Táckareň o 15 rokov...

...je čas na tvoju obednú pauzu. Do práce si prišiel až na deviatu, ale je hovno čo robiť, tak o jedenástej ideš omrknúť, čo je dnes v táckarni na obed. Keď prídeš zavčasu, možno sa ti ešte ujde kúsok šnicle z cíceru, podávanej s jemným mrkvovým pyré, hoci minule to za päť minút rozkradli baby z finančného a na teba vyšiel už len blaf v podobe šošovicového prívarku a dva dni starého chleba. Dnes zistíš, že sa to stalo znova, ale nechce sa ti už vracať do kanclu, tak tomu obedu dáš šancu a to mekenčíž (slov. cestoviny s bambínom) sa pokúsiš nejako si vychutnať. Keď prežúvaš niečo, čo vyzerá ako už raz strávené, spomenieš si, že máš ešte v batohu tajnú zásobu. Bojíš sa však na to myslieť, lebo naokolo sú ľudia a mohli by vidieť, ako sa ti lesknú oči a kvapká ti slina na tričko. Rýchlo odnesieš nedojedené cestoviny, ideš si po ruksak s tajnou zásobou a zašiješ sa v kumbálku, kam si upratovačka odkladá metly. Z ruksaku opatrne vyťahuješ obal a so zatajeným dychom vyberáš svoju poslednú tajnú zásobu anglickej slaniny, ktorú načierno podpultovo kupuješ cez kamoša. Hoci je na obale varovanie o škodlivosti, vkladáš si do úst jemný tenký pásik slaniny a snažíš sa nestonať od rozkoše. Keď si mieniš dať do úst ďalší kúsok, vybuchnú dvere do kumbálku a WHO Security komando ťa vytiahne von a pridusí o dlážku. Dostali ťa. Si zavretý na Prednej hore v sekcii "Závislosti na zdraviu škodlivých potravinách" a vyjdeš von až o štyri mesiace s doživotnou nálepkou závisláka, ktorý si poškodil zdravie a dával zlý príklad spoločnosti....

 

Už asi týždeň sa budím v noci spotená alebo vôbec nespím. Aj keď si poviem, že ľudom jebe a zažila som veci ako študijné na UNIPO či sčítavanie hlasov po voľbách ako člen komisie, stále som v kútiku duše optimista.

Veď raz to musí prestať a proste tí stupídni sa raz prechlastajú šťavy z lopúcha vylúhovaného v save. Prirodzená selekcia.

Ale... potom sa to stane znova. Moja viera v ľudstvo je zasa v troskách. Napríklad ako v minulých týždňoch, keď som sa dozvedela, že WHO označilo mleté mäso, slaninu a iné spracované mäsové výrobky za skazenú a hnusnú potravu, škodlivú ako cigarety, alkohol, drogy, pesticídy... whatever. WHO, každodenná pripomienka toho, že mal Darwin pravdu, tvrdí, že zomrieme v kŕčoch a sami, keď budeme žrať slaninu a nebodaj salámu a spracované červené mäso. To by ani nebolo tak strašné, to môže mať aj opačný efekt, a pretože zakázané ovocie chutí najlepšie, slanina či klobása nikdy nebude lahodnejšia. Avšak stále budeš odkundes a vyvrheľ spoločnosti, lebo sa opovážiš dať si bryndzové halušky so slaninou, čo vlastne z pohľadu nebezpečnosti slaniny znamená, že žerieš halušky s cigaretovými ohorkami!

 

Čo je však ešte horšie, na webe sa vyrojili články, ktoré nám odporúčajú zdravo žiť a slaniny sa vzdať. V prípade, ak to nedokážeme, máme začať jesť (omg, ja sa to bojím napísať) sójovú slaninu. Čo to, kurva, je, sójová slanina? Že sa začali používať názvy ako sójový rezeň, párky, a tak, to ma neserie - ba to dokáže byť aj chutné a ja sama ich jem - ale SÓJOVÁ SLANINA???

Ako sa to stalo? Kde sme spravili ako ľudstvo chybu, že sa toto dopustilo? To už nikomu nie je svätá adidaska s tromi pásikmi? To už si nikto neváži poctivú domácu slaninu s tzv. pásikom rozkoše (ten najspodnejší a najlahodnejší spodný pásik na poctivej údenej slanine medzi dvoma pásikmi sadla)??? Bolí ma solar plexus, keby som si mala predstaviť dať si na raňajky praženicu a sójovú slaninu. To všetky tie prasiatka zomreli zbytočne?

 

Nie, pretože SLANINA JE NEVINNÁ!!!