Z istých, z článku nevydedukovateľných dôvodov som si pred dvoma rokmi prečítal najlepšiu knihu o rozchodoch, k akej som sa dostal. A síce: Jeroným Klimeš: Partneři a rozchody. A keďže aj vás zlostia vaše ženy, prípadne od vás rovno odchádzajú na druhý koniec sveta, aby ste sa nezbláznili úplne (zbláznite sa), neporobili nejaké hlúposti (porobíte), alebo aby ste to prežili bez ujmy (neprežijete), tu je zopár, občas životne dôležitých informácií o rozchodoch a ich fázach. Rozchod nie je okamih ale dlhotrvajúci proces, typicky trvajúci v priemere tak rok. Písať budem v mužskom rode, aj keď pre obe pohlavia platí to isté.
Prvá fáza začína vtedy, keď ste konečne s partnerkou spokojný. Na výlety už ju netreba brávať každú chvíľu, pozná vaše obľúbené futbalové mužtvo, prípadne rozdiel medzi gekónom a hadom. Konečne môžete sedieť pred telkou / teráriom a dosýta sa kochať bez strachu, že vás opustí. Ale chyba lávky, práve teraz sa to môže zlomiť. Odrazu je ona nespokojná, nevie prečo, ale vie že je. Vraví sa tomu latentná fáza. Typické je, že sa správa normálne, zachováva všetky vzťahové zvyky, ale v hlave vás už pomaly opúšťa a sused alebo ktorýkoľvek iný hajzel je odrazu príťažlivý aj keď má o 30 kíl viac, pričom vám vyčítala kilo. Tu nepomôže nič, len všímať si detaily a nezaspať na vavrínoch. Mimochodom, ženy iniciujú raz toľko rozchodov ako muži, vyrovnávajú sa s nimi trošku lepšie a pomoc vyhľadávajú pred rozchodom, muži až keď sa to zosype.
Ak sme na vavrínoch zaspali, prichádza druhé dejstvo, v ktorom príde zemetrasenie a kulisy už neopraví ani svätý Dindi s jednorožcom dokopy. Sme v oznamovacej fáze, počujeme vetu “možno by to tak bolo lepšie”. To “možno” je dôležité, životne dôležité. Ak polovičku nechcete stratiť, upnite sa naň. Väčšinou nie je návrh na rozchod veľmi pevným rozhodnutím a ak sa rozísť nechceme, v žiadnom prípade nesúhlasíme.
Typickou reakciou je šok, trvajúci cca tri dni. To je tá chvíľa, kedy sa vám vybavia všetky rozchody života naraz, aj to, ako ste malý stáli pred obchodom, čakali a mamy nikde. Grof to nazýva COEX-systém, u Junga by šlo o aktiváciu komplexov (všetky podobné zážitky sa ukladajú do jedného šuflíka a odrazu sa ten šuflík otvoril a všetko to vypadlo naraz). V šoku človek povie to čo nechce, odíde spať ku kamarátovi, opije sa, hrdinsky zbalí tri baby za večer. Volovina. Jediné čo môžete urobiť je prekonať sa ako sa len dá, rýchlo zabehnúť po najsilnejšie lieky na úzkosť aké vám predpíšu a v podstate nereagovať. Respektíve reagovať pozitívne, tváriť sa akoby nič, to zvládneme miláčik, čo ťa trápi miláčik, poďme sa rozprávať. Lieky na nervy máme, tak sa môžeme aj zhovárať, nie len fandiť Messimu.
Ak podľahneme šokovej reakcii, podpísali sme sa na ponúkaný papier vlastnou krvou, zoškrabali z pergamenu slovo možno, a sme rozídení. Šance na obnovu vzťahu klesajú geometrickým radom a úlohy sú od tejto chvíle rozdelené: jeden je navrhovateľ, druhý je obranca. Začína divoká hra v ktorej sa postupne zosypeme, dáme dokopy, zosypeme a tak dookola, až kým nezasiahne chápadlo Špagetového monštra.
Po šoku z rozchodu, keď nás z bytu vyhodil aj najlepší kamarát, lebo nepotrebuje ďalšie alebo ešte nechce doma plačúce decko, sa dostávame do ďalšej fázy, fázy asymetrických rozhodnutí. Keďže sme podpísali papier, rozdelili sme si úlohy. Jedna strana, obranca, chce vzťah zachrániť, druhá strana, navrhovateľ, ani za nič. Typickým sprievodným javom je prosíkanie (nepomôže), vyjasňovacie rozhovory (nepomôžu), a naliehanie obrancu na obnovu vzťahu. Ak sme papier nepodpísali a nezbalili tie tri baby, zabránili sme vzniku tohoto martýria. Ak sme podpísali, jednoznačné odporúčanie je neriešiť to s partnerom. Radšej si znepriateliť polovicu FB friends. A ak s partnerom musíme interagovať, tak milo, aj keď by sme ho najradšej utopili a vysvätili naraz. Mučeníkov nevyrábame, stačí jeden, teda my. Pravdepodobne nejaký ten rozhovor bude nutný, najmä po dlhšom vzťahu, ale napriek tomu po čom túžime, teda po nekonečných rozhovoroch s ex, jediné čo (vraj) skráti naše muky, je dať si odpich a nepísať, nekontaktovať, vymazať telefónne číslo.
Z praktických dôvodov je dobré nechať si pre každý prípad kontaktné údaje u dobrého známeho, ktorý bude vedieť zhodnotiť, či si číslo na ex pýtate, lebo ste sa zasa ožrali, alebo z nejakých normálnych praktických dôvodov. To prvé je aj dôvodom na vymazanie údajov. Inak, najhoršia je, obvykle mylná predstava, že ex je šťastný/á s tým hajzlom čo má dom s bazénom. Nie je, zrejme na vás myslí rovnako často ako vy na ňu, ale drží svoju pozíciu ako Nemec v Normandii. A tak aj veľmi často dopadne, ale to ešte nevie.
Keď sme si obhrýzli všetky prsty na rukách a všetky omietky na stenách, trošku sa pozviechali, vykecali sa, vyplakali (samozrejme, napriek všetkému rozumu na pleci bývalky), sme schopní fungovať v bežnom živote. Prestali sme kamarátom rozprávať že to vymazané číslo potrebujeme naozaj veľmi nutne, dokonca možno skúsime nejaké to rande. Na to ale pozor. Ešte nie sme tak úplne v stave vrhať sa do vzťahu s niekým iným, ide skôr o “vyprošťovák”. Po dlhšom vzťahu sa odporúča vdovský čas, cca rok bez vzťahu, milenky nerátame, to je kompulzívna sociabilita, nevieme byť sami, tak vyhľadávame spoločnosť, lezieme na nervy už aj posledným trom FB bestfriends, ale nechceme a nevieme sa ešte normálne zabaviť, tobôž vytvoriť normálny vzťah. Bacha nato, daň u tretích osôb býva krutá a zbytočná.
V tejto fáze, nazýva sa fantazijná, sa s ex nekontaktujeme aj keď nám ešte chýba a myslíme na ňu častejšie ako na choré deti v Afrike. Holt, každý má svoje trápenia. Príťažlivé sily sú veľmi intenzívne aj keď sme si navzájom vykričali čokoľvek. Ex prežíva v podstate to isté, ak má niekoho nového, môže byť hoci aj zasnúbená alebo dokonca rýchlo vydatá, aj jej ubieha vdovský čas. Jedine ak je sociopat tak ste jej ukradnutý. Je dosť možné že na ex nadávame kade chodíme, ale to len aby sme vyvážili to, čo sa začína prebúdzať, a síce, túžba ju zasa raz vidieť a urobiť ju šťastnou až do smrti. Jej predstavy o vás ako o idiotovi, ktorý čumí do terária alebo na Messiho sa tiež začínajú búrať a postupne si spomína aj na to ako jej vlastne bolo dobre, mala svoj kľud, v pokoji si upratala a každý večer dostala pusu. Možno aj sedí v bazéne, ale ten nový musí chodiť do práce, aby bolo na vodu, tak je tam sama, tak fantazíruje o vás, tak ako vy o nej, akurát že vy na suchu. A to je zlomový bod, radosť všetkých opustených, nová šanca. Prichádza v podstate jediná možnosť spáliť podpísaný papier: Paradoxná fáza.
Ex sa nalogala chlórovanej vody až sa takmer utopila, bubliny s názvom Ja som hrdá a mám nového pána dokonalého spľasli a celkom by ju zaujímalo, kto môže tohto roku vyhrať Davis cup, alebo či Albertovi v teráriu dorástol ten chvost ktorý mu neopatrným zaobchádzaním urvala. A začne premýšľať, že keby ste na najvyššom stupienku víťazov stáli vy, bolo byto sexi a že by Alberta rada privinula a ňuňuňu sa ospravedlnila obom za spôsobené príkoria.
Ako odborník na neúspešné vzťahy odporúčam nevrátiť všetko čo vám po nej ostalo a nepýtať všetko čo ste nechali u nej. Keď príde čas, je aspoň prečo sa ozvať. Až teraz, po pár mesiacoch, sa rozchod skutočne blíži ku koncu. Niektorá strana sa ozve, často je to navrhovateľ. Narodeniny, meniny, sponka čo zabudla v kúpeľni. Teraz máte šancu. Totiž tým, že vy ste sa museli vyrovnať s príťažlivými aj odpudivými silami (druhé sú intenzívnejšie, ale chvíľkové), ste ex predbehli. Ona sa venovala odpudivým a odrazu ju prekvapí, že k vám cíti čo netušila že cíti a doterajší pohľad na svet sa jej trošku rúca.Normandia je Normandia.
Okrem prvej je šanca na obnovu vzťahu práve v tejto poslednej fáze. V predošlých sme len revali na ramene alebo pred kamarátmi preklínali ex aby sme v noci mohli slzami označiť vankúš. Poniektorí stihli zbaliť pol mesta, vždy na jednu noc. Ex bola hrdá, učila sa plávať, ale plávať sa nedá do nemoty. Ak sa ozve a ešte vám nie je ukradnutá, jediné čo môžete urobiť je byť nenápadný a otvoriť dvere, ako sa v Biblii píše, že kto klope...
Kamarát mi rozprával, že ex odišla na druhý kraj sveta a po pol roku napísala bez okolkov, že urobila chybu. Odpísal že aj on a nemieni ju opakovať. To je prvá možnosť, ak sme sa medzičasom s rozchodom zmierili. Áno, napĺňa sa obligátne “ešte budeš ľutovať”. Áno, ľutuje, aj keď to obvykle tak otvorene neprizná. Väčšinou síce vyjadruje príťažlivé sily, ale nenápadne. Tu pošle vtip, tu zagratuluje.
Ak sme sa medzičasom zmierili iba s tým, že Messi podvádzal na daniach a že ten nový Albertov chvost už navždy bude pripomínať krásne ale kruté ruky bývalky, otvoríme sa. Zatneme zuby a môžeme sa stretnúť. Odrazu jej možno pripadáme sexi, mužný a čo ja viem čo, dokonca nás dosť pravdepodobne ešte miluje, aj keď otvorene to priznať je z rôznych dôvodov neprijateľné. Očividne nechápe kde sa v nás tá zmena berie a podobne. Ak nemá nikoho a my tiež, pár takýchto stretnutí a môžeme byť zasa spolu. Dôležité je netlačiť na pílu, hrať sa na prvé rande, dvoriť akoby sme ju videli prvý krát. Aj keď k rozhovoru skôr či neskôr príde. Tak už sa len rozumne porozprávať, ospravedlniť sa navzájom a hajde do postele. Bohatší sme o skúsenosti a pár poriadnych odrenín, ochotnejší odpustiť si navzájom, zmeniť niektoré svoje zvyky, vyjsť si v ústrety. A pochopiť, že niektoré zvyky sa už nezmenia.
Ale aj tu môžu byť prekážky: Jeden Prsteň ktorý vládne všetkým, pracujete každý inde alebo ešte v tom jedna alebo ani jedna strana nemá tak úplne jasno, prípadne vidí že vás furt len ten Messi zaujíma a ako slobodný človek sa rozhodne, že teda nie. V tomto prípade sa splnia všetky vaše nočné mory: ex príde, vy sa namotáte a zasa odíde.
A sme zasa na začiatku, vitajte v oznamovacej fáze.
