BfV sa snaží medzitým nabrať čo najviac V-Mannov. Polícia si začína všímať niektoré paralely s vývojom pri RAF. Vyzbrojovanie sa, prechod do ilegality, monitorovanie polície, až na nejakej porade bol použitý termín BAF (Braune Armee Fraktion – Frakcia hnedej armády). A viete, čo bolo výsledkom? Toto slovné spojenie bolo zakázané používať a zakázalo sa aj vravieť v rámci polície o nejakom organizovanom pravicovom terore s odôvodnením, aby sa nevyvolávali neexistujúci duchovia minulosti... no... mám taký pocit, že mlčať o problémoch ešte žiaden problém nevyriešilo.

Medzitým sa „Durínska domobrana“ odvažuje na ďalšie a ďalšie akcie. Pred divadlom v Jene položí kufor s Hakenkreuzom. Vo vnútri je funkčná bomba s pár gramami TNT.

Medzitým sa Uwe Bönhardt dožije právoplatného odsúdenia na dva roky. V jednom z odpočutých telefonátov sa dohodol so Zschäppe na predaji CD s nazi hudbou. Do väzenia sa ale nedostal, akosi sa zabudlo mu poslať príkaz na dostavenie sa k výkonu trestu. Polícia je mu ale stále v pätách, snaží sa odhaliť dielňu, kde sa bomby vyrábajú. Po nejakom čase sú ale nahradení sledkou BfV. Tí hneď v prvý deň sledovania majú úspech. Sledovali Bönhardta od Baumarktu ku garáži, kde mala trojica dielňu. Nezasahujú, garáž viac ako 2 mesiace pozorujú, ale neprehľadajú a Bönhardt, napriek právoplatnému rozsudku, je stále na slobode. BfV neinformovala ani políciu, neinformovali ani také niečo ako je u nás ZVJS (Zbor väzenskej a justičnej stráže) s odôvodnením, že idú Vianoce...  Bönhardt sa tak mohol koncom januára 1998 zúčastniť na protestnom pochode proti výstave o Wehrmachte v Dráždanoch. Spolu s druhým Uwe a Beatou držia transparent „Nacionalizmus – idea ktorá hľadá vykonávateľov“. Deň po demonštrácii je konečne prehľadaná garáž a byt Uweho Bönhardta. Nájde sa TNT, hotové aj rozrobené rúrkové bomby.  Bönhardt čaká na výsledok prehliadky u seba doma. A hádajte, či bol niekto zatknutý? Áno, Otras... správne, nebol... Bönhardt prehlásil, že o tom nič nevie, nasadol do auta a odišiel. Pripája s k nemu Zschäppe a druhý Uwe a všetci sa spoločne ponárajú do ilegality. Domobrana im v tom veľmi aktívne pomáha. Trio nájde útočisko asi 100 km od Jeny, v meste Chemnitz (bývalý Karl-Marx- Stadt).

Tam im pomáhajú členovia zoskupenia „Blood and Honour“, ktorí sa nechali veľmi ovplyvniť US a UK neonazi scénou. Achim Schmidt,  ich odpadlík, popisuje skupinu skoro ako sektu s vlastnou hudbou, filozofiou a vlastným stresom. Členovia sa navzájom utvrdzovali v tom, že už len chvíľa a Židia prevezmú vládu nad celým svetom a oni jediní to vidia a musia tomu zabrániť. V ich svete je na hodinách vždy o päť minút dvanásť. Vždy. Hodiny sa jednoducho nehýbu.

Veľmi aktívny pri podpore uniknuvšieho tria je Jan Werner. Ten sa už dlhodobo pozná a spolupracuje s ďalším aktivistom, Carstenom Szczepnickim. Tento človek bol už začiatkom k 90-tych rokov vodcom Ku-Klax-Klan. (S týmto menom???). Organizujú benefičné koncerty, úplne otvorene zbierajú peniaze, predávajú CD s nazi hudbou, atď. Je takmer nepredstaviteľné, že by takáta aktivita unikla BfV. Werner za utŕžené peniaze obstaráva pre trojicu zbrane. Zvláštne na tom je len to, že Szczepnicki je V-Mannom BfV s krycím menom „Piatto“ a o všetkom dopodrobna informuje. BfV tak vie o snahe tých troch vyzbrojiť sa, ale nezakročí, práve naopak, blokuje snahy KriPo dostať sa „Piatto“ na stopu. Durínska BfV zasa peňažne vypomôže Brandtovi, aby mohol zaobstarať falošné pasy a iné doklady. Takže BfV vedel, už na jeseň roku 1998 o tom, že trio chce zbrane, doklady a plánuje prepady, aby dokázalo finacovať svoj život v ilegalite, ale nezakročí.

10. januára 1999 Mundlos a Bönhardt prepadnú filiálku supermarketu EDEKA a ulúpia značnú sumu peňazí. Je to prvý z radu ich prepadov obchodov a bánk.

V marci 1999 prechádza trio do útoku. Vyrobí zasa rúrkovú bombu, ktorá vyzerá ako vreckové svietidlo. Pri pokuse o jeho zapálenie sa malo aktivovať a vybuchnúť. Umiestnili ju do krčmy, patriacej tureckému imigrantovi. Jeden mladý Turek ju našiel, „zasvietil“, mechanizmus však našťastie reagoval s oneskorením a zranil ho len ľahko. V tom istom čase si trio za pomoci starých kamarátov zaobstará  pištoľ ČZ 83 (áno, vraví sa jej „čezka“) 7,65 s tlmičom.

Rok 2000 bol celosvetovo akýmsi rokom aktivizácie neonacistických alebo ultrapravicových organizácií. BfV varuje, že takéto hnutia nefungujú pod jednotnou štruktúrou, ale skôr ako samostatne fungujúce bunky. Trio sa nedarí zadržať, ked sa KriPo dostane na dostrel, vždy nejako zmiznú. Napríklad Bönhardt je videný pri návšteve ich spojky, je vyfotografovaný, ale materiál je vyhodnotený až po pár dňoch.

Medzitým sa verejne prevalí totožnosť „Piatto“ a trio sa stiahne ešte viac do ilegality a začne so svojou vražednou sériou.