Už tomu bude pár rokov čo som sa upísal diablovi/zabudol na okurku/si našiel svoju prvú ozajstnú a dlhodobú prácu. V tej dobe to síce bola ešte len brigáda popri škole v nemenovanej nadnárodnej korporácií, ale časom to prerástlo do niečoho viac. Už v tejto spoločnosti nepracujem, ale tie zlé, dobré či zlé spomienky mi zostali a pravdepodobne ešte dlho ostanú vryté do pamäti. Nostalgia ma po každé nachytá nepripraveného brániť sa keď idem okolo alebo vidím tie kreatívne reklamy v televízií.

 

Spomínam s láskou na to, ako by to bolo včera. Môj prvý pohovor na pracovnú pozíciu, mal som vtedy ešte krásny vek násťročného a plané ideály. Slnko svietilo, vtáčiky štebotali: "Nerob to, nerob to!" Ale ja som sa už dohodol na stretnutí a tak nebolo iného východiska. Prišiel som na miesto svojej budúcej pracovnej pozície a s vedúcim „reštaurácie“ sme si sadli do detského kútika. Chcel mi tým snáď niečo naznačiť? Malo to byť znamenie? Po rozhovore ako rovný s rovným sme sa dohodli, že ak si splním týchto pár (plná A4 potvrdení) povinností, môžem prísť a začať pracovať v skvelom tíme. Asi týždeň na to som teda šiel podpísať (krvou) zmluvu a nakoľko čas sú peniaze, hlavne pre nich, tak mi hneď naplánovali aj smeny. Som mladý, krásny, silný, tak nebudeme trocháriť, jeeeeb mi 5 dní za sebou 8 hodín na nohách.

 

1. zmena: Prichádzam do práce, stratený, bez inštrukcií. Podídem k pokladni a tichým hláskom sa pozdravím. Následne ma prevedú po reštaurácií, ukážu systém a hierarchiu (ale to je už iný príbeh) a šup šup sa obliecť. Vyfasujem krásnu novú uniformu, môj kolega také šťastie nemal, už si nespomínam, či som si ju musel večer odpracovať pod stolom u pani M. (pani M. bola taká pani pre všetko, čo sa týkalo zamestnancov, len s fúzikmi). Nastúpim na smenu, nakoľko som amatér, dostávam rýchlo kurz viazania zástery a umývania rúk. To vám, prosím pekne, nedokáže hocikto ani len vysvetliť, a preto som dostal prideleného vlastného školiteľa. Môj školiteľ bol naozaj super a po čase z nás boli skvelí priatelia (nie takí, ako si myslíte, vy hovädá!). Moja prvá smena bola pri fritézach. Medzi poznávacie znamenia patrili pach, teplo, nebezpečenstvo popálenia sa, teplo, neustále cinkajúce objednávky, teplo, výhľad na sexi hostesky a v neposlednom rade teplo.

 

2. zmena: Prichádzam do práce, oblečiem sa, dám zásteru a ako správna cvičená opička po prvom dni (a asi 15 tréningoch na prvej smene) si umývam opäť ruky. Hľadám svoju lásku, ale beda, dnes mám nového školiteľa. Našťastie (moje, nie jeho) na mňa nemá čas a tak idem na pozíciu, ktorú už perfektne ovládam zo včera. Ešte som sa poriadne ani nepozdravil, a už mi po čele tečú kropaje potu. Nič, som chlap, a som tu druhý deň, snáď nebudem frflať na teplo. Nakoľko (pome grammar nazi, sa čudujem, že ste to vydržali až do teraz) sme tu až dvaja namiesto troch, tak mám čo robiť aby som so svojimi základmi zvládal svoju pozíciu.

 

3. zmena: Aj napriek tomu, že väčšina kolegov je fajn, zisťujem, že táto práca bude skôr prechádzkou Danteho peklom, než rajskou záhradou. Vychádzam z domu, vonku teplo, už sa teším do sauny/práce kde bude ešte „príjemnejšie“. Dnes som opäť tam, čo minulé dni, ale s tým rozdielom, že som ledva prišiel do práce, tak veľmi ma bolia nohy a idem sa učiť druhú pozíciu na danom úseku s názvom rybičky. Neskôr sa to už volalo inak, ale nikdy som neprišiel na to, či sa to volalo rybičky vďaka tomu, ako sme po smene smrdeli, alebo že sa tam smažíme vo výparoch z oleja. Na konci smeny ani neviem, či sa viac teším na to, ako si sadnem alebo na chladnejšie prostredie. Nikdy, nikdy ale naozaj nikdy by som nebol povedal, ako dokážu bolieť človeka nohy keď je 8 hodín na nohách. Chodiť po horách od rána do večera je nič v porovnaní s tým, keď stojíte na nohách s obmedzením pohybom, cca 1,5 kroku okolo svojej osy.

 

4. zmena: S ťažkým sebazaprením vstávam z postele a zisťujem, že každý krok bolí. Neviem, či sa viac neteším na to státie alebo TEPLOOOOO. Bože to teplo, neopísateľné sálavé horko. Všetci ovládame návod ako uvariť žabu. Návod for dummies, žabu musíte dať do vody a pomaly ohrievať, tá je lenivá vyskočiť a tak sa uvarí. Ak ju dáte do vrelej vody, vyskočí a zachráni sa (ak ju tam nedrbnete zas). Moja práca je ten druhý prípad, s tým rozdielom že som žaba, ktorá je vhodená do rozpálenej papule satana a niet kam uskočiť ani ujsť. Poviete si a to tam nemáte klimatizáciu a odsávanie? Ja vám vravím, že máme a? Keď vám budem kúriť do huby 180˚C tak vás nezachráni ani Iceman z X-menov. A to radšej ani nespomeniem odpoveď údržbára klimatizácie na otázku, prečo je tu také teplo (ak budete poslušní, možno niekedy spomeniem). Záver, smenu som prežil, plazím sa domov, ľutujem svoje rozhodnutie na 5 dní práce po sebe.

 

5. zmena: Už nevstávam, budia ma rodičia a ja sa bránim. Nakoniec ma vykopú z postele, sadám na invalidný vozík a šup do práce. Fááájn, ale ak by som ho mal, tak by som na ňom do práce šiel. Bohu, otcu prisahám, že tento deň už neustojím. Nastúpim do kuchyne a sláva, radosť, strieľam šampus a pálim prskavky. Dnes nejdem k fritézam, dnes budem na grilovej strane. Teším sa jak malé dieťa keď mu ukážete poníka alebo mne prsia (fotky očakávam v diskusii). Dnešné stanovisko bude jedno z najlepších, TOASTER na žemle. Má i svoje nevýhody a to že vám na chrbát pečie gril a je vám teplo, ale stále je to január na Liptove oproti predchádzajúcim dňom. Na tomto toastri sa používajú len 2 typy žemlí a preto je jednoduché naučiť sa toto stanovisko za pár minút. O tom, že som na tejto pozícií učil niekoho dve 8 hodinové smeny a odchádzal ako porazený, možno inokedy. Medzi poznávacie znamenia toho, že niekto ovláda toto pracovisko patria spálené čiary na rukách. Je pekné, že základné pravidlo je, aby sme do toastrov nestrkali ruky, ale zážitky sú dôležitejšie. Pchať ruku do pravého toastru kde hreje len vrchná časť je amaterizmus hrubého zrna, nakoľko sa tu popálite iba raz na 1 pokus. My, profesionáli, ich pcháme i do ľavého, kde hreje spodok i vrch a je radosť sa popáliť, nakoľko máte istotu, že keď sa popálite, tak rukou myknete a popálite ju i na druhej strane. Počul som o majstroch čo to zvládli na 1 pokus i 3 krát (hore, dole a zase hore).

 

Na moje vzlykanie ma už po práci čakal kamarát s pivom, aby mi vydezinfikoval z vnútra rany na nohách i duši. Prežil som svojich prvých 5 dní v pekle. Spoznal som kopec nových ludí, naučil sa umývať si ruky, viazať zásteru, poďakovať sa asi 150x za hodinu, firemné skratky a mnoho iného. Nabudúce si môžeme v rýchlosti opísať stanoviská v tejto spoločnosti, ich výhody a nevýhody.