Minule som niekomu v diskusii spomínala, že napíšem článok o prokrastinácii. A pretože ja sama som prokrastinátor, ubehli asi len dva mesiace, kým sa mi to konečne podarilo. Niežeby som nad článkom tak dlho rozmýšľala, išlo skôr o to, že som sa ho chystala písať vždy až zajtra.

Trochu ma trápi názov článku, pretože ma veľmi lákalo dať do názvu číslovku, aby bol podľa osvedčeného návodu článok pre čitateľa atraktívnejší, ale tým pádom by mi hrozilo, že by mi rapídne zdvihol popularitu a to neviem, či by som zvládla. Už teraz ma prenasledujú paparazzi, preto sa musím pri odchode z domu zamaskovať. V prípade, že im nestihnem utiecť, kladú mi nepríjemné otázky na telo, ako napr. či som skutočne pravá blondína, alebo koľko gastráčov dostávam za článok a či máme aj príplatky za diskusiu. Keď neodpoviem, píšu mi smsky, ale ja nikdy nestihnem odpovedať do uzávierky. Údajne majú tip od čitateľa. Už len čakám, kedy ma oslovia z Top Star, aby som im ukázala moju kuchyňu (eufemizmus).

 

V každom prípade - ak prokrastinujete, pokračujte v tom. Ak neprokrastinujete, začnite. Má to zopár obrovských výhod. Akých? Tak napríklad:

 

Človek, ktorý prokrastinuje, má viacero možností. Ak odkladáte svoje rozhodnutie alebo prácu na neskôr, máte výhodu v tom, že za ten čas, za ktorý ste mohli prácu spraviť, sa k vám môžu dostať nové informácie alebo spôsoby, ako prácu urobiť, prípadne prečo učiniť také či onaké rozhodnutie. To zvyšuje efektivitu práce, skracuje dĺžku jej výkonu a ak odkladáte rozhodovanie, máte k dispozícii viac pre a proti, ktoré sa za čas prokrastinácie vynoria, a preto s rozhodnutím budete spokojnejší, lebo si budete vedomý, že ste za ten čas obsiahli maximum informácií v danom probléme za časovú jednotku. Nehovoriac o tom, že v čase vykonávania práce ste starší  než pri jej zadávaní, a teda aj múdrejší.

Plynulo tak prechádzame k ďalšiemu dôvodu, ktorý veľmi úzko súvisí s tým prvým. Tým, že chorobne odkladáte, si vytvárate stres. A nemusíte mať titul z psychológie, aby ste vedeli, že stres je jeden z najväčších motivačných faktorov. Nie nadarmo sa dávajú aj v školách tzv. motivačné päťky (učiteľka approved), aby motivovali k lepším výsledkom. Ak si to vezmeme z nášho hľadiska, tak prokrastinovať je dobré, pretože vytvárate (ne)zdravú mieru stresu a teda sami seba motivujete k lepším a efektívnejším výsledkom. Ak sa musíte rozhodnúť o niečom, prokrastinačný stres je len plus, lebo sa rozhodujete spontánnejšie a nejaký motivačný budha by vám asi povedal, že viac počúvate svoje skutočné ja.

 

Ak ste prokrastinátor, nie je to len vaša vina (áno, teraz prichádza čas zbavovania sa zodpovednosti a obviňovania iných ľudí z vlastných chýb). Keby nebolo tých iniciatívnych debilov, ktorí chcú mať hneď všetko urobené a v obrovských množstvách prípadov to spravia za vás, neexistovali by prokrastinátori. Ak máte v pracovnom či školskom kolektíve takéhoto iniciatívneho blbca, boli by ste blbec vy, keby ste ho to nenechali urobiť.

 

Prokrastinácia cibrí váš skill v time managemente v hesle "ak niečo musíš urobiť dnes, neurob to ani zajtra a máš dva dni voľna". Skutočne, ten, čo dokáže mať dva dni voľna a ešte aj spravenú prácu dobre a načas (áno, viem, v strese, ale viď odstavec o motivačnom strese vyššie), je skutočný macher. Navyše ten čas voľna je obohacujúci a obohacuje ním prokrastinátor nielen seba, ale aj svoje okolie. Tak napríklad, keď ste študovali, že ste mali najlepšie upratané počas skúškového? Prípadne čas odkladania práce využívate na dočítanie knihy, dopozeranie seriálu, prečítanie článkov na nete... To všetko je self-edukatívne a keď ste lepší vy, nepriamo tým pretvárate aj svoje okolie na lepšie (na Slobodnom vysierači hovorili).

 

Chcem vám poďakovať, že prokrastinujete, vďaka vám nás má kto čítať. A nezabudnite urobiť aj svoju robotu. Zajtra.