…a čo teraz? Zbohom dlhé cesty vlakbusom, čakanie na Godota na zastávke, záchode, zašivárni, Zaki…

 

Nemám šajnu, čo bol za deň, keď mi ten preposlaný link zmenil šípku kurzoru na MickeyMouseovu rukavičku, no nebyť obzvlášť vydareného Mnohosrdu (tuším marec 2013), určite by som ho “přejel” s uchechtnutím: “OK, tak dík”.

Kamarát Vašek ale evidentne vie, od čoho muchy kapú, nihilizmus mu cudzí nie je, takže nezahanbil ani teraz a dostal ma do pekných sračiek dimenzií všehochute.

 

Čas otupí i ostrý břit, no furt je ho málo. Dá sa využiť zmysluplne, aj keď je už-už stratený? Je možné si na DM vytvoriť závislosť? Hlasujem za Tak určiťéé! a odporúčam užiť si ju na plné pecky - vždy, keď je to aspoň chvíľku možné. Veď čo poteší viac, než nečakaný Ivan “viďjstedebilové”, najnovší DailyThrash, či nebodaj raný Gordulič (ale jasné, že si potešil, Janko)!

 

Ako si tak čítam, rôčik s rôčikom sa stretáva a stránka stránku míňa, zisťujem, že sa dejú veci nekalé. Články sa mi strácajú! Ktorý bol ten posledný, čo som čítal pred týždňom? Naladený na mentálny relax, nechce sa mi nejak extra o tom rozhutovať, preto som sa rozhodol, a to hneď zásadne. Idem si to dať tak, ako to celé vzniklo: od začiatku - stránka 333.

 

Bola - a stále je - to pekná jazda, čo vám budem… svedomití autori na úplnom začiatku vesmíru: Jano Gordulič, Aleš Nohel a Lele. Poväčšine jednohubky, ktoré sa na párty každý hanbí načať, no vzápätí zmiznú až do tej poslednej predposlednej. Neskôr pomedzi ne začali difundovať aj dlhšie literárne útvary, chlebíčky, švédske stoly a lukulské hody v podobe sérií na počkanie.

 

Už spomínaný Mnohosrd od Luborga, prekonávajúc každý mesiac sám seba trefne zvoleným slovom do bitky, časom a diskusiami odkryté Nemešove erotické alter ego, DailyThrash, Review a Kvalitka… Keď tak nad tým rozmýšľam, Luborg by sa tým písaním mohol aj živiť! A veď sa hádam doteraz aj živí, veď čo Mnohosrd ubral na frekvencii, to doháňa úderkou.

 

Asi som radšej zabudol na reakcie okolia, keď som v plnej električke, čakajúcej v tuneli, vyprskol a následným rehotom pohoršoval okolocestujúcich pri Murkových, Piťových a Zajacových živelných pohromách. Nebudeme si klamať, odžila si to asi väčšina z nás, no tote vyhodňare teda vedia nastaviť latku bohove vysoko! Ta co ši ty butatoth, či co? Chlapi, prajem Vám veselé sviatky a nadprirodzenú regeneráciu pečene po celý život!

 

Na písmenách A a Z bude niečo špeciálne. Anthrax a Zaki, každý na svojom konci abecedy, rozdelení medzi pohlavia, regióny, emócie… a tak celkovo mi niečo našepkáva, že to asi budú dvaja úplne odlišní jedinci. Mám však dôvodné podozrenie, že v skutočnosti ide o jedného autora. Ako je možné tak verne zachytiť prežitý okamih na dovolenke, aj keď sa iba ideme dokončiť do McDonaldu? Ako to len viete, napísať rodinný minihejt, ktorý iba podčiarkuje (dvakrát) lásku, ktorá celý ten systém poháňa? Vás dvoch si môžem dať kedykoľvek, kdekoľvek, ktorýkoľvek článok. A viem, že po ňom budem lepší človek, aspoň na chvíľu.

 

Je vôbec potrebné spomenúť slsp-a? Každopádně ano, vojíne Kefalíne! Aj keď sa teda dosť naprd skloňuje. Nebyť jeho, nemám doma autobusárske knihy, nebyť dailymale, slsp nie je tým, čím je. Užil som si všetky série, podobne ako Pratchetta, Stopy, Safari, Skippy, alebo Dva roky prázdnin. Nikdy potom som sa už na šoférov MHD, prímestskej, alebo diaľkovej autobusovej dopravy nepozeral rovnakou optikou, ako pred týmito článkami. Arriva!

 

Akonáhle borovičková víla pochopí, že by bolo načim kopnúť do vrtule a spolu s vodkou a slavienskym kamošom bromhexinom vybaviť letné festivaly bez vírusov a iných sračiek, zvukárova búdka to má z pravej strany spočítané. Ak raz niekto vydá Veľkú Knihu Letných Fesťákov, musí pod ňou byť podpísaný Potkan. Fakt, Potkan, jútub musel na mne pri Tvojich Clock around the ro(c)koch zarobiť nekresťanské lóve. A ozaj, zažil si naživo aj dirty rock band Hash z Trnavy? Nevadí, to doženieš, hlavne pozdrav mladú!

 

Tuším som si to nejak rozkúskoval a spomenul iba zopár mien. Portál muža každodenného však posúvajú do - kam vlastne? - všetci autori do jedného. Každému z nich patrí uznanie nás, príležitostných konzumentov tohto povoleného dopingu.

Ani nejdem ďalej menovať, bolo by to nadlho. Navyše taký Thibir, Angusta, norielle, Otras, spiro, tango, FunkCIA a spol. by sa mohli uraziť, a to by ich na najbližšom stretku neskutočne škrelo.

 

Jednu moju srdcovku ale vynechať nemôžem. Ešte predtým, než som sa opustil a sľúbil si spáchať tento počin, nechal som si na záver čerešenku od MischLienky.

V záhoráckych detstva príhodách a skúsenostiach sa nájde každý, komu ešte hrozili pionierska šatka, lastovička a mladý Talentárkov kamoš Igor. V pamäti si mi našla ukryté spomienky na prázdniny u mojich starých rodičov, so všetkou láskavosťou a neskutočnou farebnosťou, akú vie vykúzliť len detská fantázia. To všetko podčiarknuté záhoráčtinou, podľa mňa najúprimnejším dialektom na v tejto našej Džamahírii.

Milá MischLienka, pripájam sa k týpkovi, čo Ti už poďakoval v diskusii: Máš dar písať moc pjekné obrazy. A navyše chutné!

 

Apropó, diskusie… meh!

 

Edit: Práve som si všimol taký detail. Keď som s DM začal, mal 333 strán. Práve teraz je to 444. Náhoda? Myslím, že áno.