V minulej časti som vám v rýchlosti opísal svoj začiatok v tejto otrokárni a sľúbil, že vás zoznámim s prostredím, kde som strávil pár rokov svojho spolunažívania s ostatnými nevoľníkmi. V tejto časti by som vám rád popísal rôzne pozície, s ktorými sa môžete stretnúť a ich časovým sledom.

 

Pozície by sme mohli rozdeliť z hľadiska miesta na kuchyňu (aké nečakané), servis, lobby a kanceláriu, ale tá nikoho nezaujíma, pretože ju už okupuje pani M s fúzikmi. Noví zamestnanci začínajú na 90% v kuchyni alebo na lobby a následne sa idú učiť predávať, čo má logiku, pretože predávať niečo, o čom nemám ani páru, ani slychu je vskutku sizyfovská práca. Začneme tým jednoduchším. Lobby a s ním spojený lobista. Lobista je človek, ktorý zbiera po vás, nenažrancoch, tácky zo stolov, pretože odniesť ich do vozíka na tácky by ste s tými plnými bruškami už nedokázali. Zametá, utiera stoly, leští nerezy, dáva po vás do poriadku záchody a nechutnosti s nimi spojené (ale zážitky z týchto čarovných miest si nechám na neskoršie) a v neposlednom rade odnáša vozíky s táckami. To sú ale práce, ktoré môžete vidieť ako zákazníci. V pozadí, vo vnútri beštie už utiera tácky, separuje odpad a lisuje balíky. Samozrejme nám vymieňa koše v kuchyni, zametá a milión iných vecí. V podstate je to taká defka pre všetko, ak manažér niečo nestíha a nemá koho poslať danú vec spraviť. Sem sa posielajú takí introverti a autisti, o ktorých nezakopnete niekedy i celý deň.

 

Kuchyňa už je vec náročnejšia, môžeme ju rozdeliť na grilovú a fritovaciu stranu (čo už ovládame z minulého článku) a hranolkáreň. Na grilovej, mojej obľúbenej strane, máme 4 hlavné pozície: toaster, garnír, gril a kontrolu. Hlavné preto že v časoch maximálnej pretvárky, tzn. kontroly z vedenia spoločnosti, sme mali na tejto strane pozície i zadný gril a zadný toaster. Na túto stranu sa nám teda zmestilo 6 ľudí, ale väčšinou ste tu pracovali traja. Pozíciu toaster sme si vysvetlili minule a hneď vedľa máme garnír.

 

Pre sveta neznalých, garnír je stôl, kde sa obkladajú žemle. Táto pozícia je fajnová z toho hľadiska, že vám tam nie je až také teplo ako na ostatných, pretože na vás nič priamo nepraží. Nevýhodou však je, že keď robíte 8 hodín s cibuľou a kyslými okurkami (na ktoré sa zásadne nezabúda) tak vám zožltnú nechty a ruky smrdia ešte aj 3 dni po smene. Pre agentov provokatérov, skúšal som rôzne mydlá či solvinu, zbytočná strata času či peneží. Gril, aka grilmajster je zaujímavá pozícia, ale odporúčam len pre teplomilných ľudí. Výhodou je, že pri grile máte hneď mrazák, pri/v ktorom sa môžete mierne schladiť. Nevýhodou zostáva to neuveriteľné teplo sálajúce z grilu (sexi 210˚C), pečúce vám priamo do papule. Po chvíli  si uvedomíte, že tých konštantných 37˚C je oproti grilu úplne v pohode. Medzi zaujímavosti grilu by som zaradil jeho umývanie.

 

Návod je nasledovný: 1) Gril sa poriadne oškriabe od nečistôt. 2) Nečistoty a olej sa zotrú z grilu do zásobníku na hnus gumenou stierkou. 3) Vrchná platňa grilu sa utrie čistou handrou 4) Spodná plocha grilu sa umyje za pomoci vlhkej drôtenej hubky POZOR: NIKDY NELEJTE VODU NA GRIL!!!

 

Nakoľko v tejto spoločnosti musí byť všetko rýchlo spravené, postupovali sme presne podľa návodu: 1) Zober vedro s vodou. 2) Vylej ho na gril. 3) Gumenou stierkou stiahni vodu do zásobníku na hnus.

 

Poslednou pozíciou bola kontrola, na túto pozíciu chodili až kompletne zaučení zamestnanci a aj to len vyvolení, extrémne šikovní a schopní ako JA alebo ľudia, ktorých som to naučil. Toto stanovisko bolo jedno z najdôležitejších, pretože máte ako posledný možnosť skontrolovať kvalitu a vzhľad daného výrobku pred jeho predajom. Ak si túto povinnosť plníte dôsledne, nestane sa, že namiesto toho, aby kolegov burger, kam sme mu schovali plastové viečko od 0,5l pohára, dostal zákazník. Kolega by sa pobavil, keby doň zahryzol cez prestávku, zákazník taký happy nebol, nechápem prečo. Asi to bol dáky suchár. Na základe dlhoročnej praxe a výskumu sme zistili, že toto stanovisko navrhol a postavil chlap. Z tohto pracoviska ste videli síce na servis (kasy a zákazníkov) ale jediné, čo ste videli, boli buď ich hlavy z vrchu (ak meriate nad 180 cm) alebo cez kontrolu prsia zákazníčok. V lete bolo na čo pozerať, ak nebolo čo robiť.

 

Na opačnej strane sme mali pôvodne rybičky, neskôr to premenovali na dáku prihlúplu skratku typu BOZP, MCBP či SMER, len táto mala iba tri písmena. Tu boli 4 pozície a hranolkár. V skutočnosti ste tu veľakrát videli 2 ľudí a hranolkára. Prvý týpek by mal stáť pod monitorom a lámať si krk, aby naň videl. Po pípnutí objednávky údaje zahlásil šuplikárovi a ten povedal, či môže danú objednávku robiť alebo musí počkať. Výhodou bolo, že na vás nič priamo nepieklo, ale otravné cinkanie objednávky ste počuli aj na druhý deň. Vedľa by mal byť človek, ktorý daný sendvič obloží, ale táto pozícia sa zdala nášmu manažmentu ako prebytočná a tak ju robil ten pri monitore.

 

Predposledná pozícia bola, ako som už spomínal, šuplíkár. Ten stál ako prikovaný k nahrievacej skrini a dával mäso na sendviče, prípadne balil krabičky. Táto pozícia sa náchadzala na pekelnom rozhraní, nakoľko tento chudák sa moc nenachodil, ale vynahradil si to teplom z nahrievacej skrine do tváre a z fritéz na chrbát. Už teraz sa mi potia kulky, len na to myslím. Posledným zo štvorice pozícií bol ten, čo hádzal suroviny do fritéz. Nič náročné, ale musel si dávať pozor, aby sa neoprskal horúcim olejom.

 

Hranolkár bola jedna z najnevďačnejších pozícií v kuchyni, celkovo asi druhá najnevďačnejšia za lobistom. Tu na človeka pražili fritézy, obrovské žiarovky v hranolkárni, ktoré mali za úlohu ohrievať hotové hranolky, neustále doň niekto drgal, ruky celé mastné a od soli a mnohé iné. Nakoľko to bol človek na rázcestí, medzí kuchyňou a servisom, tak sa ho snažili zneužívať obe strany barikád. Trápne heslo: „Je to tým, že sme tím,“ platilo, len kým človek nastúpil na zmenu a pridal sa do kuchyne alebo na servis. Odvekí rivali, no jeden bez druhého absolútne zbytoční.

 

Tým sa dostávame k servisu. Ako som už spomínal, na tieto pozície sa väčšinou, lebo niektorým plánovačom tréningov nevysvetlíš, že sú debili, može človek dostať až po úplnom zaškolení v kuchyni. Nakoľko takýto nevoľník už vedel, čo všetky produkty obsahujú, mohol ich ísť predávať. Predsa len, ak za vami príde stará pani s otázkou, čo obsahuje ten a ten sendvič, tak je trápne sa otočiť na obrázok nad vami a čítať zloženie. Na servise pracovali ľudia, ktorí sa vedeli bravúrne tváriť, že milujú zákazníkov a predať aj storočnej babičke, čo chcela len vodu pre Ňufka, 4 veľké menu a 2 zmrzliny v kornútku pre vnúčatká. Poznal som majstra svojho remesla, volajme ho pán Ž, ktorý vedel dokončovať objednávky zákazníkov, prevažne žltej pleti a s ryžovými očami. Predajný rozhovor prebiehal asi takto:

 

Japončík: Brý dén, ja by som Vás poposíl...

Ž: Dobrý, áno 1x kurací burger...

Japončík: Née, ja by som...

Ž: Aha, k tomu 2x rybací burger menu...

Japončík: Vy ma nepošúvate...

Ž: Rozumiem, 2x krevety a omáčka, na pitie k menu bude Cola?

Japončík: Ano Cola.

Ž: Dakujem, bude to 23,50.

 

Vždy som sa čudoval, ako mu to prejde a tajne dúfal že mu niekedy dá niektorý z ryžožrútov poriadne cez držku, no márne. Týmto pádom by sme mali  hlavné pozície vysvetlené, nabudúce si môžeme niečo povedať o hierarchii a ako rozoznáme skúseného otroka od začiatočníka. Táto informácia vám môže pomôcť, ak sa ponáhľate alebo máte chuť spoznať systém padajúceho hovna (naser manažéra a odserie si to celá zmena).