Sedím po rozbitom víkende v kancelárii. Keďže mi ťahá na 30, tak čoraz horšie prežívam tieto eskapády plné ginu, tonicu a ďalších nelegálnych požívatín v štýle vlka z Hornej Dolnej. Píšem to tu hlavne z nudy, však čo sa dá robiť v kancli ráno v pondelok o 08:00. Zároveň využívam denného muža (dailymale pre ľudí čo nechápu - nemýliť si svetoznámy plátok dailymale.sk s provinčnými novinami Daily Mail, prosím) ako autoterapiu.

Počas strednej školy a dospievania, môj životný sen bol žiť život plný ginu, tonicu a ďalších nelegálnych požívatín. Predstavoval som si, ako žijem v luxusnom byte v centre mesta a každý víkend o 4:00 ráno na terase hostím inteligentné dievčatá a vediem s nimi debatný krúžok o časových paradoxoch. Následne asi v 45 zomrieť na umelých nádherách mojej novej 20 ročnej známosti.

Keďže rodičia sa snažili, všetko z toho sa mi splnilo (okrem smrti – zatiaľ). Vďaka môjmu menu a s tým, že názov môjho mena sa zhoduje s jednou z najväčších firiem v okolí, som v našom meste vítaná osoba na každej párty. Rovno hovorím, nevyzerám ako Alain Delon ale ani ako Zvonár od Matky božej. Dajme tomu, že by si ku mne išla po: 2 vodkách ak si mierne pekná, 4 vodkách ak si fakt pekná a asi 6 vodkách a potom, čo by som ti ukázal fotku nášho domu v Chorvátsku ak si totálna šleha (typu Veronika Rajek napríklad).
Ak spomeniem svoje meno tak každú vodku vydeľ: 2 (áno jasné, ty nie si taká – keby som mal euro vždy keď to počujem, tak mám viac peňazí ako zarobím prácou). V záchvate triezvosti a toho, že už ma začali omínať nohy na mojich ramenách počas sobotného večera som si uvedomil, že mi niečo chýba.

Možno to začína byť vekom ale jednoducho, už mám pocit, že tento život nie je pre mňa. Na začiatku textu vyzerám ako povrchná persona, ale verte tomu, že slovíčka ako autoterapia, časový paradox alebo Daily Mail som si negooglil – naozaj ich poznám.

Rád čítam knihy a veľa. Dokonca mám čestný titul „PRIATEĽ KNIŽNICE“ – každému komu dáte nejaké peniaze, tak Vám udelia nejaký titul. No big deal. Takže rád pokecám aj o kvalitných témach a pozriem svetové pamiatky. Prirodzene rád cestujem. Rodičia ma dosť naučili, takže firmu riadim ja. Relatívne úspešne dovoľujem si tvrdiť. Každoročný EBIT index posúvam namiesto stanovených 6% skoro na 11,5%. Trieštim Váš pohľad na mňa? Už nie povolanie syn ale povolanie syn ktorý možno niečo aj vie.     

Nájsť niekoho vhodného, je komplikované a náročné. Jedna moja časť vyžaduje aby moja waifu (odvodené z „waifu material“ – teda žena ktorá je krásna ale zároveň aj vysoko inteligentná. Je teda vhodný materiál na svadbu) bola tak trošku štetka – hlavne v posteli – V TEJ MOJEJ PRIRODZENE. Ale zároveň aby to bola žena na ktorú sa môžem spoľahnúť.  Vychovať s ňou kopu detí, kúpiť jej Bentley, a mať pekného psa. A tu dochádza ku kolízii dvoch svetov.

Mám pocit, že existuje buď - alebo: sexy štetka alebo milé dievča bez sexappealu. Všetky moje doterajšie známosti boli vždy medzi. Nečudo, že môj najdlhší vzťah trval maximálne 7 mesiacov. Chodil som s dievčaťom ktoré vyštudovalo aplikovanú biochémiu a teraz je veľká kapacita v rámci výskumu modifikovaných zemiakov (z jedného zemiaku máš 4 či čo). Skrátka sa stará o to aby sme všetci nepokapali hladom, keď zdevastujeme planétu. A rovnako dlho som chodil aj so ženou ktorá zarobí na only fans 20k mesačne. Všetci také ženy poznáte – vysoké podpätky, umelé kozy v hlave duto – skrátka ideálna na párty. Zábava celý večer, chlapi na teba závistlivo hľadia a perfektný sex nadránom.

A čo je najhoršie? V mojej hlave rovnocenné alternatívy žien. Po určitom čase ma to vždy jednoducho prestane baviť. Vždy mám pocit, že niečo tomu chýba – tá druhá zložka. Je buď A alebo B, čierna alebo biela. 

 

Preto čoraz častejšie volím len párty ženy. Je to jednoduchšie. Rovnaké ako prísť do reštaurácie. Nemusíš nakúpiť, navariť, poumývať riad na konci. Iba prídeš, zaplatíš útratu a ideš ďalej.

A čo s tým? Prirodzene, že neviem. Už reálne ani neviem kde mám hľadať waifu materiál. V disko kluboch a luxusných podnikoch určite nie. Verte mi skúsil som to viac krát ako Edison vynachádzal žiarovku a nikdy to nebolo ono. Na rôznych kultúrnych akciách zase nájdem milé dievčatá, ktoré ale časom spohodlnejú – nechce sa im chodiť na akcie, medzi ľudí, starať sa o seba. Jednoducho sú si isté vzťahom.

Takže de facto som uväznený v bludnom kruhu – krásne ľahké dievčatá, dobrý alkohol, dostatok prostriedkov a život ako nekonečná párty. 

 

Zasratý sen každého normálneho chlapa, že? 

 

Splnené želanie. Dajte však pozor na to, čo si prajete. Niekedy sa tie posraté želania naozaj splnia.