Satan a primár Pepe na krížovej výprave / ceste
A zo zadného sedadla zaznel hlas: „Toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Matúš 3:17 Stále aktívne rodičovstvo si poničilo čínske pseudoturistické topánky z Exisportu alebo niečoho podobného nosením retiazkových antišmykov, čo spolu s biednou odolnosťou proti vode viedlo k požiadavke, aby som fungoval ako konzultant vo veci nákupu novej obuvi. Sám som tiež uvažoval o nových topánkach, pretože odkedy sťa Gardista pochodujem po suťoviskách z dolomitu, strkám špičky do puklín a podrážky kladiem na kramle, kolíky i rebríky, topánky dostávajú zabrať. Product placement z relácie Televíkend zafungoval a nápad dostal jasné kontúry: rodinný výlet do Bardejova, kde šijú slovenskú koženú obuv s goretexom a vibramom, turistickú, aj taktickú prekopávaciu v pieskovej maskovacej úprave.
Po úspešnom nákupe v podnikovej predajni - sklade sme sa presunuli na obed do predom vybraného bezlepkového podniku. Musím s uznaním povedať, na mnohých miestach tejto krajiny padajúcich mostov a sociálnych demokratov národnosocialistického typu, sa už môžem najesť v kvalite, akú poznám z Talianska. Ceny sú už tiež skoro rovnaké...
Na poobedie som si vybral ďaľší segment cesty SNP, Zborov - Stebnícka Magura - Bardejovské kúpele, nechal som sa vysadiť na začiatku a oddiel logistického zabezpečenia dostal voľno s pokynmi, kde ma má čakať. Cestou som si ešte vypočul prednášku s nesympatickom starom aj mladom Šimečkovi. Zaslúžilý súdruh dokonca staršieho pozná osobne, z dobročinného spolku, ktorý tak čistou láskou miluje náš pacient s opraveným kolenom.
Počasie bolo tak akurát, okolo 18 - 20, slnečno, trasa vedie spočiatku lesnou cestou, neskôr už len chodníčkami v príjemnom tieni zelene v plnom jarnom rozpuku. Vtáčiky vrieskali, užovka obojková sa tvárila nasrdeno a skúšala aj triky ako kobra, vztýčiť hlavu a zastrašovať. Hoc to bol listnatý prales, kde sa vyššie neťaží, plný trúchnivejúceho dreva, napodiv tam neboli žiadne roháče ani fúzače. Cestou som pojal neurčité podozrenie, ako som sa ocitol na šikmej ploche (záver je výživný, strmý svah) a nesprávnych chodníčkoch. Samé odrazky naskrutkované na stromoch, na smerovníku QR kód a nápis extrémna krížová cesta. Začal som si pospevovať skladby skupiny Pentagramček ako:
Čertík, čertík, poď sa so mnou hrať,
satan, satan, buď môj kamarát.
V tejto veselej nálade sme dosiahli vrchol, kde je od roku 1975 TV vysielač a od roku 2024 aj vyhliadková veža pomenovaná po uhorskom ministrovi školstva a náboženstva Berzewiczovi. Veža pôvodne stála inde a tá dnešná je replika, nevedno prečo odliata ako železobetónový štvorhranný dutý stĺp. Lacnejšie by bolo drevo alebo pozink profily. Výhľad na Tatry nulový, kvôli oblačnosti v diaľke, ale aspoň sa pekne rysuje silueta kopca s tak u nás Gardistov obľúbeným názvom Stráž. Podľa apky v mobile je vzadu na obzore aj Veľký Milič na hranici s Maďarskom. Po asi 2 km prichádzam k prístrešku, kde sa to ešte zhoršilo a objavil sa kríž z dvoch papekov polepený reflexnými páskami a odkazmi na web EKC.sk, reku, doma si to pozriem. Je to nápad nejakého poľského farára, trasa sa ide zásadne v noci, samozrejme hneď po omši, musí trvať aspoň 8 hodín a mať 30 km s prevýšením 500m, fajn, to znie silne antimrjácky, len tá omša na úvod, no ehm. Preklikávam sa do sekcie svedectvá EKC.sk/svedectva, ktorú vám na záver článku nechávam bez dlhšieho komentára, ale na pár prípadoch by sa Marigold vyšantil, viď sebapoškodzovanie vedomou voľbou zlej obuvi, ktorá viedla až ku krvácaniu a nechýba ani vyliečená rakovina, teda až po onko liečbe. Povedal mi, - mohol som si zobrať kvalitnú obuv, ale naschvál som si ju nezobral. Vieš ja mám so svojím otcom veľmi zlý vzťah. Otec je alkoholik, bije nás doma a ja ho nenávidím. Ide o to, že som bol na spoveď a spovedal som sa samozrejme stoho čo k nemu cítim, ako aj stoho že mu neviem odpustiť. Kňaz mi povedal: Tu pomôže len obrovské pokánie. Nevedel som čo presne myslí ale keď som sa dozvedel o tomto duchovnom projekte, tak som pochopil a ani na sekundu som neváhal a bol som hneď rozhodnutý, že práve EKC môže naštartovať zmenu v našom vzťahu. Chcem mu práve cez túto obetu, dokázať odpustiť a zase ho mať rád. Prosiť o jeho vyliečenie z alkoholizmu a jeho navrátenie sa k Pánu Bohu. Plakal som veľmi keď som počúval jeho príbeh. Príbeh len 19 ročného mladíka, ktorý chce priniesť takúto obrovskú obetu. Ide prejsť 42 kilometrovú trasu a ešte k tomu v noci, po lese, po blate a v daždi z obrovskými bolesťami. Prečo??? Preto, lebo mu až tak veľmi záleži na vzťahu s vlastným otcom. Niečo neuveriteľné. Náš syn niekoľko rokov nechodil do kostola, neprijímal sväté sviatosti. Pre nás rodičov to bolo zlyhanie v živote, nepretržité modlitby, prosby Boha o pomoc. Na EKC, som pri každom kríži na kolenách prosila o obrátenie nášho syna. Po prvej EKC nasledovali pomalé zmeny v správaní nášho syna. Našiel si dievča, ktoré má srdce zapálené pre Krista. Až pred rokom sa rozhodol že pôjde na svätú spoveď. Tento rok som EKC išla prejsť za kolegu, otca rodiny, ktorému zistili rakovinu. Je to mladý človek, učiteľ a vyzeralo to s ním zle. Podstúpil chemoterapiu a bola plánovaná aj operácia. Nevideli sme sa od septembra, pretože síce začal školský rok, ale hneď na to išiel na PN. Počas EKC sme boli v kontakte. Neskôr keď sme oslavovali Deň učiteľov, som bola veľmi milo prekvapená, že tam sedí aj on. Rozprávali sme sa a povedal mi, že už netreba ani operáciu a ani ďalšiu liečbu. Onemela som. Doma som potom ešte dlho plakala. Boh je veľký!
Venované vrátane záverečného zvolania docentovi Otrasovi, ktorý podobne trpel na túre cez
Sedielko, ale ostal zatvrdeným satanistickým metalistom. Chvála Tebe, Čertík!
Fotky vám nahádžem do diskusie.
RAMEN
