Tentokrát na to pôjdeme zhurta, bez predohry a natvrdo. Nakoľko mi kamarát vravel, že dať si v mekáči šalát je ako zaplatiť si štetku, aby vás objala, tak tieto šmaľce zo zásady nežerem. Čo ale chalujem, je veľmi závislé od času, kedy do tohto pohostinstva zavítam.

 

Z časového hľadiska možno rozdeliť fungovanie na 3 časti, a to na rannú, obednú a nočnú zmenu. A to sa netýka len špecifickosti zamestnancov na zmene, ale aj kvalitou či výberom jedla.

 

Na rannej zmene, kde najčastejšie pracujú mamičky, ktoré končia práve tak,  aby vybrali hajzlíkov zo škôlok, možno nájsť aj stálych a skúsených zamestnancov. Je to spôsobené tým, že najčastejšie do 10.30 hod sa robia raňajky, následne sa zbúcha prechod a predávajú sa klasické veci. Na tému raňajok by sa tých hejtov dalo napísať celkom hafo, avšak nie je nič lepšie na ranný prechľastaný žalúdok, ako vajíčková bageta. Garantujem vám, že toto mastné jedlo vám pomôže dať sa do normy a je jedno, či ho v sebe udržíte alebo nie. Zaujímavosťou je, akú na rankách udržujeme paniku a prilievame do kotla olej, pretože buďme k sebe úprimní, vajíčka sú smrtonosná zbraň! Na raňajkách sa pracuje s čerstvými vajcami (slepačími, bože GG, načo zase myslíš) a je nadmieru dôležité rozlišovať surovú a hotovú zónu.

 

Krížová kontaminácia, prosím pekne, to je tá najhoršia vec, akú na vás vytiahne manažér (pokiaľ to nie je Homo homo sapiens sapiens). Ak zbadá, že ste na tácku, kde je trojuholník, o ktorý sa rozbíjajú čerstvé vajíčka, položili špachtľu, s ktorou sa robia miešané vajíčka. Surovou zónou sa označuje náradie, ktoré sa dotýka surových vajíčok, zatiaľ čo hotovou zónou, aké nečakané, sa dotýkame len volských očí či praženice. Prečo je špachtľa na miešanie vajíčok považovaná za hotovú zónu, keď tou istou špachtľou sa dotýkate surových vajíčok, až pokým ich neuvaríte, je mi dodnes záhadou. Odpoveď typu: "lebo a nepýtaj sa ma zase kokotiny", ma moc nepresvedčila.

 

Prechod nastáva okolo 10.00, kedy sa začínajú zapínať stroje na obedné výrobky. Treba pozapínať fritézy, grily, poumývať všetko náradie a stroje, ale hlavne navoziť suroviny do kuchyne. Pretože dáka piča povedala, že jej ráno prekážajú preplnené mrazáky, tak už si to cez prechod, keď neviete čo skorej, musíte navoziť, namiesto toho, aby vám to spravila nočná zmena. Viete si predstaviť svet, kde by bolo beztrestné zabiť člena spoločnosti len preto, že je absolútny dement? Bolo by to pre tú osobu vykúpenie, veď žiť s takýmto hendikepom musí byť strašné (pre iných, ten debil si to neuvedomuje). Ale naspäť k veci, prechod je stres, panika, humbuk, pretože začínate prípravu na peklo, ktoré nastane od 10.30 do 10.40. Poniektoré exotky chodili do kuchyne a vykrikovali ako v stredoveku Zááá 10 minúúút bude prechóód, Zááá 9 minúúút bude prechood (piča). V tento magicky okamih prídu do reštaurácie všetci bastardi, ktorí čakali za rohom a striehli, len aby prišli a objednali si raňajky aj obed zároveň. Boóoóoóhaaaááá..... ako si niekto môže objednať miešané vajíčka, toasty a k tomu cheese a nugety? Zabiť na mieste. Buď chcem jedno alebo druhé, ne?!

 

Nakoľko sa mi vracajú spomienky a kypím, tak prejdime radšej na obednú zmenu. Na obednej zmene už stretnete širší sortiment zamestnancov, poväčšine sú to takí, ktorí radi vyspávajú do obeda, študenti, pracujúci po škole či iné indivíduá, ktoré by sa už nedokázali naučiť robiť aj raňajkové produkty a nedaj bože prechod. Tu toho až tak veľa zaujímavého vidieť nemôžeme, je to jednotvárna zmena (smena nie, lebo ste ma zdrbali, že neviem gramatiku, no a čo, ani variť neviem). Od kedy nastúpite, varíte v kuse to isté jak taký debil, sem tam sa zasmejete, ak je dobrý kolektív, ale hlavne frflete na teplo. Na obednej zmene máte i viac zamestnancov ako na ranke, no to vám nebráni im spraviť zo života peklo. Pred každou zmenou, na ktorú prídete, nastúpite skorej a preberiete si pracovisko. Skontrolujete všetko, čo sa dá a necháte kolegom, ktorí už umierajú, dať všetko do poriadku, navoziť, označiť, pozametať atď. Nie je nič lepšie, ako keď sa už prezliekate, úsmev na tvári, že konečne idete preč a príde za vami obedný shift s tým, že mu chýba v kuchyni jedna prepravka žemlí, potrebuje ešte jeden džús do zásoby, lebo jemu jeden nestačí a pergamenový papier. Nepriestrelnými argumentmi typu, že dva džúsy sa nepredajú za celý deň a on má jeden plný v zásobníku a jeden v chladničke, žemle ste mu nanosili a tým pádom ich už asi minuli či pergamenu je tam dosť na týždeň ho neojebete a nemáte naňho skúšať tieto finty FŇ. On vie, čo robí, ale keby si to priniesol sám, tak by ušetril polovicu času stráveného hľadaním ma, dávaním mi kľúčov od skladu a určite by som do jeho voodoo bábiky nebodal špendlíky.

 

Nie je nič krajšie, ako prísť na preberanie zmeny, ak je všetko tip-top. To sa vám môže stať ráno, alebo na obed. Večer, uff... večer, to bolo tááák veľa roboty, to sa vážne nedalo, sorry.... SMRRRRŤ!!!! Nádych, výdych, ide sa ďalej. Večer nikoho nezaujíma, že na nočnej zmene ste sám s dvoma zamestnancami. Nechajú vám rozbombardované Nemecko  absolútne všetko, nič nie je na svojom mieste, proste celé zle. Ale to vás ako zákazníkov netrápi, takže k tomu, čo sa vás týka. Slovenský vedci zistili, pravdepodobne vlastnou skúsenosťou, že večer upadá kvalita výrobkov. Woooou...wtf, really? You don´t say! Ako opatrenie pre zákazníkov bolo vytvorené nočné menu, aký to kreatívny názov, skladajúce sa z najpredávanejších výrobkov. To má zabezpečiť, že na nočnej nebudete počuť na drive sprchu nadávok, ak si objednáte niečo, čo sa nerobilo už 2 hodiny a zároveň nedostanete 2 hodiny starý sendvič. Aby ste si nemysleli, že na nočnej sa predávajú len oživované sendviče (KPPS – kurz prvej pomoci sendvičom, sa absolvuje len pod drobnohľadom vybraných nočných majstrov), tak sa tu všetko, ale úplne všetko upratuje. Ráno prídete do reštaurácie, ktorá je ako nová, častokrát je to zázrak, čo všetko zvládne človek za 8 hodín.

 

Nočná zmena je tak trochu raj i peklo. Máte málo ľudí, málo času, občas veľa (divných či ožratých) zákazníkov a ešte mnoho iných vecí, čo musíte stihnúť, ale má to svoje výhody. Je tam relatívne kľud, dobrá nálada, púšťate si vlastnú hudbu, nie je tam také teplo a nikto vás nebuzeruje. Zažijete tu zverstvá všeho druhu, či už zamestnanecké alebo zákaznícke, napríklad:

 

Príde zákazník na drive, zazvoní znamenie, letia nadávky, utíšim davy.

Ja: Dobrý večer, nech sa páči, čo Vám môžem ponúknuť?

Z: Nazdááár, ja by som si dáááál, 3 chéése, ne ne, 4 cheese. Juro, ty čo si dáš? Hej, zmeň to, chcem 5 cheesov, 1 hranolky a colu na drive.

(v pozadí reštaurácie reve naša hudba a letia nadávky)

Ja: V poriadku, skontrolujte si prosím objednávku, ak je všetko v poriadku, poprosím Vás 8,20 pri poslednom okienku.

Z: Ok, díkes. (ani sa nepozrel na ten monitor, ako 99% ostatných zákazníkov a potom pičujete ak vám niečo chýba, ram ram ram.....už som kľudný)

 

Prídem ku kontrole a pýtam sa, či tie dva cheese, čo tu ležia, už prežili aj moju babku alebo sú ešte ok? Jasné, sú ok. Jedol by si ich? Nieee, to by už ani môj pes nežral. Tak mi sprav nové. Sprška nadávok na moju hlavu. Po chvíli všetko hotové, prídem k okienku, zaplatia, podávam objednávku a práve nám hrá:

 

Lížu píču celý den, jazyk mám už obroušen,

lížu píču pořád dál, aby mi ten čurák stál.

Slečno dejte mi na čůráka pusu, pusu na čůráka,

pořádnýho francouzáka.

 

Zákazník chvíľu nechápavo pozerá a potom zahlási, či si môžu sadnúť von a že by sme im to mohli pustiť hlasnejšie, aby aj oni počuli takého hity. Nabudúce si môžeme popísať našich zamestnaneckých exotov. Pochodil som viacero týchto predajní a všimol som si, že každá má svojich.