Určite väčšine populácie, čo vie čítať, neušla správa o tom, že vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne vypadlo dieťa počas pôrodu rovno na zem. WTF??? Bola som z toho rovnako v šoku ako všetci ostatní. Čerství rodičia si pred médiami užili svojich päť minút slávy, skasírovali nejaké to eurko a tma. Nemocnica, ktorá si zubami-nechtami drží jedno z popredných miest na priečkach obľúbenosti pôrodníc a teraz toto? Po tom, ako si tam primár nakrúti svoj videoklip na operačných sálach (hádajte, čo by urobili so mnou v robote, keby som si niečo takéto dovolila), otecko vyvedie opitú sestričku rovno k policajtom, nech si s ňou robia poriadok, bude toto na zemi sa váľajúce dieťatko len taký bonbónik na dne ozdobnej krabičky lacnej bonboniéry.

 

Ale my veľkí už vieme, že každá minca (áno, aj táto) má dve strany. Budem jej hovoriť tak všeobecne, aby sme sa naozaj nikoho nedotkli – princezná rodička. Takže táto princezná rodička, ktorá príde rodiť do štátnej nemocnice, si hneď na vrátnici myslí, že sa z nej aj ten vrátnik dá dolu, lebo ona prišla porodiť potomstvo. Je trošku zmätená, lebo to tak naozaj nie je. Ovácie ju nečakajú ani na príjme, čo nechápe, ale nedá sa vyviesť z miery, veď na štvrtom poschodí (mám taký dojem, už som tam bola naozaj dávno), na pôrodnici jej hádam niekto niečo ako veniec z Havaja dá. Vyvezie sa výťahom, nebude predsa chodiť peši.... A len kuká jak puk bez venca. Všetci sú vo švungu, normálne ju ubytujú na izbe s ďalšími princeznami, od ktorých bude teraz asi deň-dva naberať info, ako tu nič nefunguje, ako je všetko na hovno a po chvíli aj jej samej osprostenej začne unikať, že okrem toho, že na príjme ju podrobne vyšetrili, sestrička jej už asi desaťkrát prišla niečo podať, zobrať, zmerať a skontrolovať. Nevadí, veď už je v dave „všetko je na hovno“, noc nejako prežije a hádam zajtra alebo pozajtra rodí.

 

Ráno sa vyšmatle do kúpeľne, umyje si vlasy, pohladká si bruško, vylezie zo sprchy, umyje si zuby, len vodovodný kohútik sa zaťahuje trošku ťažšie, tak nechá tiecť malý prúd vody do umývadla (robí to tak aj doma, veď tam má vodu tiež zadarmo). To už nabieha sestrička – má nos na princezné - a uťahuje kohútik. Potom si chce dať kávičku, tak napustí do rýchlovarky vodu a ide si ľažkať, je naozaj vyčerpaná, lebo do hlbokej noci tliachala, vešala fotky na insta, fb a mailovala, jednoducho, bola ako bohyňa a konečne sa o ňu niekto zaujímal. Voda v kanvici vrie a keďže je kanvica naozaj zo začiatku 21. storočia, tlak vody vyrazí veko a voda si veselo ide svoje. Jediné, čo nejde, je princezná, lebo medzičasom prestala mať chuť na ranný mok a spolutrpiace ju presvedčili, že to nie je zdravé a nech si radšej pospí, a tak sa vnára do ríše snov. Takže zase je tu hádanka – kto asi vypol kanvicu, keď sa už asi tri minúty pozerá na to, ako vyparená voda vráža do jemného skla na okne (neboli menené od čias, keď rodila moja mama, toho času šesťdesiatnička)? Presne ste trafili – sestrička.

 

A máme tu obed. Princezná rodička je v šoku, nepodáva sa päťchodový obedík, ale len polievka a druhé. To ona také žrať nebude. Polievka je príliš teplá, mäso z ryžou zase vlažnejšie. Pre nápoj (čítaj čaj) si musí ísť sama, no aká drzosť... Tak volá princovi, aby hneď z roboty utekal a niečo jej doniesol. Ten samozrejme prichádza svetelnou rýchlosťou, podáva jej dózy, ktoré putujú do mikrovlnky. Princezná je nadšená, lebo presne na toto mala chuť. Vyberá dózu z mikrovlnky, demonštratívne buchne dvierkami na nej a šmatle do izby a aj napriek výdatnému spánku doobeda nevládze nič, ani žiť. Tu by som jej ja, ako amatér diagnostikovala dočasnú slepohluchotu, lebo iba takto postihnutý človek by si nevšimol, že krawa nevypla program a mikrovlnka zohrieva ďalej, len s malým rozdielom – je prázdna. A zase sa natíska otázka – ja viem, že viete odpoveď – prichádza sestrička a modlí sa, aby naozaj pôrod u dotyčnej nastal veľmi, veľmi skoro.

 

Princezná rodička nie je fiktívna, všetky tri mnou opísané situácie som videla na vlastné oči, ľutovala som sestričku a obdivovala som ju, lebo ja by som dotyčnú už zabila. Ale ako píšem, každá minca má dve strany a ja nie som ani sestrička, ani princezná. Našťastie.