahnuté krivky a kontrast. Takisto všetky tie sépie, vintage a B&W filtre sú skôr nositeľom nevkusu a amatérstva, a tak minimálne tých pár ľudí, ktorí sa venujú fotografii alebo výtvarnému umeniu, odrádzajú od kliknutia na Tvoj príspevok. Skús sa prosím Ťa vyhnúť aj zjavne naaranžovaným fotografiám. Fotka dedka a babky, ktorí spolu skáču s úsmevom cez kalužu, je očividná blbosť. Skôr daj fotku, ako dedko podáva babke francúzsku barlu, zatiaľ čo ona vystupuje zo sanitky pred ambulanciou, lebo si potrebuje dať predpísať lieky na cukrovku.

Asi celé toto na Teba pôsobí, že len kritizujem. A ak sa mi nepáči, tak si môžem urobiť vlastnú motivačnú stránku. Mohol by som, ale načo? Nepotrebujeme ďalšie médium hovoriace o tom, ako jeden kradne, druhý nevie, čo hovorí a tretí nemá charakter. Robíš dobrú vec, len to rob profesionálnejšie, prosím. Sleduje ťa dosť ľudí. A pozor na čiarky. Ale s tými mám problémy aj ja.

„Krásny deň, priatelia... Kungpao“