Dvanásty December... telefonát do CallCentra, v krajine, kde Noro mal ležať na pláži, keby... keby sa pred rokom v Ázii neobjaví panáčik, ktorý s efektom motýlích krídel zmenil správanie celej civilizácie.... a keby nebolo lockdownu v Matelkolande... jednoducho povedané, keby Noro v lete prvého pandemického roku racionálne vyhodnotil riziká a keby stihol zdrhnúť na tú pláž. Keby keby keby... Chvalabohu, že, žiaľbohu, to nestihol. 

//tento príbeh bude plný časových údajov a čísiel… zároveň bude dlhší ako je dailymale štandard, ale deliť ho nechcem. Šak idú té vánoce, berte to jako dárek, kerý velmo nepotešil, ale móžete celé svátky klikať na odkazy a študuvat. Že sorryjako, pohodlne sa teda usadzte, servírujeme dva za cenu jenného, púdeme z kopca :-)

- "Všetci naši operátori sú, žiaľ, zaneprázdnení. Prosím, skúste zavolať neskôr." ozvalo sa na druhej strane linky. Druhý pokus o 2 minúty bol úspešnejší: "Ste 80-ty v poradí." Skontroloval som stav batérie na mobile a preventívne ho pripojil na nabíjačku. Nasledovala minúta všeobecných info o poskytovaných službách. Zakončené to bolo znova mechanickým: "Ste 76. v poradí".... a za 20 minút sa už rozprávam s operátom. "Nie, objednať sa, žiaľ, vo Vašej lokalite zatiaľ stále nedá. Musíte prísť osobne ráno, postaviť sa do radu a vyčkať si to. Záujem je výrazne vyšší ako naše kapacity a keďže sme neplánovali mať pre verejnosť otvorené ešte niekoľko týždňov, tak objednávací online formulár pre verejnosť začne fungovať až o niekoľko dní. Môžete počkať a použiť neskôr ten a objednať sa potom na presný čas. Pracovisko je zatiaľ len jedno pre Vašu lokalitu, aktuálne funguje v režime walk-in, otvorené od 09:00 do 17:00, každý deň okrem piatku, prídite kedykoľvek." Jasné že to bol odrb ako vegánsky burger s dokonalou chuťou mäsa.

Keďže je len 15:30, sadám si s Drahou do auta a ideme. Nemocnica je 30km vzdialená, po diaľnici je to len 15minút a je hneď pri zjazde, čiže sme tam rýchlo. Na trojpruhovom zjazde sú 2 pruhy zablokované vozidlama stojacimi v kolóne. Na konci krátkej kolóny stojí policajt, ktorý už nedovoľuje nikomu sa do nej zaradiť. Prechádzam okolo stojacich áut vo voľnom pruhu a po pár desiatkach metroch, kde sa kolóna dvoch pruhov odpája k nemocnici, sa pýtam človeka, ktorý organizuje dopravu, že ako to funguje a či sa kolóna vôbec hýbe. Vysmiaty mi oznámi, že autá sa moc nehýbu, robia už len hodinu a dnes to už nestihneme. Máme prísť ráno, robia od 09:00. Ideme teda domov.
Trinásty December... Drahá si vzala notebook, určite bude čakanie na dlhšie, nech môže pracovať. Ja beriem 2 litre vody a preistotu aj dve proteínové tyčinky na zasýtenie. Obliekam si tričko a krátke nohavice. Flipflopy neberiem, zle sa mi v tom šoféruje. Mikinu na tričko nedávam, veď väčšinu času budem snáď aj tak v aute a do vyklimatizovaných priestorov asi na dlho nepôjdem. Stihol som si stiahuť ešte eBook od Dominika Dána, skontroloval som zásobu Netflix filmov a seriálov v mobile a vyrážame na diaľnicu.
8:45... zastavujeme pri krajnici diaľnice, na konci kolóny, v začínajúcom odbočovacom pruhu k nemocnici. Tabuľa hlási zjazd o 1500 metrov. Vynárajú sa mi spomienky z detstva, ako sme stáli v škodovke pod Mostom SNP v Bratislave a čakali v takmer bezhybnej kolóne smerom do Rakúska, keď čerstvo otvorili zadrôtovanú hranicu. Vedeli sme, že ak budeme trpezliví, tak prídeme do cieľa.  
8:55... plynulý posun o celé 2km vpred bez zastavenia. Asi otvorili vjazd do nemocnice.
O 9:00 security panáčik prešiel pešo okolo nás smerom na koniec kolóny a počítal autá. Tesne pred koncom sa však zastavil a všetkým ďalším oznámil, že prišli neskoro, dnes ich už spracovať nestihnú.
9:20-9:40... už dvadsať minút sme sa neposunuli ani len o meter vpred.
10:00... stále sme sa neposunuli... Drahá mindžuje, že jej chýba stolík a nemá pracovné pohodlie v aute. Ešte si neuvedomuje, že o necelú hodinku ju tento problém už trápiť nebude, keďže jej zdochne baterka.
10:30... posun o 20 áut na jedno naštartovanie. Zjavne spracovávajú autá/ludí v dávkach.
10:50... zase posun o 25 áut.
11:30... posun o 15 áut. Zjedli sme prvú proteínovú tyčinku. 
12:00... otvorila sa rampa a spolu s ďalšími 20 autami sme vošli do areálu nemocnice na veľké parkovisko. Nieje šanca zablúdiť, iba ísť po vykolíkovanej a vypáskovanej ceste a zaparkovať na presne určené miesto - všetky autá sú zoradené podľa poradia príchodu. Sekuriťák káže čakať v aute.
12:15... Security panáčik organizuje presun z auta pred nemocnicu pred vchod. Je bezoblačné slnečno 26stupňov, pečie na lebku. Zoradiť sa, dodržať odstupy. Rýchla kontrola, či všetci prítomní majú platné ID. Stojíme vonku a pri dverách šaškujú zamestnanci - zjavne im prestala fungovať termokamera. 
 
12:45... termokameru zjavne rozchodili. Presunuli sme sa dnu do provizórnej mega veľkej čakacej haly, pričom na vstupe dostávam "svoje" číslo tesne nad štyristo. Usádzam sa na určenú stoličku, definujúcu moje poradie, k ďalším takmer 150 ľuďom. Stoličky majú presne dvojmetrové rozostupy. Klimatizácie idú na plné gule a ukazujú úctihodných +16stupňov. Ľutujem, že som si nevzal mikinu, toto bude na dlho. Aziatka v susednom rade si robí svojku, načo k nej prišprintuje organizátor a vyzve ju danú foto zmazať, nakoľko v celom areáli nemocnice je zákaz fotenia. Akéhokoľvek. Drahá hľadá elektrickú zásuvku v dosahu svojej stoličky, aby dodala šťavu do notebooku. Snažím sa nemyslieť na proteínovú tyčinku zabudnutú v aute. Na okolitých stoloch sú pollitrové fľašky s vodou a dezinfekcia na ruky. Ako WC je označená jedna sekcia z lôžkovej časti, kde každá izba má samostatné WC a tak je otvorených 40 izieb - ako 40 WC. Inštrukcie, ktorú izbu, teda WC v nej, máš použiť, dáva teta na vstupe - podľa toho, ktoré bolo práve upratané/vydezinfikované niektorým zo 6 členov upratovacej čaty. Na to, že je to poľná nemocnica, postavená na niekoľko-hektárovom parkovisku aktuálne zavretého zábavného parku, vyzerá veľmi luxusne - zopár stoviek jednopostelových izieb, s TV a samostatnou kúpeľnou, wifi, klíma, moderná elektricky polohovateľná posteľ, naťahané prípojky a rozvody kyslíka. Postavená bola koncom marca, spolu s niekoľkými ďalšími poľnými nemocnicami, na zvládanie stredne ťažkých covid prípadov. Tie sa však nedostavili v predpokladanom množstve, situácia je od mája viac-menej stabilizovaná a tak zostala bez pacientov. Otvorili ju znovu až včera, za jediným účelom. 

Pravidelne príde jeden z mnohých organizátorov zobrať 15 ľudí, teda čísiel a odvedie ich. Neustále kontroluje číselné poradie ľudí, aby sa snáď nebodaj niekto nepredbehol. Postarší chlapi v zodratých monterkách, ktorí prišli na stavebnej dodávke pred nami, či mladík za nami, v dokonalom obleku, ktorý vystúpil z Rolls-Royce kabrioletu... všetci sú tu len číslo, presne v poradí ako sa ráno zaradili do kolóny.
 
14:45... stále čakáme... už som vypil dve fľašky vody a 2x bol na wc. Snažím sa myslieť na proteinovú tyčinku v aute a teleportovať ju ku mne. Už-už by sa mi to snáď malo podariť!
15:00... Presun spolu s ďalšími pätnástimi do menšej čakárne na recepcií, kde je 6 registračných miest. Funguje priebežne len 4-5 prepážok. Približne každých 10 minút odchádza jeden zo zamestnancov recepcie na krátku prestávku, kým iný sa vráti zase zarezávať.
15:25...dostávame sa k recepčnej, ktorá si zapisuje údaje z ID a pýta sa na telefónne číslo. Drahá je nervná, nakoľko má svojim spôsobom pracovný deň. O 15:30 jej začína mimoriadne dôležitý confcall, na ktorom je jej aktívna účasť na vyjednávaní nevyhnutná. Počas 10minútovej registrácie, Drahá nahodila slúchadlá a prestáva vnímať okolitý svet. Ďalej ju vediem ako zombie. Obaja dostávame papierový náramok s čiarovým kódom a rozpísanými identifikačnými údajmi, do ruky 2 papiere o poučení a lístok s niekoľkými samolepkami, na ktorých sú rovnaké údaje, ako majú naše náramky.
 
Od momentu zaregistrovania už "čakanie" skončilo. Plynulo bez zastavenia sme sa presunuli do 150m dlhej chodby. Drahá kráča s otvoreným notebookom pred sebou v rukách a so slúchadlami stále v ušiach. Hneď ako sme vchádzali nás odchytila zdravotná sestra, uistila sa otázkami, či je na notebooku vypnutá kamera a či sme príbuzní. A že máme ísť spolu za ňou do jednej z prvých ordinácii, ktoré boli označené "Vital Functions check". Dve zdravotné sestry nám tam zmerali tlak, tep, teplotu, popýtali sa na drogy, alergie a iné formality. Výšku a váhu Drahej som im nadiktoval ja nakoľko zombie bola stále duchom neprítomná, len občas agresívne niečo vysvetľovala do handsfree mikrofónu. Našťastie nebola moc hlučná a sestričky mi to okomentovali slovami, že to je v pohode, nech ju nechám a neruším, že ak zombie spolupracuje a podáva ruky na merania, nemajú s tým problém.

Vyliezli sme znova na chodbu a podľa inštrukcií sme kráčali po nej vpred. Drahá si urobila ešte krátku zastávku, keď si odskočila a odovzdala moč, nakoľko lekár si chcel byť istý u všetkých slečien, dám a beštií, že nie sú tehotné. Ako sa neskôr Drahá priznala, predtým ako vliezla na wc, tak sa preventívne uistila že má fakt vypnutú kameru a je na "mute". Kým na chodbe sa snažil postarší pán neúspešne vyjednávať s personálom, že jeho vyšší tlak je ok a nechce byť z procesu vyradený, nás vzápätí vtiahli do ďalšej ordinácie, kde sedel jeden z lekárov. Prebehol krátky pokec o tom, ako sa cítime a či sme "excited". Excited som bol možno ráno, ale po 7 hodinách som sa cítil unavene a hladne. Lekár sa ospravedlnil so slovami, že od septembra riešili iba vybrané prioritné skupiny a bežnú populáciu ešte neplánovali spracovávať. Online objednávanie pre všetkých začne teda fungovať až o pár dní. Žiaľ, dozvedeli sa o rozšírení pre verejnosť len pred tromi dňami a tak riešia organizáciu za pochodu. Dúfa, že keď prídeme o tri týždne, už to bude bez čakania, s príchodom na presný čas rovno na recepciu. Som zvedavý, či to táto krajina zvládne,.. I keď asi to neovplyvním. Podpísal som súhlas so všetkým a podstrčil rovnaký papier na podpis Drahej. Lekár mi (teda akože “nám” -keby zombie vnímala okolitý svet) v rámci krátkej konverzácie ozrejmil, že ak sa prejaví ľahká alergická reakcia, máme ju ignorovať. Ak by ale bola serióznejšia alebo nebodaj silná, určite máme dať okamžite vedieť. Drahá že nesmie nasledujúce 3 mesiace otehotnieť, potom už je to úplne v poriadku. Na to sa mierne priklonil ku mne cez stôl, za ktorým sedel a spiklenecky mi šepol: “Tak si dávaj pozor!“
 
Pokračovali sme chodbou, keď nás ďalší zamestnanec usmernil do ďalších dverí - "Vaccination room". Posadili sme sa, dve zdravotné sestry, či lekárky, skontrolovali všetky papiere, naše ID, pásku na ruke a kým jedna nahadzovala dajaké údaje do pc, druhá vytiahla krabičku s jednou vakcínou z chladničky, nadiktovala číslo "zapisovateľke" a tenulinkú ihlu mi pomaly pichla do ramena. S Drahou bol problém -ehm, nič iné som nečakal-, nemali totiž ešte v počítači výsledky z labáku o jej moči ... našťastie dorazili o 2 minúty neskôr a vakcínu z Číny, tam kde to celé začalo, dostala aj ona. Moment, keď o 15:50 bola zaočkovaná prvýkrát proti covidu si ani neuvedomila, stále bola na calle, duchom neprítomná. Poďakoval som sa sestrám a ideme ďalej po chodbe, kde je ďalšia čakáreň. Panáčik nám oznamuje že sa máme posadiť a po 15minútach nás zavolajú na poslednú kontrolu, či nenastala nečakaná prudká reakcia na vakcináciu. O 16:00 Drahá ukončila pracovný hovor a precitla, že asi prehliadla akčnú časť dnešného dňa. O 5minút neskôr nás zavolal pracovník do ďalšej ambulancie, znova nám zmerali teplotu, tep, tlak. Pokecali sme, ako sa cítime, že či je všetko ok a mohli sme odísť. Pri odchode nám posledný pracovník ešte raz zopakoval, že o 2 týždne sa nám ozvú, aby si s nami dohodli ďalší termín očkovania, keďže druhú dávku nám musia dať za 2-4 týždne. A o pár mesiacov nás čaká posledná kontrola, kde nám preveria, či sme skutočne imúnni na Covid-19 alebo nie. Na 86% by sa nám mala imunita vybudovať. A u zvyšných je zatial (podľa doterajších testov) 100% istota, že aj keď sa imunita nevybuduje, tak aspoň po infikovaní už bude mať neskoršia Covid infekcia len bezpríznakový, alebo ľahký priebeh. No nekúp to, toto Ti ani v teleshopingu nesľúbia! A snáď príjmajú aj reklamácie - stačí keď im pošleš svoju pitevnú správu potvrdzujúcu, že Ťa ojekabátili.

16:15... nastupujeme do auta, konzumujeme druhú proteinovú tyčinku, ktorá zostala v aute (a ani intezívnym myslením som s ňou zjavne nepohol, bola na milimeter presne na rovnakom mieste ako sme ju nechali - asi musím viac trénovať) a konečne vyrážame domov. Dána som dnes nevidel - tak zúfalý som počas čakania nebol. Dokonca ani Netflix som neotvoril. V hlave mi beží paralelný svet, dumal som nad miliónom rôznych vecí a priebežne som surfoval a dohľadával na internete dáta podporujúce/vyvracajúce moje úvahy. Sladký pohodlný život čiastočného introverta. Priemerný čas prejsť samotným procesom očkovania, od registrácie po odchod je takmer 45minút. Ako dlho bude človek čakať na registráciu zaleží od dopytu a organizačných schopností poskytovateľa. Dnes na čerstvo otvorených prvých 10tich očkovacích miestach pre verejnosť v krajine bolo opichaných cez 5.000 ľudí. O pár tyždňov by mali otvoriť niekoľko stoviek miest a zvýšiť kapacitu všade, kde to bude možné. Pri takmer 10 miliónovej populácií sa robí dlhodobo okolo 150tisíc PCR testov denne, obzvlášť vďaka drive-thru staniciam a jednoduchému testovaciemu postupu. Celkovo vykonali za 9 mesiacov viac ako 19miliónov PCR testov. Ale proces očkovania je kúsok zložitejší ako PCR test. Drive thru stanice asi nebudú riešenie. Očkovať sa tak bude ešte mnoho mesiacov, ak nie rokov, kým na každého záujemcu príde… Nemci majú proces očkovania dokonale rozplánovaný so sebevlastnou presnosťou - ak niekto zvládne v Európe zaočkovať záujemcov rýchlo a efektívne, tak to budú oni.

 

Poznámky "pod čiarou" :

Story of Sin-on-farm v SAE:
Od júna/júla do začiatku septembra sa tu testovala 3.fáza vakcíny čínskych hriešnych farmárov na 31 tisíc dobrovoľníkoch (viac ako 120 národností). Súčasne sa testovala i tretia fáza druhej vakcíny, od Sin-ó-vaku. Výsledky tretích fáz vyhodnotili aj lokálni vedci. V polovici septembra, na základe predbežných výsledkov, SAE schválili vakcináciu pre "emergency purpose" od Sinopharmu. Dôvod, prečo nie aj tú od Sinovacu, nebol komunikovaný (možno nemusíme hľadať senzáciu, mohlo to byť len pragmatické rozhodnutie, že z ktorej dokážu rýchlejšie dodať požadované množstvá - but no clue). V médiách sa od septembra pravidelne zobrazovali predstavitelia vlády, polície, lekári, zdravotné sestry, či vojaci, ako sa očkujú. Začiatkom decembra Pfizer v Anglicku sprístupňuje vakcínu pre všetkých. SAE sa nechcú nechať zahanbiť, že nie sú medzi prvými - a aj keď ešte nie je zaočkovaných 100% zdravotníkov, väčšina z "first line" už vakcínu má - a tak miestni vládcovia spúšťajú očkovanie pre všetkých občanov a rezidentov. Podrobné údaje z vyhodnotenia testovacích fáz sa tradične veľmi nekomunikujú, čo nieje úplne vhodné pre marketing. Občania a rezidenti federácie mestských štátov však pochybnosti nemajú a dôverujú rozhodnutiu governmentu.

Kým došlo k schváleniu vakcíny pre všetkých, očkovanie má v SAE za sebou už viac ako 100tisíc ľudí vrámci "emergency purpose". A údajne aj 1milión v Číne - ale ako som už spomínal, presné údaje sa nezdieľajú, čo demokratické krajiny, zvyknuté na verejnú transparentnosť, považujú za kritické. Naivne Osobne verím, že ak by existovali komplikácie hodné zreteľa, SAE by zmenilo vakcínu za inú a nepokračovalo touto cestou. Dokonca si myslím, že "emergency purpose štvrťrok" v SAE bol naplánovaný, aby bola zaočkovaná 1.línia bez toho, aby verejnosť tlačila na "a kedy konečne prídu na rad bežní ľudia?" - skôr to bol však len pozitívny vedľajší efekt ako plán.

Očkuje sa neaktívnym vírusom od Sinopharmu, ktorý sa v tele nešíri, nerozmnožuje, nenapáda a neničí orgány. Telo má všetok čas, aby sa naučilo rozpoznávať vírus, vynašlo a vyrobilo protilátky a čo najefektívnejšie ho zničilo. Ak na vírus narazí znova, už protilátky má, vie aké zbrane použiť a bez diskusie ho zničí už v zárodku. Žiadna veľká infekčná vojna o život sa už konať nebude, ako u neočkovaného. Ak Vám niekto bude tvrdiť, že radšej sa nechá nakaziť a bude dúfať v mierne následky, ako by sa zavakcínoval - tak si zjavne nevyhodnotil riziká. Veril som, že tento názor je už prekonaný, ale stretol som sa s ním aj nedávno. Ak to zjednoduším: V oboch prípadoch človek získa do tela vírus. V oboch prípadoch telo na vírus zareaguje, pokúsi sa vyrobiť protilátky a dajako ho zničiť. Popri tom telo bude bojovať ako vie: v oboch prípadoch môže zvýšiť teplotu, či inak zareagovať aby nepriateľa obmedzila a zničila. Ale v prvom prípade, keď bojuje s neaktívnym vakcinačným vírusom, tak telo nad ním vyhrá - lebo vírus sa nemnoží, len pasívne čaká na svoj koniec. V druhom prípade, pri aktívnom víruse, sú to preteky, keď sa vírus množí, napáda pľúca, spôsobuje škody. A telo sa snaží dobehnúť a eliminovať množiaci sa vírus. Telo sa snaží zachrániť a ubrániť týmto útokom, aby škody neboli fatálne a neskončilo sa to prehrou a smrťou človeka. Pravdepodobnosť komplikácií počas týchto pretekov s útočiacim vírusom, či pravdepodobnosť prehry a smrti, je verejne známa.

Znova zjednoduším(keďže existujú rôzne druhy vakcín): Kým pri očkovaní vakcínou (napr.od Sinopharmu), človek má len reakciu na neaktívnu formu vírusu a snaží sa patrične zareagovať a vynájsť najlepšie zbrane (protilátky) na pasívne čakajúci neškodný vírus; tak pri reálnej infekcii Covidom, telo bojuje s aktívnym nepriateľom a ide mu o život - môže to prehrať. Covid-19 tu s nami bude ešte asi roky (z povahy svojho fungovania je jasné, že nezmizne ako SARS, či MERS; antivaxeri budú riskovať aj naďalej a rozvojové krajiny nezvládajú očkovania všeobecne). Časom naň narazia osobne asi úplne všetci. Ja som si vybral, že toto stretko má kontrolovaný, neškodný a nie smrteľný priebeh = očkovanie.

Vakcinácia v SAE je zdarma a dobrovoľná. Okamžite sa naštartovala masívna kampaň, kedy obzvlášť zamestnávatelia "blue collar" neborákov, ich v rámci pracovnej doby budú posielať na preddohodnutý presný termín vakcinácie, aby im to čo najviac uľahčili. Veria, že vďaka "ústnemu podaniu a osobnej dobrej skúsenosti", sa im podarí motivovať k očkovaniu čo najväčšiu časť populácie. Tak ako popieranie existencie Covidu19, rovnako aj antivax/hoaxy/šírenie falošných správ, či nabádanie na nedodržiavanie preventívnych opatrení je tu považované za priestupok, alebo rovno trestný čin. Tých pár influencerov, ktorí si postli na insta storku z párty, porušujúc pravidlá na zníženie širenia pandémie, premýšľa o svojom rebelstve s pokutou, prípadne sedia rovno v chládku a čakajú, či po odsedení trestu ich klasicky vyhostia, alebo či dostanú milosť a budú môcť ako rezidenti ešte v krajine zostať. (SAE majú 1,5M občanov a 8M residentov - rezidenti sú len na dočasných vízach a vyhostenie, pri porušovaní zákonov, nariadení a dobrých mravov, je bežná právna prax. Rezident môže až po 30 rokoch práce požiadať o občianstvo).
Zatiaľ sa nerozpráva o tom, že by reštaurácie, kuriéri a ďalšie služby premýšľali nad marketingom v štýle: "U nás ste v bezpečí, naši zamestnanci  prešli vakcináciou" alebo „Hiring – looking for skilled and vaccinated specialists”. Zato prvé benefity pre zaočkovaných s imunitou sa už hmlisto objavujú: napr. úvaha, že nemusia podstupovať pri leteckom cestovaní PCR testy (Etihad, Quatas),… A osobne sa teším na ľudoprázdnu exotiku, lebo riziko že chytím Covid a skončím zaseknutý v karanténe na konci sveta, alebo že v nemocnici z doby špinavo-krvavo-sadisticko-mäsiarskej budem bojovať o nádych, už veľmi nebudem musieť riešiť.

Aktuálne (13.Dec 2020) sa stále nevie, či zaočkovaní ľudia, ktorí majú imunitu, môžu alebo nemôžu byť aj naďalej prenášačmi vírusu. Je jasné, že im už Covid zdravotné ťažkosti asi nespôsobí a ich telo si s vírusom hravo poradí. Avšak z ohľaduplnosti k ostatným, ktorí vakcináciu ešte nepodstúpili, alebo ani nebudú môcť podstúpiť (napríklad ľudia bojujúci s inými vážnymi zdravotnými problémami), aj po vakcinácií musia ľudia dodržiavať preventívne opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu (rúško, či zákaz oblizovať gombíky vo výťahu, tu s nami budú určite ešte dlho). Iba ak sa časom preukáže u konkrétnych vakcín, že okrem vybudovanej imunity dokážu aj kompletne zabrániť, aby človek bol prenášačom, môžeme zmeniť svoje správanie a zložiť si rúško úplne. Na oblizovanie si dovtedy nájdite iné objekty... Pre deti to môže byť zmrzlina a dospelí už snáď vedia čo a ako lízať.

Úvaha, prečo vakcínovaný človek môže byť prenášačom je, že ak vírus napadne zaočkovaného človeka, nevieme ako rýchlo jeho telo zareaguje a úplne vírus zničí. Neotestovali sme dostatočne, či vakcína len podporí vytvorenie protilátok (vďaka ktorým moje bunky odrazia vírusový útok), alebo vytvorí aj neutralizačné látky (ktoré aj znefunkčnia vírus, a tak ním už nenakazím nikoho ďalšieho). Ak to bude trvať dva-tri dni, môže nastať situácia, že po celej dýchacej sústave sa vírus nerozmnoží, ale lokálne v nose za ten čas bude trochu aktívny a tak krátkodobo ho človek v malej miere môže vydychovním, či kýchnutím, šíriť ďalej. Aktuálne je toto čisto teoretická špekulácia - našťastie uvidíme už onedlho vďaka ďalším testom, či sa potvrdí táto krátka infekčnosť a riziko prenosu aj u zaočkovaných, alebo nie.

Covid vírus má charakteristické viaceré proteíny - napr. najznámejší S-proteín, ale aj  charakteristické M, E, N. Ľudia, ktorí už prekonali Covid, majú imunitu, lebo ich telo väčšinou už rozpozná S-proteín Covidu, a tak sa vie ubrániť. Avšak S ľahko mutuje (práve oznámená mutácia Covidu v Anglicku je toho príkladom), a tak je možné chytiť vírus znova, ak to bude mutácia = iný kmeň. Niektoré vakcíny sa však zameriavajú na rozpoznávanie aj cez N proteín a ten sa našťastie nemení tak často u Covidu. Preto aj ľudia, ktorí prekonali Covid, by mali chcieť ísť na očkovanie, aby získali širšiu imunitu na niektoré mutácie Covidu. Stručný prehľad, na čo sa zameriava tá ktorá vakcína, je aj tu.

Tak či onak - vakcináciou človek chráni minimálne seba a znižuje pravdepodobnosť, že jeho stretko s vírusom bude mať ťažké následky. Prípadne si to neželané stretko ani nevšimne. Možno o rok/dva/x rokov, až keď sa preočkuje a nakazí majoritná vačšina populácie, tak možeme uvažovať o "kolektívnej imunite", vírus nenájde dostatočne rýchlo nových hostiteľov a postupne zanikne. A tak vakcínovaný človek nakoniec ochráni aj ostatných, ktorí si luxus vakcinácie nemôžu zo zdravotných alebo mentálnych dôvodov dovoliť.

Mnoho ľudí kričí, že chce vidieť presné výsledky testovania vakcín. Prakticky zjednodušené a zosumarizované výsledky ľudia nachádzajú v každom príbalovom letáku vakcíny  (tu je Pfizer testovanie) - napríklad, koľko zaočkovaných malo bolesť hlavy. Bez očkovania po nakazení sa Covidom hlava tiež bolí viacerých a slušná kopa ako bonus aj rovno zomrie. Domnievam sa, že Covid, skôr či neskôr, asi chytí väčšina nezaočkovaných, ak nebudú v izolácií (o tejto behaviorálnej úvahe si môžeme povedať nabudúce). Zároveň ale musíme rešpektovať výrobcu, ak presné dáta z testovania nezdieľa s verejnosťou, ale iba s autoritami. Napríklad regulačný úrad v EU má pristup k týmto údajom a vakcínu schváli a zaregistruje iba ak jej prínosy prevyšujú riziká. A tu narážame zase na skeptikov, ktorí nedôverujú niektorým, či akýmkoľvek, autoritám... lebo majú "vlastný rozum", alebo objektívnu/subjektívnu zlú skúsenosť, atď. Tých o vakcinácií nikto nepresvedčí, holt smola. Ľudia si musia najskôr ujasniť, komu a čomu vlastne veria a dôverujú. Napr. neveria EU autorite, ale možno Ruským vedcom áno. Veria veštici, šamanovi, všemocnému bohovi Diovi vitamínu C, veria príbehu jednej pani z modrého kopytníka, veria na nezvratný osud, veria v "nejakú" vedu, alebo vo svetové sprisahanie a židojašterov? Alebo veria iba vlastnej empirickej skúsenosti, očitému svedkovi(ták určitééé... ehm) a ničomu inému...  Až keď si upracú a ujasnia si, od koho očakávajú dôkazy, aby ich považovali za dôveryhodné a koľko tých dôkazov musí byť, aby už ich bolo pre nich "dosť", tak až následne možno môžu nájsť cestu ako akceptovať niektoré vedecké poznatky, či vakcináciu. Existuje skupina ľudí, ktorí sú tak zaslepení, že stále budú pýtať viac dôkazov a nikdy nebudú pre nich dosť dôveryhodné.

Keď je jav, udalosť, problém natoľko zložitý a komplexný, že ho človek nedokáže pochopiť a objaví sa hoc aj očividná blbosť ako vysvetlenie, človek jej uverí - lebo nezodpovedaným otázkam má mozog ukrutnú potrebu priradiť akékoľvek odpovede (aj keď totálne nesprávne, ale dostupné), aby to mohol spokojne uzavrieť. Rovnako sa mozog správa ak mu vysvetlenie chýba. V tomto prípade "topiaci sa slamky chytá" - človek sa vrhne po prvej záchrane, ktorú zbadá a neskúma, či nie je aj lepšia možnosť, lepšie vysvetlenie. Alebo je vysvetlenie dokonale nezáživné a nudné, čo neuspokojí chuť po senzácií: "To je všetko? Za tým musí byť určite niečo viac..." bum, sprisahanie slobododrevárov tomu dodá tú správnu šťavu, určite za to môžu bobre! Povráva sa, že bádatelia, vedci a výskumníci, dokážu potlačiť toto nutkanie akceptovať nelogické/očividné blbosti a tým nájdu energiu a motiváciu skúmať, riešiť, bádať a hľadať podstatu a korektné odpovede na svoje nezodpovedané otázky, javy, udalosti či problémy... Prípadne neskončia pri akceptácií "absurného vysvetlenia" - skúmajú ho ďalej, či predsalen na tej "absurdnosti" niečo nebude - a za svoje úsilie to dokážu dotiahnuť občas až na IgNobelovu cenu.

PS: Za posledný polrok som prešiel viac ako 20timi PCR testovaniami z dôvodu cestovania a vďaka fiktívnym čipom v hlave by som mal dokázať asi už aj ťažiť Bitcoiny. Po prvej dávke vakcíny očakávam minimálne vylepšené schopnosti ovládať semafóry na križovatkách (červené svetlo trvajúce viac ako 90sekúnd považujem za zločin proti ľudskosti - čo je na prvý pohľad v rozpore s mojou schopnosťou čakať hodiny na vakcináciu) a po druhej dávke snáď budem pracovitý ako Wall-E. Iba-že-by nie a sú to totálne nezmysly. Šetriť mentálnou energiou síce je pohodlné, ale má to občas nepriaznivé následky. Typicky sú to tie, pri ktorých sa pozastavíš so slovami: "wtf? Ľuďom načisto drbe!"
A ak narazíte na zarytého popierača vakcinácie, presvedčiť ho asi nedokážete. Veď zmeniť svoj (akýkoľvek) názor je hotová výzva. Obzvlášť, ak bol roky utvrdzovaný vo svojom presvedčení. Existuje mnoho príkladov, od jednoduchých (či sa figurína točí v smere hodinových ručičiek alebo oproti), až po ironicky kruté (keď japonský vojak odmietal roky uveriť, že skončila vojna a všetky informácie, ktoré nezapadali do jeho vnímania sveta považoval za podvrh, a tak dlhé roky pokračoval fanaticky v záškodníckej činnosti presvedčený o svojej pravde).  „Prehodnotiť obraz sveta je náročné a ak niekto prizná, že sa mu to podarilo, ušetrime ho posmeškov – zaslúži si obdiv.“

PPS: Celý príbeh(článok) považujte za fikciu, ktorá sa možno stala - nechce sa mi riešiť nezmyselné súdne spory, či "diskutovať" s utvrdenými antivax ľuďmi ;-) Viem, že obsahuje aj nepresné, neúplné, či zámerne zamlčané informácie a nevhodné zovšeobecňovania -  primárne z dôvodu písania po lopate, ako to zjednodušene komunikujem a vnímam ja. Žiaden farmaceutický výskum v histórií nebol tak sledovaný odbornou a laickou verejnosťou ako Covid. Šialené množstvo testov, výskumov a dát bolo vyprodukovaných v rôznej kvalite, ktoré sa musia preveriť, kým niektoré budeme môcť považovať za smerodajné a dôveryhodné. A ešte mrte dát aj vyprodukovaných bude. Naschvál som sa neponáral do rozdielov medzi vakcínami (a že ich je pokokos), či IgM, IgA, IgG,...S1, S2, RBD,... alebo do risk managementu ľudského zdravia a akceptácie rizika u jednotlivca, alebo u socialnej skupiny - každé z toho by bolo na samostatnú seminárku, u politika rovno na dizertačku, či profesúru, ak nie rovno na vystrelenie na Mars. Takže sa veselo tvárme, že toto vyššie je fikcia ;-) Samozrejme, že rovnako ako milióny ďalších Slovákov, som aj ja odborník na všetko, v tomto období i na Covid a na spávnu výživu pre Santových sobov, aby to 24.Decembra v noci zvládli bez svalovice.... - iba-že-by nie.

-Čože??? To snáď nie!!!

___________________

vaza