Dlho som sa pohrával s myšlienkou napísať niečo „for dummies“, pretože nie všetci sme boli obdarení prenikavým intelektom a krištáľovo čistou mysľou schopnou obsiahnuť nahromadené haldy ľudského poznania v celom ich objeme. V neposlednom (vlastne v prvom) rade mám záujem žiadať na tieto svoje aktivity na poli popularizácie vedy o dotácie na vedu a výskum z ministerstva školstva, keď sa tam už teda rozdáva... a potrebujem do žiadosti nejaké referencie, tak to snáď bude stačiť.
Teba, čitateľ, za nechápavého v žiadnom prípade nepovažujem, preto článok prosím vnímaj ako metodickú príručku pre šírenie evanjelia poznania medzi ľuďmi s mysľou doposiaľ zatemnenou a uzavretou. Šír pravdu všetkými prostriedkami a komunikačnými stokami kanálmi, nevyhýbaj sa miestam, kde „dummies“ rôznymi metódami kalia svoju už aj tak veľmi zakalenú myseľ a z plného hrdla jačiace svedomie zväzujú reťazami falošnej náhrady šťastia v žalári hlbokého podvedomia.
Na začiatok z pochopiteľných dôvodov volím ľahšiu tému. Ako už názov nenápadne naznačuje, vysvetlíme si, ako funguje urýchľovač častíc.
O urýchľovači častíc mnohí nevedomci určite nejaké informácie zachytili. Napríklad vtedy, keď v šenku vypadol Eurosport a na TA3 sa nám nejaký nemakačenko pokúšal natlačiť do hláv, že vďaka akémusi kurevsky drahému „eľháce“ v Cerne, na ktorý sme museli nedobrovoľne prispieť z našich daní sociálnych dávok, bude chleba lacnejší, alebo vtedy, keď nám krčmárka Kristína zrušila zápas káháeľ medzi Raketou Hovnorobiľsk a Samopalom Strašnyprdeľovsk, lebo chcela pozerať ten Davinčiho kót, kde fešný farárko na helikoptére zachráni Vatikán pred výbuchom termosky s nejakým svinstvom, ukoristeným práve z tohto pekeľného stroja.
No ale pekne poporiadku, na začiatku si treba ujasniť pojmy.
Urýchľovač častíc je termín zložený z dvoch častí:
„Urýchľovač“ - je jednoducho akýmsi opakom brzdy. Nie je to teda minerálka, kola, ani iné zasrané nealko, možno si ho stotožniť napríklad s Kozlom dvanástkou.
„Častica“ – častice sú veľmi malé „guľôčky“, z obrovského množstva ktorých je zložený krígeľ i obsah jeho, podpivník, stolička, stôl, všetko v celej krčme a okolitom univerze. Táto guľôčka môže obsahovať ďalšie, ešte menšie guľôčky, tie opäť menšie atď. Veľkosť elementárnych častíc a ich množstvo napríklad v poldecáku borovičky sú nepredstaviteľné aj po štyroch absintoch, preto nemá veľký význam hľadať nejaké vhodné prirovnanie.
Pokokotnásobne zväčšený protón:
Darmožráči a nemakačenkovia nemusia riešiť existenčné problémy, ktoré dennodenne riešime my, obyčajní pracujúci ľudia, ako napríklad: „Kedy už bude pol piatej, kedy už bude piatok, budú mať tento týždeň v Lidli Argusa v akcii, ako hral včera Slovan...?“ Zaoberajú sa na prvý dojem úplnými chujovinami, napríklad tým, z čoho sa oné častice skladajú, aké sú ich vlastnosti, ako vzájomne interagujú (čo robia, keď sú spolu) a podobne. A ako najjednoduchšie zistíte, z čoho sa niečo skladá? Správne, rozdrbete to! No a častice sú kurvy tvrdohlavé. Nemožno ich rozbiť presne mierenou ranou popolníkom, kladivom a dokonca ani sústredeným Pociskovej škrekotom unikátnym hlasovým prejavom.
Vyššie spomenutým yntelygentom, ktorým smrdí lopata, či pneumatický skrutkovač, nenapadlo nič rozumnejšie, ako postaviť tunel dlhý 26,5 km (čo je dĺžka rovnajúca sa približne 294-om futbalovým ihriskám, alebo pre lepšiu predstavu 88 333 špagetám, uloženým za sebou), v ktorom oproti sebe obrovskou rýchlosťou (rovnajúcou sa minimálne desiatim uhlím plne naloženým železničným vagónom) vystrelia niekoľko častíc, nechajú ich zraziť sa a potom sa slintajúc, mľaskajúc a za rozkrok sa chytajúc rochnia v bordeli, ktorý po tej šupe vznikne.
Častice letiace tunelom urýchľovača proti sebe:
Detail pred zrážkou (1) a po zrážke (2):
Pre tých, ktorým sa zdá byť predchádzajúci výklad príliš akademický, ponúkam ľahšie pochopiteľnú analógiu (nie, nejde o ponuku na sex). Tento príbeh je smutný, neodporúčam ho čítať citlivejším osobám a osobám s averziou k cynizmu:
Srbský prisťahovalec Pripič Častič, prezývaný Protón (ďalej len Pripo) bol verným štamgastom v našej krčme. Veľa toho (čiastočne asi aj z dôvodu jazykovej bariéry) nenahovoril a už vôbec sa nám nezveroval so svojimi zdravotnými problémami, čo bola škoda, pretože nič nepoteší bežného Slováka viac ako zistenie, že niekto prešľapuje vo väčších sračkách ako on sám. Na druhej strane nie je potrebné strojenými grimasami, nízkofrekvenčným pohmkávaním a kývaním hlavou spredu dozadu prejavovať falošný súcit s dotyčným, čo je fajn a nehrozí teda ani riziko toho, že by sa z útrob našich intoxikovaných duší začal za svetlom muchami osratých neóniek štverať súcit skutočný a pokazil by nám zvyšok večera.
Že Pripo serká na „estékáčky“ a „GO“ potreboval už tak pred desiatimi rokmi, naznačovali rôzne indície. Okrem iných napríklad to, že zvykol stáť trištvrte hodiny nad pisoárom so spoteným čelom prilepeným o mastnú dlaždicu, že často sadal a vstával s útrpným výrazom v tvári, že bol bledý ako Dita Von Teese (aaach...) a pod očami mu viseli čierne EMOlympijské kruhy, ktoré si sám nemaľoval, ako aj kašeľ, kvôli ktorému niekoľkokrát mestským maskotom vykešoval pokutu za rušenie nočného kľudu. K dochtorovi by nešiel „ani bohovi“, a tak bol jeho skutočný stav záhadou aj pre neho samého.
Jedného večera Pripo potiahol do záverečnej. Posledný autobus mu odišiel tak pred štyrmi hodinami a drobné na taxík vyhádzal do bedne. Neostávalo mu nič iné, ako sa vydať na cestu z mesta povedzme X Nová Y domov do Z...oviec po vlastných a v jeho mdlej mysli skrsol osudný nápad skrátiť si cestu po koľajniciach. Ťažko hádať, čo sa mu okrem niekoľkých desiatok ton ocele prehnalo hlavou, keď sa naňno spoza hustého stromoradia astronomickou rýchlosťou 85 km/h vyrútil rýchlik 601 Horalky Sedita...
Obhliadajúci lekár po príchode na miesto nehody vyženie chlapcov od Falcku, snažiacich sa pospájať Pripove vnútorné orgány sekundovým lepidlom, aby mohli pokračovať v „oživovaní“, keďže je to väčšia sranda, ako počúvať sťažnosti babičky simulujúcej infarkt na Radičovej vládu. Po obligátnom skonštatovaní, že "zranenia sú nezlučiteľné so životom" sa zdochlinár rozhliadne a vidí všetko to, čo Pripo skrýval pred svetom. Nádory na hrubom čreve, pečeň tvrdú, ako prízvuk píštanského rapera, močový mechúr plný štrku frakcie 16 - 32, pľúca tak čierne, že by ich Maiga okamžite nechal deportovať, keď už sa ich nepodarilo utopiť v mori, sivú kôru mozgovú, vyhladenú až po vetu „Mama má migrénu, otec môže akurát tak čítať noviny...“ Daktr sa vďaka zrážke Pripa s Horalkou dozvedel o ňom všetko to, čo sme predpokladali, aj to, o čom sme ani netušili.
No a presne takto funguje urýchľovač častíc. Otvára nám ďalších a ďalších „Pripov“, aby sme lepšie porozumeli svetu a zároveň jeden druhému, aby sme vedeli opraviť Pripa a dať mu tak možnosť začať slopať odznova, aby sme vyvinuli vlaky pohybujúce sa vysoko nad koľajnicami, alebo v úplne inej dimenzii, chlast, po ktorom si na druhý deň budeme všetko pamätať nás na druhý deň nebude bolieť hlava a podobne. Urýchľovač je teda úplne ppc vec, na co si treba určite pripiť, tak teda nazdravie!
Teraz, keď máte výklad základných princípov za sebou, môžete sa ponoriť do hlbšieho štúdia na Google univerzite napríklad na tomto linku: http://jakub.serych.cz/book/export/html/40
Nabudúce si dáme niečo zložitejšie, napríklad fúzny reaktor. A možno už žiadne "nabudúce" nebude... "Lebo šak šecko je relativne, ne, bracho?" (Neznámy filozof)