Zhodou okolností som videl práve inkriminované kolo bez servítky, akurát inú časť, a to síce tú, kedy varila tá celkom dobrá blond milfka. A poviem vám, že aj keď súhlasím, že  zle prevedená hysterická ufrflaná transka Andrea je naozaj dosť peklo, tak mojím antifavoritom je teta Otília – majiteľka taxislužby.

Teda, aby sme si rozumeli, tak sockoidná buzna z Pentagonu je naozaj nenávideniahodná už po troch minútach, no skôr takým tým spôsobom, že si človek povie, že “chudák chlapec”, asi ako sme kedysi na základnej škole hovorili spolužiakovi Kristiánovi v časoch, keď sa nosila hlava dohola a vpredu ofinka a jemu ju chceli ostatní ofinkáči odstrihnúť, lebo do ich subkultúry zjavne nepatril, no on namiesto toho, aby sa tomuto úkonu podvolil, začal si trieskať hlavu o zem. Teda tým chcem povedať, že hej, Andrea je čistý kokot, ale takým tým spôsobom, že mu chce človek hodiť desaťeurovku na eutanázny balíček.

To taká Otília – tlstá 50-nička s vypelichanými vlasmi (typ niečo ako "úradníčka v podateľni Okresného súdu Prievidza"), ktorej sa mimochodom meno Otília totálne hodí, je úplne iný prípad a pred takýmito ľuďmi sa treba mať na pozore, už len preto, že ich je v porovnaní s pribrzdenými afektovanými provinčnými šímejlami oveľa viac. Totiž Otília je v pohode, ale len do momentu, kým jej neskritizujete vlašák. Teda pardón, kapustový šalát s majonézou a surovým párkom. Naozaj si neviem predstaviť, v ktorej galaxii je toto považované za chutný, alebo aspoň nie úplne grcný pokrm, takže aspoň drobnú schopnosť sebareflexie by som očakával. Ale hovno, Otília neodpúšťa. A navyše keď jej to ofrfle štíhla pekná bloncka, ktorá je navyše aj bohatá, no koniec.

Ale aby som bol konkrétnejší, v tej časti skrvavenej servítky, ktorú som videl, varila bloncka úplnú klasiku – hovädziu polievku, viedenský šniceľ, zemiakový šalát a ako dezert kúpila sacherovú tortu, vraj pravú, ktorú majú iba v dvoch kaviarňach vo Viedni. A aj keď teda bloncka bola tiež trochu otravná a človek mal chuť zahučať „áno, žiješ v Rakúsku, si pekná a bohatá a chodíš žrať do reštík, pochopili sme“, v podstate navarila dobre a naservírovala tiež (v kabínke ruského kola v Pratri). Ale cut that shit short – Otília ofrfľala úplne všetko, okrem Sacherovej torty, ktorú ofrfľať nemohla, lebo ju bloncka nerobila, tak Otília aspoň ofrfľala, že ju bloncka nerobila, ale kúpila (imho lepšie riešenie, keď neviem piecť, ako zobrať piškóty, na to nakydať kyslú smotanu a povedať, že to je tiramisu). Aj keby jej tú žranicu priniesli na zlatom podnose traja holí Antoniova Banderasovia natretí bebe pudingom a pri jedení jej cucali prsty na nohách, mindžovala by tiež. A to všetko kvôli vomitóznemu kapustovému šalátu. So surovým párkom.

A čo tým chcem vlastne povedať? Že je zvláštne, že sa ješitnosť považuje za mužskú vlastnosť, keď ja sa s ňou stretávam najmä u žien. Kokos, a taký dlhý článok som kvôli tomu potil? No čo už, nejako som sa k tej pointe prepracovať musel. Ale ani pre Otíliu nie je nič stratené, keby začala trochu cvičiť, išla na kozmetiku a prestala jesť surové párky, tak by sa jej určite uľavilo a jej okoliu asi tiež, no predpokladám, že pičovať na všetkých okolo je jednoduchšie a lacnejšie.