Kým leto je obdobím letných festivalov, tak povianočný čas je obdobím plesov. Ples je v podstate diskotéka pre starších. Nechodia tam osamote alebo zgrupení v homo alebo lesbo, ale vo dvojiciach. Čiže, ak ste starší a chcete zbaliť babu, tak ples nie je pre vás. To radšej choďte na diskotéku, tam nájdete pár nadržaných žubrienok s jasnými predstavami na život - chlap musí byť starší a zabezpečený.

 

Vráťme sa však k plesom. Plesy sú v tých najväčších mrazoch. Muži si oblečú oblek a na to kabát až po zem, trojmetrový šál si omotajú sedemkrát okolo krku, na hlave ušianka a tých desať krokov čo vystúpia z taxíka alebo z auta urobia takto zababušení. Ženy majú príležitosť sa predviesť a majú na sebe tenké silonky, skoro priesvitné minišaty a kožuštek, ktorý nezakryje ani obličky. Na hlave nič, veď účes je nový a šesť hodín strávených u kaderníčky a 60 eur za vytvorené umelecké dielo na hlave, by bolo v ťahu.

 

Podobne ako aj diskotéky, aj plesy sú rôznych kategórií.

 

Nízkonákladovka

Ináč povedané - navaľ 10 eur a môžeš tancovať do rána. My ti zabezpečíme hudbu, priestor a stôl, pri ktorom môžeš zo začiatku sedieť, jesť, piť a neskôr aj ležať. Dones si ale jedlo a chľast, lebo v bufete si kúpiš len slané zemiakové chipsy (po dátume spotreby), domáce odrodové víno (odroda spodok lavóra s miernym buké po benzíne z bandasky, v ktorej sa prenášalo), rozriedenú ukrajinskú vodku (zo 70% na 35%) s označením “eks kluziv” a kávu tri v jednom. Toto všetko za nekresťanské ceny, aj v prípade, že je to dobročinný ples organizovaný náboženským hnutím cirkvi plnej lásky a odpustkov.

 

Ani vyfintiť sa tak nemusíte. Stačí, ak vám netrčí slama z čižiem a nepáchnete od hnoja. Čisté rifle a flanelová košeľa sú tu už luxus. Do tanca hrá miestna kapela z obdobia hlbokého socializmu. Snažia sa byť moderní a foneticky prepisujú anglické hity spred dvadsiatich rokov. Hrajú synthpop unplugged. Keďže nemajú synťáky, tak na harmonike alebo saxofóne, s doprovodom huslí. Keďže sú už dosť starí, tak viac oddychujú ako hrajú. Kým kapela oddychuje, tak účastníci pijú. O chvíľu ani nevadí, že hrajú málo. Aj tak sú všetci (spoločensky) unavení. Ale tancujú, kým vládzu. Z neumytej dlážky starého kulturáku sa práši a sem tam niekto z tancujúcich tú dlážku aj poutiera, keď nevie udržať rovnováhu počas tanca.

 

Štandard

Ples chce vyzerať noblesne, len na to nemá. Za neštandardné vstupné ponúka štandard, alebo ani to nie. Okrem priestoru na tanec a hudby je v cene aj jedlo. Väčšinou rízek a majonézový zemiakový šalát, od ktorého má polovica plesajúcich hnačku. Poprípade sa podáva aj druhá večera  - kapustnica na dorazenie tých, čo ešte nebehajú každú polhodinku na záchod. Pravdaže záchody sú tiež slovenský štandard - jedna kabínka, ktorá sa nedá z vnútra zamknúť, s jedným kotúčom toaletného papiera. Čiže štandardné státie a twist pred toaletami a to nielen pred dámskymi.

 

Hudba je o dačo kvalitnejšia ako pri nízkonákladovke - už majú aj synťáky. Ba čo viac, nič iné ani nehrá, len imitujú dajaký výkon. Ešte šťastie, že vynašli MIDI a dajú sa stiahnuť pesničky z internetu.

 

Plesajúci sa snažia nahodiť do spoločenských šiat. Muži vytiahnu obleky, oprášia ich a zhodnotia, či vydržia celý večer so stiahnutým pupkom. Ženy si tiež vytiahnu svoje maturitné alebo promočné šaty resp. minú celomesačný rozpočet rodiny na jedlo na dačo nevkusné, čo budú hrdo nosiť celý večer.

 

Zo začiatku sa slušácky tváriaci plesajúci vplyvom drahého, ale tak isto nekvalitného alkoholu, ako pri nízkonákladovke, začínajú uvoľňovať a roztočia to na parkete. Pri nízkonákladovke si aspoň mohli doniesť vlastný chľast, ale tu sa pije to, čo si kúpiš a podporíš organizátora. Organizátor sa ti odvďačí tým, že môžeš vidieť fotky svojho šantenia v iluminovanom stave na internetovej stránke organizátora a celé mesto sa bude na tebe smiať, až do ďalšej plesovej sezóny. V lepšom prípade zase dakto vyvedie dačo pamätné.

 

Ďalší spôsob podpory organizátora je tombola s hodnotnými cenami ako napríklad 100 kotúčov toaletného papiera. Výherca má zaručený úspech, lebo medzitým sa minuli všetky papierové vreckovky, servítky, obrúsky a aj staré noviny.

 

Luxus

Na luxus sa nikdy nedostaneme, ale dôverne ho poznáme, lebo všetky seriózne média (od Smotánky v Markíze, po Nový čas) o ňom informujú aj pol roka po. Tu sa schádzajú naozaj len významné osobnosti. Celebrity, aby ukázali, kam sa pridal nový silikón a odkiaľ bol odsatý tuk. Kapitálotvorná vrstva, aby našla spoločníkov na tvorbu ďalšej vrstvy kapitálu (metódou análneho alpinizmu), poprípade ďalšiu celebritu na oplodnenie. Politici, aby sa porozprávali s kapitálotvornou vrstvou o vplyve chovu goríl v hmle, na milostný život sasanky a pod.

 

Ženy utrácajú na šaty a doplnky toľko, že priemerná slovenská rodina ani neverí, že toľko peňazí existuje a v okruhu známych nemajú nikoho, kto by toľko peňazí mal aspoň raz v živote na bankovom účte. Muži si vystačia aj s modrozeleným pyžamom. Niektorí majú masky na tvári, lebo sa hanbia, že tam sú, ale je to ich povinnosť voči národu.

 

 

Bohužiaľ, ďalej som sa ešte nikdy nedostal, takže neviem, čo sa tam žerie a chlasce. Predpokladám, že aj tam majú tombolu, a ceny sú iste zaujímavejšie napr. požičiavanie vipera, cesta lietadlom na kulinársku večeru, plavba jachtou v tropickom mori (naozaj bolo horúco, až 30,1260 stupňov Celzia), akčná zľava 99,99% na kúpu bytu, domu, vinice a pod.

 

Ak má dakto bližšie informácie o luxusnom plese a bol tam (predpokladám, len ako čašník alebo čašníčka, kuchár alebo bodyguard supermana), nech nám to napíše do diskusie. Aby sme aj my mohli ešte viac závidieť a slintať.