No povedzme si úprimne, koho by nezaujímalo, dostať sa k vysvetleniu niečoho, čomu už dlhší čas nevie prísť na (lúčnu) kobylku? Takých vecí mám ja osobne celkom dosť. Za všetky spomeniem napríklad „Čo si myslia psy?“, alebo „Existuje mýtické spaghetti monštrum?“. Dnes som si ale vybral niečo úplne iné. A to konkrétne „Čo robia naše deti celé dni v škôlke?“
 

 Primitívna otázka, poviete si. Kým som nemal deti, ani v paži by som nemal premýšľať o odpovedi na ňu. Avšak ak sa človek rozhodne množiť, o výsledok svojho snaženia (rozumej dieťa), prejavuje stále väčší záujem. Ak ste aspoň trochu ako ja, chcete mať vždy situáciu pod kontrolou, no ako sa dá mať pod kontrolou niečo, ak tam fyzicky nie ste? (a zároveň ak vaša škôlka nemá verejne prístupný internetový stream)
 

 Dobre, k veci. Skúsili ste sa spýtať akéhokoľvek dieťaťa, čo v škôlke robilo, jedlo, ako sa hralo? Na takúto otázku nedostanete NIKDY (opakujem nikdy) konkrétnu/uspokojivú odpoveď. A to som to skúšal už všakovakými (zavše aj archaickými) spôsobmi. Výsledok žiaden. O to viac ma to teraz celé trápi. Čo tam celé dni tie deti len robia? A čo je podstatnejšie, mal by som sa začať obávať?
 

Teória 1 – V škôlkach sa u detí rozvíjajú schopnosti sebaobrany.
 Videli ste film Klub Bitkárov s (niekoho) Bratom Piťom? Podľa mňa sú teda škôlky tak trochu variáciou na to, o čo v tom filme šlo (v tomto prípade pre cieľovú skupinu detí od 2 do 6 rokov). A ako už samotné jediné pravidlo klubu navráva, nehovorí sa o ňom. Nikdy. Ak by teda tie naše deťúrence aj chceli čosi povedať, nemôžu. Preto tak zaryto mlčia. Túto konkrétnu teóriu podporuje aj neustále sa zvyšujúci počet modrín, s ktorými naše dieťa zo škôlky chodí. Všetko to dosiahlo vrchol minulý piatok, keď podľa všetkého naša dcéra M. „zakopla o koberec“ (čo je kvalitatívne asi rovnaká výhovorka, ako keď jedna z piatich žien pravidelne padá na schodoch) a museli sme s ňou nakoniec ísť na úrazovku (teda pani M. musela, ale aj tak). Má síce len dlahu, no podľa mňa by som si s ňou mal sadnúť, a naučiť ju nejaké ťahy, aby nabudúce od malého Sebka (či Ninky) nedostala takú nakladačku. Plus už začínam celkom dobre rozumieť, prečo tie detiská chodia do škôlky s takou nechuťou a vreštia viac, ako keď im niekto (samozrejme nie ja) privrie prsty do dverí chladničky.
 

Teória 2 – V škôlkach sa u detí rozvíjajú schopnosti jemnej motoriky a manuálnej práce.
 Predstavte si, ako lepšie by ste mohli zamaskovať výrobňu značkových topánok, alebo lacných mobilných telefónov, než dať ju do suterénu škôlky? Deti ráno prídu, rodičia ich prezlečú do pohodlných vecí (aby im práca išla lepšie od ruky), samozrejme ísť dovnútra je zakázané a deti potom celý deň makajú ako takí otroci, robiac akúsi adekvátnu robotu k ich veku a motorickým schopnostiam. Zároveň im k tomu celému nahlas hrá nejaká tá, mozgyvymývajúca hudba. Preto si chúdence nič nepamätajú!
 

 Ak je táto teória správna, asi tam toho veľa ani nenajedia, pretože napríklad naša dcéra M. má na obed vždy polievku a mäsko, alebo neviem. Nech už je to akokoľvek, naša malá odtiaľ príde vždy hladná a smädná, ako keby celý deň nič do úst nedostala. A pritom vychovávateľka tvrdila, že zjedla všetko, ale so spaním mala trošku problémy. Bodaj by aj nie, ak má náhodou na starosti dodávku tovaru do Auchanu v Miškolci a ten nezodpovedný Oliver a Hanička dnes just neprišli na dennú smenu.
 

Teória 3 – V škôlkach sa u detí rozvíjajú schopnosti vystupovania a rétoriky.
 Naše dieťa nám nikdy priamo nepovie, čo sa v škôlke naučilo, to sme si už ujasnili. No niekedy sa stane, že jej skrátka ujde nejaká tá pesnička/riekanka/tanček a vtedy aspoň vidíme, že ich v škôlke vedú k umeleckosti. O tom, že všetky kresby na výstavnej tabuli tvorí jedna z nešikovnejších vychovávateliek viem už dávno, no o tom inokedy. Načo by ktokoľvek učil deti len tak veci, s ktorými môžu vystupovať, pýtate sa. Podľa mňa to bude jednoznačne preto, lebo škôlka má z toho nejaký ten bočný biznis. Ešte som to tak úplne nedomyslel, ale podľa mňa zorganizovať pre japonských turistov predstavenie, kde vystupujú naše deti (úplne zadarmo), musí byť jasná zlatá ryžová baňa. Veď si to len predstavte. Deti sú zlaté, už takmer každá malá hlúposť, čo dokážu, sa zvyčajne stretne s úspechom. Ba čo viac, každé dieťa má v sebe kúsok exhibicionistu, takže je to v konečnom dôsledku win-win.
 

Teória 4 – V škôlkach sa u detí rozvíjajú schopnosti rozpoznať trendy budúcnosti.
 Ak sa vaše dieťa znenazdajky začne pýtať veci, o ktorých nemáte vôbec poňatie, odkiaľ by ich mohlo mať, možno sa aj vo vašom prípade stalo obeťou tejto situácie. Napríklad naša dcéra M. sa často pýta presne veci, o akých nemáme šajnu. Napríklad minule začala čosi rozprávať o Vianociach a záložných plánoch a pridanej hodnote. Odkiaľ by to toto trojročné chúďatko mohlo mať? Na pokoji mi tiež nepridáva fakt, že každý deň na otázku s čím sa hrala, odpovedá rozdielne. Tú škôlku som videl, toľko rozličných hračiek tam jednoducho nemajú. Jediné logické vysvetlenie je, že im na dennej báze ktosi podsúva prototypy hračiek na posúdenie a tie deťúrence ani nevedia, čo sa vôkol nich vlastne deje.  
 

 Tak teraz už úplne naozaj neviem, čo si o tom všetkom mám myslieť. Ak máte nejaké ďalšie potenciálne teórie, dajte mi o nich, prosím, vedieť, lebo ako staré príslovie hovorí, viac hláv plus viac hláv, rovná sa najviac rozumu. Dovtedy mi ostáva len zmieriť sa s tým, že sa možno nikdy nedozviem, čo to vlastne v tej škôlke celé tri roky denno-denne robila. Nemôžem predsa s partiou kukláčov nabehnúť do škôlky uprostred dňa a prezrieť si ich suterén. Alebo, žeby, čojaviem, predsa?