Komentáre k prvej lekcii poľštiny poukázali na niekoľko faktov, ktoré som v nej opomenula. Hneď na úvod musím upozorniť, že výrazy z poľskej pornografie rozoberať nebudem. Moja povesť slušného dievčaťa síce stojí na vratkých nohách, no zatiaľ ju nikto nevyvrátil. Prenechajme teda túto oblasť skazenejším a venujme sa témam, o ktorých sa dá diskutovať aj pri nedeľnom obede u nádejných svokrovcov.

 

Voči poľským potravinám panuje u nás istá nevraživosť, ktorej sa po kauze „posypová soľ“ ani nečudujem. Aj pri samotnom pohľade na etikety určitých, prepytujem, potravín vyrobených u našich severných susedov občas človek ostane stáť v nemom úžase, koľko prídavných látok, farbív a aróm sa dá natlačiť napríklad do niečoho, čo sa predáva v jednom regáli so syrmi. „Produkt seropodobny“ s prevažujúcim obsahom rastlinných tukov síce spôsobí akútnu srdcovú arytmiu každému zástancovi zdravej výživy, no ale nekupte to, když je to tak levný. Zákon dopytu a ponuky je neúprosný a poľskí potravinoví výrobcovia ho naplno využívajú.

 

Poliaci sú národ podnikavý a smutným faktom je, že ani obchádzanie pravidiel a predpisov im – podobne ako Slovákom – nie je cudzie. Rozhodne nejdem hádzať všetkých do jedného vreca, no dobre vieme, že stačí jeden negatívny príklad a v zlom svetle sa zrazu ocitnú aj tí, ktorí robia svoju prácu poctivo a za svoje výrobky sa hanbiť nemusia.

 

Nechajme však tieto čierne ovce bokom a venujme sa konkrétnym produktom. Asi niet na Slovensku človeka, ktorý by nepoznal najznámejšie poľské cukríky, krówki. Na rozdiel od poslovenčenej výslovnosti „krovky“ v originále toto slovo znie „krufki“ a znamená to, ako už naznačuje obrázok na obale, kravičky. Známe a obľúbené mliečne karamelky, ktoré ak zabudneme v kredenci na dostatočne dlhú dobu, zmenia svoju mäkkú konzistenciu na kameň ohrozujúci celistvosť chrupu konzumenta.

 

Rovnakej, ak nie i väčšej obľube sa v Poľsku tešia iné cukrovinky. Volajú sa „ptasie mleczko“, teda vtáčie mliečko, a ide o hranaté bonbóny tvorené jemnou  mliečnou penou v tenkej vrstve čokolády. Z podobnej kategórie mám osobne najradšej Michałki alebo Michaszki (názov záleží od výrobcu), čo sú bonbóny podobného tvaru ako ptasie mleczko, sú však plnené čokoládovým krémom s kúskami lieskových orieškov.

 

Medzi obľúbené dezerty patrí v Poľsku puding (budyń), tak ako ho poznáme u nás, no aj ovocné želé (galaretka) a kisiel, čo je vlastne blízky príbuzný pudingu – škrobová múčka varená vo vode. Vzhľadom a chuťou našinca zrejme nenadchne, ani keď je ozdobený ovocím. (Gramatické okienko: na rozdiel od slovenčiny nie je výraz „owoce“ pomnožným podstatným menom, ale obyčajným množným číslom od slova „owoc“, čiže plod.) V diskusii k predošlému článku už bolo spomenuté, že si treba dávať pozor na výraz „jagody“. Sú to totiž čučoriedky. Z botanického hľadiska sú „jagodami“ všetky bobuľoviny, napríklad aj ríbezle, po poľsky „porzeczki“. Jahody sú „truskawki“, drobné lesné jahody sú „poziomki“.

 

U ostatného ovocia sa už môžeme cítiť pomerne bezpečne. Jabłka, gruszki, śliwki, maliny či brzoskwinie sú zrozumiteľné bez ďalšieho vysvetľovania. Czereśnie a wiśnie sú síce presne naopak ako u nás, ale občas aj tie naše čerešne a višne nie je jednoduché od seba odlíšiť. „Morele“ sú marhule, „winogrona“ sú hrozno. Dovozovým plodom sa tu príliš venovať nebudem, tie najznámejšie ako banány, ananás či pomaranč znejú skoro identicky.

 

Ovocím nielen v tuhom stave je človek živý a o Poliakoch je všeobecne známe, že k tekutinám s obsahom alkoholu 40 a viac percent majú pozitívny vzťah. Paradoxne, i keď v rovinatom Poľsku sa pestovaniu ovocia pomerne darí, ovocné destiláty tam veľmi rozšírené nie sú. Ovocné sirupy, hlavne malinový, si niektorí síce radi miešajú do piva, ale medzi vysokooktánovými palivami obľúbenosťou jednoznačne dominuje wódka. Tí, čo na minulej lekcii dávali pozor, už vedia, že výslovnosť je „vudka“. Či ide o výberový produkt z vyššej cenovej hladiny alebo o podomácky pálenú samohonku, t.j. „bimber“, dôležité je hlavne to, aby jej bolo dosť.

 

Vinársku tradíciu Poľsko nemá, preto vínu ktovieako neholdujú, zato na svoje pivo sú – ako na väčšinu poľských výrobkov – hrdí a radi si ho doprajú. Veľký prehľad v tejto oblasti nemám, ale trúfam si povedať, že poľské pivo za tým naším nezaostáva ani kvalitou, ani šírkou sortimentu. Existuje dokonca imaginárna značka piva, ktorá sa podobne ako Duff v Simpsonovcoch preslávila televíznym seriálom. Sitkom „Świat według Kiepskich“ (Svet podľa Kiepskych) bol pred cca 10-15 rokmi veľmi obľúbený a hlava rodiny Ferdynand Kiepski (viď ilustračný obrázok) mal v obľube pivo značky Mocny Full.

 

Aby som však nepísala iba o dezertoch a nápojoch, prejdime k niečomu, čím sa dá uspokojivo naplniť prázdny žalúdok. Tradičná poľská kuchyňa sa od tej rýdzo slovenskej až tak veľmi nelíši. Rovnako ako u nás sú jej základom zemiaky, kapusta a mäso, plus chlieb a pečivo. Typickým poľským jedlom je napríklad bigos, čo je jedlo podobné našej kapustnici, ktoré však obsahuje podstatne menej tekutiny. Recept na bigos má každá poľská rodina vlastný a každý Poliak vám odprisahá, že ten jeho rodinný recept je najlepší. Obľúbené sú aj „gołąbki“ (holúbky), teda kapustné listy plnené zmesou podobnou tej, akú my používame na plnenú papriku. V minulej diskusii boli spomenuté aj „kopytka“, čo sú knedličky zo zemiakového cesta, ktoré sa podávajú ako príloha k omáčkam a mäsu.

 

Nikdy sa s Poliakom nepúšťajte do debaty o tom, odkiaľ pochádzajú najlepšie klobásy. Každý z nich je skalopevne presvedčený, že práve z Poľska, a sú schopní sa o tom do krvi hádať. Uznávam, na mäsových výrobkoch z dôveryhodných zdrojov sa naozaj dá pochutnať, ale medzi nami, my na tie naše slovenské klobásy dopustiť nedáme. Zvlášť tí, ktorí podobne ako ja majú v rodine tradíciu vlastnej výroby. Poliakom to však nehovorte.

 

Musím sa zmieniť ešte o jednom výraze, ktorý padol už vo Frkovom článku  o zážitkoch z Poľska. Ide o slovo „surówka“. Nie je to nič iné ako zelenina podávaná ako príloha či obloha/himmel/sky k hlavnému jedlu. Podľa zloženia sa dá označiť aj naším slovom šalát, v Poľsku sa však ako „sałatka“ označuje iba šalát podávaný ako samostatný chod.

 

Dnešná lekcia bola trochu monotematická, ale nabudúce si dáme aj niečo z poľskej hudobnej a seriálovej tvorby, a príde aj na objasnenie pojmu „pomoc drogowa“.