Zachytil som v diskusii objednávku, aby som napísal článok o kvantovej fyzike. Ako sa hovorí, kto to vie, ten to robí, kto to nevie, ten to učí, Ja články o kvantovej fyzike písať neviem, takže som ideálny kandidát na to, aby som Vás aspoň poučil o tom, ako sa správne písať majú. Nakoniec, videl som zopár náučných videí (toto myslím doslovne, nie ako metaforu pre porno) a dokonca som čítal aj Stručnú históriu času, takže aspoň približne viem, ako by to malo vyzerať, keď sa úplnému neznalcovi snažíte vysvetliť fyzikálne javy.
Na začiatok písania článkov o kvantovej fyzike by asi bolo dobré vysvetliť, čo sú to vlastne tie kvantá. Ja som vysvetlenie čítal, ale nikdy som ho nepochopil. Určite to bolo vinou nekvalitného českého prekladu. Jediné ďalšie vysvetlenie totiž je, že na fyziku som lama, a to sa mi akosi nezdá.
Po vysvetlení kvánt by som určite pokračoval citátom Richarda Feynmana o tom, že každý, kto si myslí, že rozumie kvantovej fyzike, vlastne nerozumie kvantovej fyzike. Ono to môže byť pravda, pretože prakticky jediní, kto sa tvári, že jej rozumie, sú rozliční ezoterici a šarlatáni, ktorí sa ňou oháňajú, keď predávajú rôzne prístroje, ktoré vo výsledku dokážu úplné hovno.
Je to jednoducho tým, že my ako ľudia, ktorí žijú v makrosvete, nemáme receptory, ktoré by dokázali vnímať objekty mikrosveta, ktorými sa kvantová fyzika zaoberá. Elektróny, protóny, neutróny a ani nič menšie nevidíme, nepočujeme, necítime. Teda ak vopchám prst do zásuvky, tak to cítim, ale tam je tých elektrónov už predsa len trochu viac. A keď sa nám ich pomocou nejakej technickej vychytávky podarí pozorovať, vidíme, že sa správajú divne. Teda divne z nášho pohľadu, z pohľadu takého elektrónu alebo fotónu sme divní asi my.
A teraz prichádza povinná jazda každého článku o kvantovej fyzike – dvojštrbinový experiment. Ja ho tu vysvetľovať nebudem, na youtube sa dajú nájsť videá, kde je to vysvetlené oveľa lepšie, akoby som to dokázal ja, ale pointou je, že môžeme pozorovať, že jeden fotón sa nachádza naraz na dvoch miestach. Divné, že? Ako môže byť jeden fotón naraz v dvoch štrbinách? Lenže keď tam dáme meracie prístroje, aby sme videli, ktorou štrbinou vlastne prechádza, zrazu sa fotón unormálni a normálne ako slušný človek prechádza len cez jednu. Hm, ako to ten fotón vôbec môže vedieť, či tam ten merací prístroj je alebo nie?
V kvantovej fyzike „častice“ môžu existovať naraz v dvoch pozíciách. Fotón teda naraz môže byť v ľavej aj v pravej štrbine. Do jednej z pozícií (ľavá/pravá) sa dostane až v okamihu, keď naše vedomie zaznamená, v akej pozícii vlastne je. Blbosť, nie? To akoby jedno pivo bolo naraz v chladničke aj v pivnici a až keď sa pozriem do chladničky (alebo do pivnice) sa rozhodlo, kde vlastne je.
Asi nie som úplne sám, komu sa toto zdalo ako úplná blbosť. Napríklad taký Schrödinger a jeho mačka. Ak by bol atóm cézia naraz rozpadnutý aj nerozpadnutý, stačilo by zavrieť do škatule mačku, atóm cézia a ampulku s jedom, ktorá sa otvorí, keď zaznamená radiáciu spôsobenú rozpadom atómu cézia. Keďže atóm cézia môže byť naraz v oboch pozíciách (rozpadnutý aj nerozpadnutý), radiácia detegovaná je a zároveň nie je, teda aj ampulka je zároveň zavretá aj otvorená, teda aj tá mačka je zároveň živá aj mŕtva. A to až do času, kým tú škatuľu neotvorím a nepozriem sa na dozimeter, či tam tá radiácia je. Až v tom okamihu sa atóm dostane do jednej z dvoch možných pozícií.
V makrosvete toto ale nefunguje. Nie je možné, aby napríklad žena bola tehotná a súčasne netehotná s tým, že správnu odpoveď sa dozvie, až keď si urobí test. Alebo aby sme mali fľašu, ktorá je plná piva a zároveň je aj plná nejakého samoseru a jej obsah sa ustálil, až keď si na etikete prečítame Zlatý bažant.
A ešte späť ku tomu pivu. Objekty mikrosveta majú ďalšiu vlastnosť, ktorá je pre nás v makrosvete ťažko predstaviteľná. „Skáču.“ To sa s pivom nedeje, keď ho raz dám do chladničky, tak tam proste je a nikam sa len tak nestratí, aj keď sa mi môj spolubývajúci na intráku snažil nahovoriť opak.
Pre mikročastice to neplatí. Proste máme elektrón, spokojne si obieha okolo jadra a zrazu, jeeeb, je fuč. Presne ako moje ideály. Toto je niečo fakt zaujímavé a ak niekto sa do toho vyzná, mohol by napísať, ako to presne vyzerá. Ja si to predstavujem, že ten elektrón sa teleportuje niekam dopreč ako kapitán Kirk, ale možno si to predstavujem zle. A vlastne môže ten elektrón odísť, kam len chce alebo má nejakú maximálnu vzdialenosť? Vráti sa alebo na novom pôsobisku ostane po zvyšok svojho života? Je tu toľko otázok, fakt by som bol rád keby mi na ne niekto odpovedal. Akože predpokladám, že Otras sa na to podujme, ale budem rád, ak sa ku nemu pridajú aj ďalší.
Okrem miznutia majú mikročastice ďalšiu zaujímavú vlastnosť. Komunikujú navzájom. To síce dokážu aj ľudia, ale častice to vraj dokážu okamžite. Proste, keď mi niekto, kto je odo mňa vzdialený 343,21 metra, povie, že som kokot, nedozviem sa to hneď, ale až po 1 sekunde. Ak sa rozhodne pre neverbálnu komunikáciu a len mi ukáže prostredník, časová medzera tam bude trochu menšia, ale stále bude chvíľu trvať, kým ku mne tie fotóny doletia.
Mikročastice však majú niečo ako spin, t.j. že sa buď točia v smere hodinových ručičiek alebo proti. Alebo sa možno ani netočia, len robia niečo podobné. A zároveň majú páry. A ak sa jedna z páru začne točiť naopak, zrazu aj tá druhá sa začne točiť naopak. Toto otvára celkom obrovský potenciál, pretože to je o-kam-ži-té. Príklad, ak prespinujem elektrón na Zemi, jeho parťák na Proxime Centauri sa tiež okamžite prespinuje. A to je od nás tá hviezda vzdialená 4,3 svetelného roku. Takže ak by mi nejaký emzák odtiaľ ukázal fakera, zistím to až za 52 mesiacov. A ďalších 52 mesiacov potrvá, kým ten mimoň uvidí, že mu ukazujem prostredníček nazad. Vidíte tie brutálne lagy? A teraz si predstavte, že by sa niekto odtiaľ rozhodol zahrať si našu očkovaciu lotériu. Bez spinovania nemá najmenšiu šancu. So spinovaním tam bude mať ešte menšie oneskorenie ako pani Zuzana z Prešova.
Takže napriek tomu, že pri súčasných poznatkoch by naša cesta len do najbližšej hviezdnej sústavy trvala asi tak bambilión rokov (sonda Voyager putovala 40 rokov, len kým opustila Slnečnú sústavu), vďaka kvantovej fyzike teoreticky dokážeme bez akýchkoľvek prestojov komunikovať s emzákmi na opačnom konci vesmíru. Úžasné, nie? Nebolo by fajn, keby niekto o tom napísal trochu viac?
Takže toto boli len také základné náčrty toho, ako by mohol vyzerať článok o kvantovej fyzike. Ale určite sa dá k tomu pristúpiť aj inak. Napríklad sa dá napísať o dôležitosti kvantovej fyziky v každodennom živote. Vďaka nej tu máme rôzne vylapávky od fotobunky až po atómové hodiny. Popravde, to sú jediné dve, ktoré mi teraz z hlavy napadajú, ale určite ich bude viac.
Dokonca, aj keď toto je asi veľmi odvážna predpoveď, ak sa nám raz podarí prísť na to, ako sa vlastne tie elektróny dokážu len tak z ničoho nič stratiť, dá nám to odpoveď na jednu z najväčších záhad vesmíru. Prečo žena hovorí nie, keď myslí áno Prečo sa kurva po praní strácajú moje ponožky?!
* * *
A na záver ešte jedna vec. Ja som právnik, nie fyzik, a chcel som napísať článok z pohľadu laika, ktorý píše o niečom, do čoho sa až tak veľmi nevyzná. Preto som si moc neosviežoval na wikipédii ani inde poznatky o tom, o čom píšem (aj keď rýchlosť zvuku som si musel nájsť). Takže ak Vám fyzikárka v škole tvrdí/tvrdila niečo iné, ako ste sa dočítali tu, napríklad, že ste lenivý, neschopný a nikam to nedotiahnete, tak verte radšej jej. Teda nám to hovorila matikárka, fyzikárka mi len zakázala, aby som sa po škole venoval hocičomu súvisiacemu s fyzikou.
Ak Vás témy spomenuté v článku náhodou zaujali a nechce sa Vám čakať, kým niekto o nich napíše článok, tak na youtube je plná prdel videí, kde sa tieto javy vysvetľujú oveľa podrobnejšie a presnejšie, ako by som to dokázal ja. Okrem Radka Žemličku, na ktorého som tu už dal link a ktorého fakt odporúčam, lebo vie vysvetľovať celkom pútavo a vtipne, je na youtube ešte kanál lliontv, kde je kopa zaujímavých popularizačných prednášok. Tým, ktorých zaujíma fyzika, tam odporúčam prof. Kulhánka, tým, ktorý by chceli vedieť niečo viac o hľadaní mimozemšťanov odporúčam Petráska, a tým, ktorí by chceli vedieť viac o tom, ako ich ovláda Bill Gates prostredníctvom 5G a mikročipov vo vakcínach, odporúčam návštevu psychiatra.
A keď už som tak vtipne a nenásilne premostil od kvantovej fyziky ku covidu, tak odporučím z toho kanála ešte jedno video – Vitamínom D na Covid? Samozrejme, že neprezradím, či vitamín D zaberá, to by bolo, akoby som odporúčal detektívku so slovami Nikdy by si neuhádol, že vrahom bol záhradník, ale je celkom zaujímavé, ako pani Selinger opisovala, ako vlastne prebieha takýto výskum. Niečo z toho som vedel aj predtým, niečo nie; ale najmä ľudia, ktorí sa pohoršujú nad tým, prečo sa covid nelieči ivermektínom, lebo veď prof. Torok ho podal 10 pacientom a všetci prežili, by si to video mali pozrieť obzvlášť pozorne.
