Moje veľké slúchadlá ležia na poličke niekde u Prdelova nad Kurvínem, v servise zmluvného partnera známeho e-shopu. Servisák má len jednu jedinú povinnosť: preveriť môj vágny opis poruchy a otestovať, či sa spomínaná závada prejaví aj u nich. Zamietnuť, poprípade opraviť.

No proste musí vymeniť kábel, aké to môže byť ťažké?

A kým čakám na pokyn, že si môžem moje biele hlucháne prevziať, tak mám pri sebe náhradné slúchadlá, ktoré mi len ležali na stole a zamotali sa do ďalšej kabeláže, ktorá elektrický prúd už snáď ani nepamätá.

Na dobré veci si človek náramne rýchlo zvyká. Zvykol som si na ten luxus, keď som mal k dispozícii auto. Na povel, kedykoľvek, stačilo zobrať kľúče a vypadnúť. S chuťou zháňať veľmi špecifickú vec v meste, v ktorom som nebol, v jazyku, ktorým som nehovoril. Bavilo ma to, aj keď to bolo stresujúce, a celkovo sa mi môj plánovaný dojazd znížil aspoň o osem rokov.

Zapojil som náhradné slúchadlá do laptopu, otvoril som Tidal, a stlačil play. Stačili mi len dve sekundy na to, aby som zhodnotil jedno: „Nodopiči, tak toto teda nie!“

Tóny bez akejkoľvek hĺbky. Šumenie a bzučanie pri hlasitosti vyššej ako dych spiaceho bábätka. Nepríjemný posed v ušiach. A to som ich kedysi chválil – to najlepšie za pár eur, čo som kedy kúpil. A pamätám si aj, ako som sa nevedel dočkať momentu, kedy tá hlúpa električka pristane v Dúbravke a ja si tie generátory náhodných zvukov prevezmem. A pamätám si aj to, aký to bol rozdiel oproti tomu, čo som mal predtým.

Zvykli si moje uši na vyšší štandard? Určite áno. Toto je očistec.

Ale také monštrá na ušiach ľudia nosia bežne. Či už im ide o cenu, alebo o to, aby dobre vyzerali – koľkým ľuďom reálne záleží na kvalite zvuku tak ako mne? Už len keď si vezmem to, že existujú ľudia, ktorí hudbu počúvajú cez YouTube, alebo nebodaj si hudbu stiahnu z uloz.to bez akýchkoľvek metadát – ako dokážu tak žiť? Vysvetlí mi to niekto?

Nie. Má ti to byť jedno. Tak ako je každému jedno to, čo máš v tých slúchadlách za hudbu, alebo že či vôbec hrajú dobre. Si rovnaký pozér ako majitelia Airpodov.

Skús prijať to, že všetko robíš pre seba. Nesnaž sa pre iných – majú ťa neskutočne u prdele. Nezáleží im na tebe, veď na nich jebeš úplne rovnako. Ale tak nejak si zabudol na to, že aj o seba sa treba starať, že ti musí na sebe záležať, a že chceš mať pre seba len to najlepšie. A cesta k tomu začína tým, že prerobíš toho človeka, ktorému máš robiť radosť.

Musíš si uvedomiť, že zmena nepríde bez teba. Nemôžeš na ňu čakať.

Skús využiť ten čas, kedy nebudeš mať hudbu na dosah ruky. Vstaň skôr, choď si zabehať, bez hudby, daj si poriadne raňajky, alebo si aspoň zalej dobrú šálku čaju. Potrebuješ aj čas pre seba, s ktorým budeš spokojný. A viem veľmi dobre, ako ti lezie prokrastinovanie na nervy – veď ťa veľmi dobre poznám.

Som predsa ty.

Nebaví ma pozerať sa na to, ako sa zvnútra ničíš. Si nezdravo sebavedomý, ale zároveň vieš o sebe veľmi dobre, že nemáš vôbec čo ponúknuť. Kľudne sa snaž ďalej, aj tak to nikam nebude viesť – budeš ďalej klesať, a aj na to si zvykneš. A úpadok pôjde ďalej a ďalej.

Compare yourself to who you were yesterday, not to someone who is today

Na toto si zabudol. Tak som ti to chcel pripomenúť.

Hlavne že je to jedna z vecí, ktorú si pamätáš najlepšie. Toto, a možno ešte útržky z detstva. Odbočku, kedy si sedel na zadnom sedadle auta a všimol si zelený plot s hustým výpletom. Alebo balóny visiace vo výške niekde na námestí počas jarmoku. Vtedy ti prišlo všetko veľmi veľké, že áno?

Uži si ten čas s tými slúchadlami. Bude ti to ponaučením, že materiálne veci ti radosť neprinesú. Čo radosť, zmenu predsa! Zdvihni sa. Prihlás sa do Toastmasters, keď si taký dobrý rečník. Skús izolovať, prečo si veselý len dvakrát do mesiaca, ak vôbec. Aj viac píš.

Hudba ti aj tak vymýva mozog. S hudbou nevieš premýšľať. Bez nej nevieš obsedieť, nevieš sa sústrediť, neustále musíš niečo robiť.

V šuflíku si našiel starú Nokiu. Dotykovú. Kedysi sa pokazila, v servise ju nevedeli dať dokopy. Bootloop. Nechceš si ju zobrať k sebe a pokúsiť sa ju dať dokopy? Možno na ňu dáš nejaký ten Android. Alebo aj iný OS na báze Linuxu. Niečo nájdeš, vynájdeš sa. Niekto v Indii na to určite prišiel.

A keď už sme pri tom, nechcel by si sa začať skutočne venovať škole a učeniu sa? Nezaberá to zas tak veľa času, prináša to výsledky, a z nich máš radosť. Možno ťa prinútia sa konečne postaviť tomu zlu čelom. Na hudbu a dobrý zvuk ešte bude čas. Na reparáty už nie.

Ber tento čas bez slúchadiel ako príležitosť. Ako s ňou naložíš? To už je na tebe. V pondelok si pôjde o riť, takže si to budeš môcť poriadne vyskúšať.

Poznáte tie momenty, kedy sa človek vráti na rodnú hrudu a uvedomí si, že prečo sa pred toľkými rokmi vlastne dal na takú a takú cestu? Ja ešte nie. Ale určite chcem, aby keď ma takýto moment stihol, tak aby to bolo pozitívne.

A potom odišiel v aute s kvalitným stereom a s Hot Pink od Let’s Eat Grandma v štúdiovej kvalite na plné gule. Aby si vedel, odkiaľ si prišiel, a čomu môžeš ďakovať za to, že si tam, kde si. Že môžeš ďakovať tomu, že to, kde si, nemusíš ľutovať.

What a load of bullshit.

Sennheiser MX365. Pre človeka, ktorý o tento značke nevie nič, len sa o nej dozvedel na 9gagu.

Ale stačili mi na to, čo som vtedy počúval. Strašné hovadiny, bola to nuda, začínal som so Spotify Premium a obmieňal som to s výplodmi Neila Cicieregu. Skvelé časy, veď som bol ešte naivný prváčik. Hlúpučký, nudný, triezvy (!), slepý. A čo teraz, keď som z toho vyrástol?

Som stále slepý, ale naschvál. Naschvál nesledujem udalosti dňa, naschvál nesledujem svoje okolie. Podvedome a aj vedome sa vyhýbam úplne všetkému, čo by zahŕňalo akúkoľvek námahu z mojej strany.

V tomto bode je jasné, že článok som rozpísal pred pár týždňami, a teraz sa k nemu vraciam. Malo to svoj dôvod – zabudol som. Prišli iné povinnosti, potreboval som si zachrániť riť, no jednoducho som zase musel na chvíľku vziať život za pačesy a niečo s ním robiť.

Lenže mňa to baví. Baví ma byť na hrane, baví ma ten akobyextrém, kedy mi hrozí tak 1000 vecí naraz. Keď je moja kariéra školská či pracovná na pokraji zániku.

Sennheiser MX365. Oficiálne slúchadlá pre človeka, ktorý nechce byť konfrontovaný s realitou, ale život si aj tak nájde spôsob, ako mu vyprášiť riť. Ale negarantujem, že dokáže na ten impulz správne zareagovať.