Úvod mi nikdy nešiel. Niektorí by povedali, že ani jadro a záver. Chcel som napísať dajakú výhovorku. Plánujem totiž reagovať na starší článok. Že prečo až teraz. Konečne na mňa jedna zaútočila, tak tu je.
Za všetko môže Dana. Zas jej bolo treba platiť. A čo papierov je okolo toho. Týka sa to všetkých poctivých, zodpovedných a zákona dbalých občanov. Teda skoro. Veď koľko podnikateľov chodí s holou riťou. Tomu nič nezdaníte, keď nemá. Ak má, aspoň o tom nevie. A v Maserati sedí iba preto, že ho nabrala táto fešná blondína, keď spal na lavičke v parku. Ženské nevedia šoférovať. Minule ho na tej istej lavičke nabralo dvadsať krasotiniek monackou jachtou. Prej herečky.
Zato bežní ľudia majú dnes kopu drahých vecí. Poistky. Hypotéky. A furt budú frfľať. Dodržanie litery daňového zákona zrejme pôsobí človeku bezmocnú zlosť. To si tak poctivo a zodpovedne vypĺňate daňové priznanie typu B pri večerných správach a na riadku stopäť sa dozviete, že skutok sa nestal. No čo s tým viete urobiť? Akurát vziať do ruky diaľkové ovládanie a jebnúť ho Rumburakovi do úsmevu. Silnejší a šikovnejší dosiahnu zvýšenie odpočtu v aktuálnom účtovnom období o dépéháčku za novú telku.
Ale k veci, v tom článku sa píše (voľne prerozprávané), ako tu ide všetko dole vodou. Prdieť na záchode má zmysel iba bez hlbšieho zmyslu. Kohútom sa do výsostných hnojísk tlačia kolegyne, prípadne ich sami začínajú napodobňovať.
Keďže som tiež prispel svojou muškou do polievky, v duchu som zagágal. Veď má pravdu. Musím si vstúpiť do svedomia. Napríklad, som ja vôbec poriadny chlap? Azda ma samotná úvaha nediskvalifikuje. Pôjdem sa spýtať manželky. Mohla by vedieť, koho si vzala. A vždy mi ochotne poradí, keď si myslí, že to potrebujem.
Nič som sa nedozvedel a trvalo to dlhšie, než som čakal. Vraj sa nemám pýtať sprostosti a mám vyniesť smeti. Sused zo štvorky dole venčil rodinného psotkana, tak sme jednu zapálili. Tiež nemal dobrú náladu. Pred týždňom bol s fabiou na garančke a úplne mu rozštelovali rozvody. Za studena to nechytá alebo hneď skape. Kokoti. Musí pohľadať iný servis. Ale kde dnes zoženiete seriózneho fachmana, čo k práci nepotrebuje vyradený firemný notebook a óbédé dvojku za jedenásť deväťdesiat z Deal Extreme?
Čo budem dokola zisťovať. Ja sa proste zmením. Koľko žiarivých príkladov mám okolo seba. Vari som horší? Hneď teraz si dám tisíc klikov. Potom žene vymaľujem ciferník dvomi kres papuľu a opriem ju o kuchynskú linku z hobbymarketu. A neskončím, kým nebudú obe rozjebané na molekuly. Samozrejme všetko v medziach zákona a pod prísnym dohľadom odbornej komisie zloženej z troch maloletých detí.
Ja blbec. Tých tisíc klikov malo byť na počítači. Takto som sa po ôsmich odplazil do obývačky pustiť si Resident Evil šestku. Nový televízor má ampérové úesbéčko, konečne sa dá pripojiť normálny disk. A linka sa na druhý deň dojebala aj sama. Pánty boli vylágrované, ale teraz sa úplne vytrhli z priečky. Dnešné drevotriesky nič nevydržia. Keď pôjdem upratať pivnicu, musím pozrieť, či mi nezostalo trocha epoxidu. Zatiaľ som vystlal diery polámanými špáradlami a skrutky dotiahol príborovým nožom, to nebude na večnosť.
Niečo som porobil, teraz mám čas na písanie. Tiež musím na to inak. Chce to správnu atmosféru. Ťukať do BlackBerry pri sraní na korporátnom hajzlíku? A z oboch koncov mi lezie to isté. Vyhrabal som v skrini starý karisblok, dcére šlohol atramentové pero a do karlovarského krištáľu nalial karpatské brandy. Popíjanie z brúseného skla vybrúsi prejav. To je veľmi dôležité. Veď nikto nedokáže dať toľko človeku, ako dokáže dať len starostlivo pripravený prejav človeku. Hohó, takú babu tam švihnem. Malé kozy? Slonica šuvix. Bude to mutantka, môže mať jedny aj na chrbte, tak. Čo jedny, celý rad na výšku. Dáš dole ruky z posledných a rovno držíš zadok. A ten bude mať taký epický, že ... ehm, či som sa rozohnil. Vytieklo mi pero.
Tak nie. Azda by bolo lepšie napísať sci-fi, kde budú len samý tvrdý chlapy (áno, až tak). Napríklad niečo s oravskými drevorubačmi. Mocní, statní, vysokí, priam ako tie hraby, duby a osiky, čo tam nerastú kvôli prevládajúcej smrekovej monokultúre. Taký drevorubač na čerstvom vzduchu do hlavy netlačí korporátne drísty, len poctivú slaninu. A rovinu rezu má v malíčku. Prípadne v paži, ak už nemá malíček a teoretizuje od pohárika na invalidnom. Vie, ktorým smerom uskočiť, aby ušetril cestu čiernej sanitke z Námestova, keď s chlapcami viac pili ako pílili a nedali to úplne presne. Pravý slovenský gazda u nich vyhral voľby. O ňom sa na tému rovný chlap tiež dá čo-to napísať. Boha, a jebať sa tam bude! Hneď od začiatku. Celkom ako v živote, nech to má realistické prvky. Keď nad tým teraz uvažujem, mohol by som pridať aspoň jednu ženskú postavu.
Ešte treba vybrať vhodnú nosnú tému. Údernú a nadčasovú. Nacisti. Diaľnica do Košíc. Buzeranti. Ľudská hlúposť. To mám stále iba dve témy. Okrem toho by som radšej niečo príjemné a oddychové. Keď už zavriem oči a trochu snívam. Určite sa mi tam priebežne natlačí niečo od boku. Teraz som si spomenul, že som ešte nespomenul kaviarenského povaliča vlády. Ale čo, ten sa dajako odstrelí aj sám.
Aha, vlastne som chcel písať niečo k tomu článku. No keď to musí byť. Však aj kvalifikáciu na to mám (diera v riti - ček). Tak ja teda niečo napíšem. Alebo kašlať na to, idem radšej na ryby.
Disclaimer: táto fikcia obsahuje presne 888 slov. Určite to niečo znamená.
