Kúúrva, ale to letí. V prípade, že vás ešte nenavštívil pán, ktorý vám schováva veci, a radi sa vraciate do spomienok, možno si občas spomeniete, snáď aj porovnáte dobu, keď ste boli deti alebo puberťáci. Teda tí starší. Poďme si teda trošku pospomínať na niektoré špecifiká tej doby. Niektorým z vás okamžite blikne, tí mladší nebudú vedieť, o čom točím. Vráťme sa teda v čase, aspoň na chvíľku.
Nedeľný obed. Kedysi bol nedeľný obed niečo posvätné. V niektorých domácnostiach sa začínalo s prípravou už o šiestej a ja netuším, čo vlastne na ňom tak dlho varili. Samozrejme, základom bol vývar, ktorý sa často jedol ešte v stredu. Jedlá sa väčšinou opakovali v stanovenom poriadku a podľa toho, čo mama zohnala v obchode. Neznášala som nedeľu. Doobeda preto, že aj keď som bola sídliskové decko, väčšina kamošov sedela doma a von mohli ísť až poobede. Nedeľu poobede som neznášala možno ešte viac, pretože sa chodilo na povinné návštevy a ak tam neboli iné decká, bola to otrava. V prípade, že sa nešlo na návštevu a pustili nás von, užili sme si, ale čím viac sa stmievalo, tým viac nad nami visela hrozba pondelkovej školskej pakárne. A najhoršie bolo, keď sme počuli: Dankááá, Zuzkáá, Martííín, domooov!
Nedeľné televízne relácie. Neviem, kto to rozhodol, ale väčšinou bolo sobotné vysielanie pre budúcnosť národa zamerané na vzdelávanie a nedeľné na zábavu. V sobotu chodili blbosti, teda relácie, kde často pod hrozbou trestu prinútili účastníkov sedieť a diskutovať s rôznymi ľuďmi na tému, ktorá ich z princípu nemohla zaujímať. V sobotu mi to však bolo ukradnuté. V našej rodine a v rodine všetkých kamošov bola sobota upratovacia. Takže pranie, vysávanie, utieranie prachu bolo pravidlom. Keď som bola staršia, snažila som sa všetko zvládnuť tak, aby som stihla „Triangel“ - pre tých, ktorí netušia, bola to hudobná relácia, kde ste mohli vidieť klipy k pesničkám. Lebo budete sa čudovať, ale MTV sme vtedy nechytali. Niektorí snáď áno, pri hraniciach, ale to bola maďarská TV. No a v nedeľu chodili relácie typu Kuko, Slniečko na rukavičke, Dancúľ, a ak ste tieto postavičky niekedy videli, tak sa niet čo čudovať, že nemáte radi horory. Jediné pozerateľné pre decká boli kreslené rozprávky, napr. Vlk a zajac, Lolek a Bolek a neskôr „A je to!“
Mliečna desiata. Veľmi som mala rada mliečnu desiatu. V našej škole bol totiž taký zvyk, že ak ste ju mali objednanú, mohli ste si ju ísť vyzdvihnúť 10 minút pred začatím veľkej prestávky. Kupovala som si ju teda pravidelne. Inak to bolo o ničom. Za 2 Kčs ste vyfasovali sáčok mlieka a rožok. Rodičia sa zbavili výroby racionálnej a vyváženej stravy a ešte aj mali pocit, aké je to zdravé. No Bukovský by zaplakal.
Pracovná sobota. Fakt výborná vec. Keď sa náhodou stalo, že vyšiel sviatok na bežný deň a nešlo sa do práce alebo do školy, pre ekonomiku socialistickej vlasti to bola rana. A tak sa sviatok okamžite nadrobil pracovnou sobotou. Učky sa s nami otravovali celý týždeň a ešte museli aj v sobotu. Pocit bol však obojstranný. A tak nás nechali drhnúť stoly alebo zbierať smeti v okolí. Takže sobota v riti a hneď sa môžeš vrátiť a prečítať si opäť nedeľný obed. Skrátka takmer zabité dva týždne.
Tuzex. To už bol iný level. Keď ste nemali prachy, teda bony, chodili ste sa tam aspoň nadýchať. Vždy tam bolo narvané, asi sa tam chodili nadýchať aj iní. Asi už nič nebude voňať tak krásne ako zelené mydlo FA. Nie, nepoužívalo sa na umývanie. Pekne putovalo do skrine medzi handry. Neviem, čo do toho mydla ládovali, ale skutočne zvládlo prevoňať celú skriňu. Spolu s kozmetikou predávali v Tuzexe všetko. Ak vám zostalo pár bonov, mohli ste si kúpiť aj sladkosti a žuvačky. Vždy to bola veľká vec, ak ste sa dostali k veciam z Tuzexu.
Rifle. Všetci sme ich chceli. Nie také doma ušité. Ale poriadné, značkové, z Tuzexu. Boli sme ochotní celý mesiac makať na brigáde, aby sme potom slávnostne odovzdali prachy vekslákovi a získali za ne potrebný počet bonov. A potom už len ostávalo kúpiť si vytúžený odev. Moje prvé rifle mali značku Mustang a boli nezlikvidovateľné. Mala som ich asi 10 rokov a napriek svojmu veku vyzerali vždy dobre. No a potom prišli „mrkváče“ Lee Cooper. Každý v nich síce vyzeral ako idiot, napriek tomu však boli veľmi žiadané. Ak vám boli dlhé, nič to. Vtedy to nikto neriešil. Vyhrnul si ich na požadovanú dĺžku a hotovo.
Bowle. Väčšinou to bolo naše prvé zoznámenie s alkoholom, často na školských výletoch a lyžiarskych. Kto netuší, tak to bolo v plechovke, ktorá sa podobala na plechovku džúsu. Najčastejšie sa kupovalo slivkové. Bowle obsahovalo malé množstvo alkoholu. Takže ak vám učka zhabala fľašu vína či tvrdého, vždy vám ostalo ešte bowle. Pretože výrobcovia urobili malú fintu. Plechovkové džúsy aj bowle mali na sebe len papierovú nálepku. Takže ak ste ju dali dole, nikto netušil, čo sa v plechovke nachádza. Nuž, aj oni boli kedysi mladí. Ak vám fľašu vína nezhabali, pili sa tradičné značky ako Nitrianske knieža, Venušino čaro atď. Z tvrdého bolo žiadané domáce, ale nepohrdli ste ani kúpenou vodkou či borovičkou.
Walkman. Ten kto ho mal, to bol frajer. Vycálovala som zaň kamošovi strašné prachy. Ale ten pocit, že idete po ulici a počúvate svoju obľúbenú kapelu bol na nezaplatenie. Iste viete, že do walkmanu sa dávali kazety, ktoré tento prístroj tak rád ničil. A tak ste vzali najbližšiu ceruzku (najlepšie verzatilku) a točivým pohybom ste sa snažili dať kazetu do poriadku a tešili ste sa, keď sa vám páska nepretrhla.
Kľúč na krku. To bol jasný signál, že dotyčný je sám doma. Kľúč sa navliekal na rôzne šnúrky, tí sofistikovanejší mali rôzne druhy retiazok používaných v kúpeľňovom dizajne. Kľúč sa z krku dával dole zásadne až po otvorení dverí a tak sa dvere odomykali "krkolomným" spôsobom. Takto ste si ale otvorili požadované dvere a ešte ste si aj precvičili svaly krku. Kto vyfasoval kľúč na krk, bol povýšený z malého sprostého decka na väčšie zodpovednejšie decko. Snažili sme sa preto kľúč nestratiť, čo sa nám nie vždy podarilo. Inak sa kľúč často nechával aj pod rohožkou, čo by bolo dnes už čisté šialenstvo.
Nabudúce pospomíname na povinnú ruštinu, mandarínky na Vianoce, sexuálnu výchovu a sex a neoholené nohy a ešte niečo iné.
