Túžite sa stať majstrom slova a nezameniteľným tvorcom verejnej mienky? Žiadny problém. Inšpirujte sa nasledujúcim modelovým príkladom a úspech v pisateľskej sfére si vás nájde. Kritériá sú momentálne nastavené tak nízko, že už samotné vlastníctvo počítača s funkčným internetovým pripojením vás predurčuje na dráhu prispievateľa pre mienkotvorné médiá s celoštátnym dosahom. Naštartujte čarobúdku s klikátkami a hajde s kožou na trh.
Ako inšpiratívny vzor z novinárskej brandže si vezmime trebárs klasického topkárskeho žurnalistu, ktorého si z neobjektívnych príčin predstavujem v podobe jednookého homonculusa so sivým zákalom a slovnou zásobou kýchajúcej pandy, čo prežil prevažnú časť svojho bytia zatvorený v muničnom sklade bez okien. Spoločnosť mu robila škatuľka zápaliek, pár nepoužitých sviečok a sadistická rehoľná sestra pravdepodobne z východného Nemecka, predstavujúca jeho jediný zdroj informácií. Neobjektívne sú preto, lebo som škaredá, zakomplexovaná, závistlivá chudera, ktorá vo svojom živote nič nedokázala a ani nespravila pre funkčné posunutie žurnalistických štandardov na vyššiu úroveň.
Samostatnou kapitolou je názov článku. Musí byť nezmyselný, zavádzajúci, ponižujúci i perverzný ak možno. Plus by mal obsahovať nejakú číslovku, príslušne vyskloňované slová „nechutný, extrémny, hrôzostrašný, samica, zadoček, toto, pozrite, škandál“ a zo šesť interpunkčných znamienok. Nech čitateľ vidí, že sme pánom klávesnice. Naučíme sa používať aj obrátený otáznik, lebo nikdy nevieme kedy článok prevezme El País. Nad názvom netreba zbytočne premýšľať. Tak napríklad dnes za najdebilnejšie hedlajny považujem: „VIDEO Monštra v bratislavskom Draždiaku: Môžete natrafiť na tohto tvora!“ a „Americkú bohyňu preslávil kyprý dekolt: Verili by ste, že na tejto FOTO má iba 15?!“. Oba výplody boli bez výpovednej hodnoty, no hedlajny účel splnili, keďže som články rozklikla. Monštrom bol dvojmetrový sumec. Sumec je pomerne bežná ryba, ktorá vyzerá ako keby záhradná hadica mala sex s hrochom veľmi veselej povahy a v polovici si to rozmyslela. Prekvapujúco občas aj niekde pláva a dá sa zjesť. Na prsnatej slečne Upton ma viac udivuje, že dokáže stáť vzpriamene a neprevráti sa pri prievane, než to, že niekto našiel jej sedem rokov starú fotografiu, kde vyzerá ozaj dobre. Každopádne sa teším z jej nehynúcej krásy s ňou, no viac by som sa tešila, keby ju mám doma.
Prvý odsek teda treba venovať úvodu sumarizujúcom základné informácie o objekte/udalosti v centre nášho záujmu. V druhom poskytneme stručné, náznakové informácie o tom, čo objekt vykonal/aký druh udalosti nastal, no v žiadnom prípade ešte neprezradíme zápletku. Využívajúc superlatívy a hyperboly, vďaka ktorým je čokoľvek neuveriteľné, extrémne a šokujúce, držíme čitateľa zámerne v napätí. V tretej časti sa konečne vykoktáme o čo ide. Zvyčajne o hovno. Štvrtý odsek obohatíme doplňujúcimi údajmi o kariére nášho objektu/opisu geologických, historických, astronomických podmienok kde sa udalosť stala. Pod článkom sa bude nachádzať otázka, ktorou čitatelia môžu vyjadriť iba hraničné polohy svojho názoru tým, že výber odpovedí okrešeme na „Áno.“ a „Nie.“. Nerozhodní, xenofóbi a voliči KDH dostanú priestor na názor až v diskusii. Stiahneme zo dvadsať fotiek z platenej alebo voľne dostupnej galérie a je to.
Kontrolu gramatiky vonkoncom nepoužívame, lebo čím viac preklepov, tým viac kliknutí na článok a tým viac komentárov o tom, aký nevzdelaný debil sme. Čím viac zobrazení, tým viac peňazí. Ak sa dlhšie ako sedem minút po uploadovaní nič nedeje, odhlásime sa z autorského účtu, prihlásime sa naspať pod trollingovým kontom (Zdravím Astrálneho Feťáka a Shaggyho!) a začneme hecovať diskusiu. I za to nás platia. Populárnym folklórom je otočiť čokoľvek na Fica a ficovoličov, prípadne ovce, no tie však úzko súvisia s Ficom, ale dajú sa aplikovať na akúkoľvek konšpiračnú teóriu. Vôbec nám nevadí, že rodičom a známym radšej tvrdíme, že píšeme na voľnej nohe. Túto polopravdu si vnútorne odobrujeme polohou na stoličke, pri ktorej nám aspoň jedna dolná končatina zmeravie a naše lži sa tak stanú pravdou.
U nás sa nič pozoruhodné nedeje, takže nie je o čom písať kým neprídu povodne, voľby, LOH/ZOH, alebo niekto neukáže necudnú bielizeň, či rovno holé kozy. Vykuknuté bradavky sú sooo 2004. Tým by už len Banášová dokázala zaujať, lebo do dnes nikto neverí, že nejaké naozaj má. Väčšina našich pseudocelebrít je našťastie natoľko zúfalá, že nám kompromitujúce materiály pošle aj sama, keďže o nich dávno nebolo počuť. Po vyčerpaní týchto zdrojov začneme písať články na základe statusov na FB, Twitteri, Instagrame, prípadne nájdeme niečo zaujímavé na Youtube, 9gagu, Boredpande atď.. Články publikované v zahraničných médiách pajcujeme len ak vieme použiť Google Translate na úrovni „kuťa & páste“.
Primitívny príklad:
Drsná výmena názorov medzi Ďurianovou a Šimkovičovou! Pozrite sa, čo jej drzo šplechla do tváre!
Zdanlivo pokojnú hladinu priateľských vôd rozčeril šokujúci status, ktorý vyburcoval prudkú výmenu názorov medzi kedysi nerozlučnými blondínkami. Podľa slov Romana Doležaja, súčasného sponzora Ďurianovej, bolo nutné vyhrotenú situáciu zachrániť použitím tlačidla „Odhlásiť“.
V sobotňajší podvečer sa Marianna s postavičkou ako lusk, pokúsila o úprimné vyznanie pre priateľov na svojom facebookovom profile: „Prvý krát skúsim upiecť domáci ražný chlieb bez droždia. Držte palce!!!“. Zjavne ani tu sa už nemôže cítiť v bezpečí, pretože Martina status nielen že nelajkla, ale podkúrila sokyni provokujúcim komentárom: „No neviem Majka, ale droždíčko by som radšej použila! xixixi“, ktorý získal viac lajkov než pôvodný status. Náš tím sa pokúsil poníženú Mariannu kontaktovať, no neúspešne. Údajne je príliš zaneprázdnená štúdiom muzikálu na motívy filmu Císařův pekař a pekařův císař.
Počas svojho 13-ročného pôsobenia v TV Markíza ako hlásateľka Televíznych novín, si Marianna stihla vybudovať úspešnú kariéru aj ako divadelná herečka, speváčka, tanečnica a posteľný tlmič pre široké spektrum podnikateľov.
Myslíte si, že Marianna tuší, kde sa v jej dome nachádza elektrická rúra?
- Áno: 472
- Nie: 10 859
***
Ak myslíte, že by ste vysoké tempo v spravodajstve nezvládli, a i napriek tomu chcete tvoriť a byť slávny, nezúfajte a priučte sa od Ivana Táslera. S použitím automapy a dvoch akordov sa dááá vytvoriť letný hit.
