Očividne vyzerám ako vedúca Úradu pre debilné, idiotské a kreténske otázky. Z tohto titulu som sa rozhodla napísať rukoväť určenú nielen našim pracovníkom pre styk s verejnosťou, ale aj našim klientom.

 

Existujú otázky, ktoré sú debilné implicitne, pretože spĺňajú takzvanú fatickú funkciu jazyka, čiže vtedy nám jazyk neslúži na podanie správy, ale na začatie/udržovanie/ukončenie komunikácie samotnej, čo nie každý komunikant vždy pochopí. Medzi implicitne debilné otázky patrí evergreen „Ako sa máš?“. Druhý účastník komunikácie v drvivej väčšine prípadov v skutočnosti nechce vedieť, že vám zdochol pes, alebo že vaša ranná stolica bola uspokojujúca, ba ste priam nadšení a cítite silné nutkanie podeliť sa o svoje zážitky.

 

Idiotská otázka:

- Ako sa máš?

Odpoveď úradu pre idiotské otázky:

- Dobre.

(V tomto prípade by bolo vymýšľanie duchaplnejšej odpovede bohapustým mrhaním času.)

 

- - - 

 

Otázka „Čo ti je?“ je na pomedzí faktickej a komunikatívnej funkcie. Tu však vstupuje do deja rodová problematika, lebo odpoveď záleží na pohlaví pracovníka.

 

Idiotská otázka:

-Čo ti je?

Odpoveď úradníčky pre idiotské otázky:

-Nič. (=som hladná, chcem čokoládu... a slaninu, nasrali ma v robote, zlomila som si necht, potrebujem kávu, bolia ma nohy, narobil si blatové stopy na chodbe, nechal si chlpy v umývadle, tie smeti, čo som ti ráno nechala, si nevyniesol, treba sa ti ostrihať, smrdíš a mal si na to prísť sám, debil)

 

 

Idiotská otázka:

-Čo ti je?

Odpoveď úradníka pre idiotské otázky:

-Nič.

 

- - - 

 

Druhým typom sú situačne debilné otázky. Vyžadujú si schopnosť produkovať alogizmy, ktorá často dokonca recidivuje, hlavne u ženských rodinných príslušníkov.

 

 

(Situácia: 12. január, -12°C.)

 

Idiotská otázka:

- Ty ideš von bez kabáta/bundy/vetrovky/skafandra?

Odpoveď úradu pre idiotské otázky:

- Nie, pôjdem v tričku a obujem si k nemu žabky, lebo keby som si k tričku obul zimné topánky, budem vyzerať ako idiot.

 

 

Idiotská otázka:

- To ti nevadí, že fajčíš, vyhadzuješ peniaze za cigarety a ešte aj smrdíš?

Odpoveď úradu pre idiotské otázky:

- Nie, nevadí. Aspoň je to pre mňa dôvod nosiť so sebou zapaľovač, ktorým ťa môžem podpáliť, keď mi budeš dávať idiotské otázky.

 

 

Idiotská otázka:

- Ideš zajtra do práce/školy?

Odpoveď úradu pre idiotské otázky:

- Nie, zajtra cestujem jednorožcom na Aljašku.

 

- - -  

 

Samostatnou kapitolou sú idiotské otázky profesionálne. (Niekomu dáte písomné inštrukcie, ktoré s ním prejdete – tento krok je možné niekoľkokrát opakovať.)

 

Úrad:

- Prečo si mi to nedal tak, ako to malo byť?

Idiot:

- Čo som mal vlastne urobiť robiť?

Úrad:

- Mal si to napísané v inštrukciách a 7x som ti to vysvetlil.

Idiot:

- Nepamätám si, že by si to hovoril. Inštrukcie som nečítal, sorry.

Úrad:

- Hovoril som ti to 7x.

Idiot:

- Nehovoril.

Úrad:

- (Povzdych) Prečítaj si inštrukcie a prerob to.

Idiot:

- Čo mám robiť?

Úrad:

- Vyjdi von. Sadni do auta. Odvez sa najbližšiu benzínovú pumpu. Natankuj si 5 litrov benzínu do kanistru. Vyvez sa za mesto. Polej sa benzínom. Podpáľ sa.

 

- - - 

 

Najvyšším stupňom sú idiotské a absurdné otázky, pri ktorých pýtajúci predpokladá hroziace nebezpečenstvo vysoko nepravdepodobného typu.

 

(Skutočná situácia: telefonát s matkou na balkóne)

 

Idiotská otázka:

- Nenafúka ti do pusinky vietor?

Odpoveď úradu pre idiotské otázky:

- …

 

Na túto otázku nemá bohužiaľ odpoveď ani náš úrad. V prípade, že na ňu máte odpoveď, kontaktujte Ivanu Machovú, ktorá s okamžitou platnosťou a radosťou odstúpi zo svojho postu.

 

 

Pic by JazzXP