Zvuk sirény oznamuje nepriateľský nálet. O niekoľko minút sa ozvú výbuchy bômb, prehlušované staccatom rýchlopalných kanónov. O chvíľu na to začnú vybuchovať prvé rakety PVO, je teda načase prebrať sa, vypnúť budík a pretrieť si oči. Juraja neteší, že bol vytrhnutý zo svojho obľúbeného sna, v ktorom mal zase nevinných 10 a v kimone hrdo pochodoval popred tribúnu, na ktorej vedľa predsedu JRD podriemkaval samotný zástupca prednostu MNV!

Ranná hygiena vykonaná, prvá séria zhybov odcvičená, plešinka naleštená, kaloricky vyvážené raňajky zjedené. Kňour si navlieka Stryke Operator Pants, Under Armour ColdGear Infrared Tactical Fitted Mock a nepriestrelnú vestu. Skontroluje, či má Condor Tornado Tactical Drop Leg Holster správne dotiahnuté a dvomi parakotúľmi sa presunie do kuchyne. Trénovaným okom zhodnotí situáciu a rozvážne zapne svoj trusty old Faema E71 Gti A3. S lattéčkom v ruke takticky prejde do rozhľadne, teda na balkón. Tu, v prítmí, ktoré v každú dennú i nočnú hodinu zabezpečujú vrecia s pieskom, sa cíti najlepšie. Podvedome vytiahne cigaretu a labužnícky do svojho chrámu vpustí nikotín, decht a nitrosamíny. Cez Vortex Optics Diamondback Tactical na osvedčenej Steyr SSG 69 najprv skontroluje svoje elcéčko. Je to viac-menej len zo zvyku, potom, čo prekopol šiesteho mrjáckeho suseda, ktorý si dovolil zaparkovať na tom istom parkovisku, je už pokoj a alarm, napojený na termovízny snímač, bol tiež celú noc ticho. 

 

Doobedie je venované rešerši relevantnej dennej tlače. Náš hrdina sa spokojne hniezdi na stoličke a prikyvuje. Plus1Deň potvrdil jeho domnienky ohľadom nepripravenosti EÚ na ostrý ozbrojený konflikt a na siedmej strane Gazdinky sa o vojne na Ukrajine píše presne to, čo on tvrdí už dávno. Trochu ho nahnevalo, že stránka Báječnej ženy je nedostupná, takto nemá celkom prehľad o Putinovych geopolitických zámeroch, no ďalšia cigareta to zaženie. Uchechtne sa a na DM postaví most, dnes už tretí. Zachmúri sa až cestou na obed, toľko počmáraných neozbrojených nebinárnych brmbolcákov už dlho nevidel. Niečo asi bude vo vode. Alebo vo vzduchu, ktovie. Podprahovo mu hlavou prebehne neurčitá myšlienka na akúsi starú veštbu, ktorá ho v poslednej dobe máta čoraz častejšie, no tak ako vždy doteraz, po chvíli na ňu prestane myslieť.

Cestou z práce sa zastaví na strelnici. Keď vidí, že je tu zase nával trtkov, ktorí ešte pred niekoľkými mesiacmi odmietali zbrane, s odporom si odpľuje. Nenávidel ich ako pacifistov a pohŕda nimi aj ako rádobyozbrojencami. Čerešničkou na torte je, keď mu jeden bradatý s crossbody ľadvinkou dá prednosť vo dverách so slovami „Páči sa, ujo“. Kňour po ňom fľochne, no sopliak sa len zaškľabí. Rutina streľby ho upokojuje, no stále sa nemôže zbaviť zvláštneho pocitu, že práve dnes je ten deň, kedy sa naplní staré proroctvo. Len nevie, aké. Si vis pacem, para bellum. Nie, nie toto. Čo to len bolo?

Zvraštením obŕv odmietne zjavnú ponuku mladej čašníčky v kaviarni pri strelnici. No určite, nepotrebuje nič iné, než kontamináciu svojich vzácnych telesných tekutín. Ozaj, mal by sa poohliadnuť po nejakej zubnej paste bez fluóru. A vôbec, celý tento svet ide dolu vodou (tu mal byť pôvodne vulgarizmus, ale spomenul som si na petrovu babku). Mrjáci onanujú nad nepodloženými správami z bojiska a čo je horšie, nik nepočúva slová skúseného vlka. Nerozumie, ako je to možné. Keď kedysi neochotne išiel na vojnu, tvrdili mu, že to z neho spraví chlapa. Veril, že mu to prinesie rešpekt, no v tejto dekadentnej dobe sa také zrejme nenosí. Dokonca...dokonca nie sú adorovaní ani silní chlapi, silní ozbrojení chlapi, velitelia! A to len z takého malicherného dôvodu, že spolupracovali s mafiánmi a dostávali paušál za to, že pomáhali tým, ktorých mali chytať. O tempora, o mores!

O tempora, o mores, o tempora, o mores, omieľa si dookola, akosi túto myšlienku nedokáže pustiť z hlavy, akoby bol v tranze. Až zrazu...zrazu ním prejde záchvev poznania. Ponáhľa sa domov, dokonca tak veľmi, že ani nestíha dopísať post o zženštilých Európanoch, ktorí sa pred Rusmi skrývajú za americký chrbát. Berie schody po troch. Zadychčaný odomyká všetkých dvanásť bezpečnostných zámkov na dverách, odsúva mreže a v behu vypína oba alarmy. Áno, dnes. Dnes sa naplní staré proroctvo, odovzdávané z jednej generácie kňourov na druhú, proroctvo, na ktoré už dávno zabudol. Odsúva plátno s olejomaľbou vybuchujúceho črepinového ručného granátu a pod ním sa objaví zaprášený trezor. Juraj v posvätnej úcte hladí číselník a tuho rozmýšľa nad kombináciou. Ani nedýcha, keď vyťukáva 1421836. sejf spokojne cvakne. Áno! V duchu sa usmeje, dátumom vynájdenia pušného prachu si nebol na 100% istý, no ten zvyšok už išiel ľahko. Ťažké pancierové dvere sa so škripotom otvoria. Ani nedýcha. Čo bude vnútri? Recept na regeneračný šampón? Zázračná zbraň? Ježišov povolávací rozkaz? Milanova tepláková bunda? jfova fľaša? Vtom sa mu rozšíria zreničky, s porozumením prikývne, siahne do trezora a vytiahne z neho najsvätejšiu relikviu všetkých kňourov na svete – päť nádherných, pestrofarebných pávích pier.