Keď nečítam Dailymale, prečítam si niečo z pravicovo-liberálneho konzervatívneho plátku sme.sk. Aj keď v poslednej dobe je spravodajstvo na úrovni rozladeného klavíra a jediné, čo si viem prečítať, je odhad počasia na najbližšie dni, guláš a blogy. Stále negativistické médium vyšlo nedávno s analýzou, akože sa máme dobre. Síce v tých desiatich bodoch, čo sprístupnilo pre neplatiaci plebs, porovnáva neporovnateľné, ale zaujal ma hneď prvý graf. Konečne po 25 rokoch sa máme lepšie než pred rokom 1989.


Trošku som sa zamýšľal, že 25 rokov môjho života bolo v podstate zbytočných. Okrem toho, že som o 25 rokov starší, ani sa len nemám lepšie. Ba čo viac, mám sa horšie, lebo môj index rizika nákladov zdravotnej starostlivosti rapídne rastie a mám aj okuliare. Okrem toho aj demenciu, lebo si ich stále zabúdam nasadiť. Gastroval, Espumisan a Pancreolan už neužívam, mám oveľa sofistikovanejšie lieky s väčším množstvom vedľajších účinkov. Ale aspoň sa neposerem. Už ani na žiadne pochody nemôžem ísť, lebo priebežne dostávam kŕče do nôh a neonacistom tiež nebudem, lebo neviem zdvihnúť pravú ruku na pozdrav. Čo sa mojich sexuálnych výkonov týka, pomaličky si musím kúpiť dačo na refresh pamäte, lebo moja dvojročná dcéra pôsobí ako živá antikoncepcia a tak zabudnem aj to, ako sa to robí. Ak máte skúsenosti s dajakou pilulkou, podeľte sa s nami o ne. Ja sa ich bojím, lebo ak sa mi náhodou všetka krv natlačí na jedno miesto a odkrví sa mi mozog, rovno zaspím.


Takže, čo by bolo, keby sme tých zbytočných 25 rokov vedeli vymazať? Predstavte si chlapíka v mojom veku. V roku 1989 stredoškolák a podobne ako v Kingovej Mŕtvej zóne upadne do kómy a zobudí sa v roku 2014. S tým rozdielom, že by nemal žiadne super schopnosti, len by sa cítil ako cestovateľ v čase. Čo by ho asi najviac prekvapilo?


Možno technika by ho dorazila. Veď už len to je preňho utópia, že telefonujeme magnetofónom, ktorým fotíme a posielame textové správy, aby sme podporili idiota v debilnej talentovej súťaži. Okrem toho v tej krabičke máme aj hry na oblbovanie a dávame sa dobrovoľne špehovať. A my tiež špehujeme svojich priateľov, ktorých sme niekedy ani v živote nestretli. Vďaka tým fotoaparátom a hlavne fotkám aspoň vieme, ako to vyzerá na ženských záchodoch. Lebo my smrteľníci tam často nechodíme.


Zostaňme ešte pri technike – kedysi bola telka bedňa. Poriadne veľká a poriadne ťažká a pritom uhlopriečku mala maximálne do 70 cm. Teraz je telka taká plochá ako anorektická maturantka a má taký ostrý obraz, že sa dá pomýliť s oknom. Videokazety zostali len v našich spomienkach spolu s akciami typu ideme si pozrieť šiestu kópiu Policajnej akadémie III po nemecky s poľským nesynchrónnym dabingom typu správy na STV a kórejskými titulkami. Následne keď vypadli rodičia majiteľa videa, sa rýchlo vymenila kazeta za „porno“ čo v dnešnom ponímaní bola len soft erotika. Kvalita obrazu na úrovni „použi svoju fantáziu“ s tým istým poľským dabingom ako predchádzajúci film. Teraz je nosičom USB kľúč, zastrčený priamo do telky. Fajnovejšie povahy sa na film ani nepozrú, keď to nemá minimálne HD rozlíšenie a domáce kino zarezonuje aj susedovi okno. Pritom najbližší sused býva o 200 metrov ďalej za 3-metrovým plotom.


Porno sa dnes člení na priemyselné, ktoré je v takom hádé, že vidieť každú vyrážku na zadku herečky, a na amatérske. Amatérske je tiež buď kváziamatérske, kde sa každý tvári, že sa dá prehnúť baba, ktorú náhodne stretol na ulici, alebo skutočné amatérske nakrútené mobilom, webkamerou alebo obyčajnou domácou kamerou pre zábavu. A potom sa na nich zabáva celý internet.


Hudba sa tiež podstatne zmenila, ako aj nosiče. Ale pre zmenu je ťažšie vybrať z premnožených rýchlokvasených umelcov a umelkýň. A ešte aj posielať textové správy na ich podporu. Ta nech radšej nežerú. Čo sa týka idolov spred 25 rokov, Madonna stále vyzerá na 50; tak isto ako pred 25 rokmi, Kylie tiež si myslí, že stále má 18 a U2 stále hrajú ten shit čo pred 25 rokmi (našťastie ich veľmi nepočuť). Čo sa týka rocku, starí rockeri si musia zarábať na dôchodok. Preto zase hrá Black Sabbath s Ozzym, Uriah Heep aj Deep Purple. Síce majú len názov pôvodný a jedného – dvoch pôvodných členov a hrajú retro, ale majú lepšiu výdrž ako mladé nagelované playback hviezdy.


Ak by sa náš prebudený prešiel svojím rodným mestom, asi by ho veľmi ani nespoznal. Ak je náhodou z Bratislavy, ešte by sa aj stratil, lebo všetky ulice boli premenované a namiesto starých historických budov, ktoré náhodne vyhoreli, vyrástli kockaté vežiaky v štýle moderného retardizmu. Ak by si sadol do auta, zľakne sa, lebo už aj v autách je počítač – zabudovaný GPS pre tých, čo sú masochisti a nestačí im, že im do šoférovania kecá manželka a svokra. Tempomat pre unavené nožičky, posilňovač riadenia, posilňovač bŕzd a rôzne iné skratky ktoré znamenajú asi toľko, že auto rozmýšľa namiesto vás. Škoda, že ešte na automatické šoférovanie nič nevymysleli. Veď by sme si po ôsmich pivách len sadli na zadné sedadlo a cez GPS dáme hlasový povel: domov.


Počítače nie sú len v autách, ale všade. A nie len také obyčajné. Z ôsmich bitov sme za 25 rokov skočili na 64bitové. Už nie je nerd ten, kto má počítač, ale ten, kto ho nemá. Aj hry sa dajako zmenili. Už sa neskáče po plošinkách s kockatou grafikou, ale niekedy je to také realistické, že uhýbam pred strelami. Pravdaže, nehovoríme o Minecrafte.


Ale počítače nie sú len na hry (kto by to povedal pred 25 rokmi). Dakedy platilo, že je lepšie držať manželku za ruku, lebo keď ju pustím, odíde nakupovať. Pravdaže, pred 25 rokmi ani nebolo čo. Teraz nakupuje z pohodlia domova a na ruinovanie rodinného rozpočtu jej stačí číslo na jednej plastovej kartičke. Ten rakúsky spôsob výchovy má aj svoje pozitíva.


A na záver politika. Sovietsky zväz sa rozpadol, takže sa nevieme rozhodnúť, ktorému Rusku držíme palce – veľkému alebo menšiemu, ktoré sa teraz volá Ukrajina. Možno o pár dní už sa nebude volať. Aby sme nezabudli na vnútornú politiku, tak nás možno o pár týždňov tiež poteší, ako sa plní sen mladého komunistu, ktorý bol vychovávaný vo veriacej rodine. Takže možno sa ani tak veľa za tých 25 rokov nezmenilo.