Sezónna práca delegáta je väčšinou spoločnosti vnímaná ako dovolenka pre študentov (alebo obstarožné panie hnané vidinou prietrtkov s domorodým obyvateľom v nejakej arabskej krajine), ktorí sa vyberú v lete na niekoľko mesiacov k moru, aby sa zdokonalili v cudzom jazyku a práci s ľudmi - rozumej, aby vylihovali na pláži a každý večer sa nadrbali popri snahe vytrtkať niektorú zo svojich povoľnejších klientiek - namiesto balenia mäsa niekde v UK.

Väčšina spoločnosti má absolútnu pravdu, nájdu sa však aj debili, nie nepodobní autorovi článku, ktorí sa snažia svoju prácu, aj keď mizerne platenú, vykonávať svedomito. Až s odstupom času si uvedomia, že síce ulahodili mnohokrát prijebaným požiadavkám nenažraných klientov, nikoho to však nezaujíma, a tak je pre tohto pomätenca jedinou útechou, ak natrepe týmto klientom nejaký zbytočný a predražený výlet, aby bolo aspoň na vyššie spomínanú chlastačku.

Čo však robiť, keď je klient problémový? Nie v zmysle pičusa – “Ja som za tento 10-dňový letecký zájazd pre štyri osoby v 4-hviezdovom hoteli s plnou penziou zaplatil celých 12000 korún!!”, na mysli mám skôr reálneho problémistu alebo problémistov, ktorí si nevedia jak normálni bieli ľudia v kľude užívať, ale musia spraviť nejakú viac či menej závažnú chujovinu, ktorá prebudí nášho delegáta z letargie.

Rozdelil som tieto typy na kategórie, s ktorými som sa stretol najčastejšie:

Prvou kategóriou sú športovci. Nie ani tak individuálni, patria sem skôr hokejisti, futbalisti a podobní zvláštne zmýšlajúci vypatlanci, ktorí sa zoberú ako partička na dovolenku, a podľa hesla “lets fight some bitches” začnú rozbíjať pouličné osvetlenie, kradnúť dopravné značky, prípadne vykonávať svoju veľkú potrebu na recepcii hotela (true story). V takýchto prípadoch máte výnimočnú príležitosť sa zoznámiť s poriadkovými zložkami, nakoľko v priemere každý druhý deň chodíte na policajnú stanicu pre čerstvo pretriezvených kokotov, ktorí niekedy ani nechápu, prečo ich zavreli, však “veď to bola len taká sranda”. Určite sa bavilo aj to malé dievčatko, ktorému si osral plyšáka, ty dobytok.

Ďalej tu máme skrytých sociopatov. Na prvý pohľad možno pôsobia nenápadne, stačí však, aby sa niečo vymklo ich očakávaniam a problém je na svete. Môj najviac psycho klient mal tú smolu, že dorazil na dovolenku 2 dni pred najväčšou morskou búrkou za posledných 10 rokov. 4 dni nonstop lialo, ulice boli zaplavené obsahmi kanálov a podobnými šmakocinkami. Čo sa vtedy dá robiť? No jedine byť na izbe a chlastať. Pochopiteľne. Nepochopiteľné však je, prečo mu jeho kamaráti nalievali, keď mal dotyčný papiere od hlavy, v ktorých stálo, že nemá piť, lebo potom stráca súdnosť a prejavuje sa mimoriadne agresívne (neskôr som sa dozvedel, že doma je stíhaný za lúpežné prepadnutie, čiže nechápem, ako sa vlastne dostal z krajiny). Ako to dopadlo? Priateľku zmlátil, kamaráta porezal a vydal sa nahý do mesta. Zavolal som teda políciu a vydali sme sa ho hľadať. Našli sme ho zosraného pri jednom obchode, kýval sa jak autista a mrmlal niečo o tom, ako ma miluje (v tomto bode som sa cítil dosť nekomfortne). Pripísal som to však diagnóze a radšej sa tým nezaoberal. Vyzeralo to na relatívne šťastný koniec, on sedel v aute s policajtom, ja som bol s druhým policajtom už dohodnutý, že ho nechajú vytriezvieť v CPZ-ke, keď sa zrazu z vysielačky ozval jeho kolega z auta, že ho chlapec napadol. Nasledujúce 2 týždne som len chodil striedavo na políciu a na súd, kým sa rozhodli, že ho teda konečne pustia domov. Aj takéto veci prinášajú kokoti do života delegáta.

Kategória “večný sťažovateľ” je vcelku bežná a v priebehu sezóny sa dá naraziť na veľmi veľký počet takýchto jedincov. Najhorší sú tí, ktorí idú na dovolenku s tým, že získajú nejaký ten cashback. Takýmto degešom neulahodí človek ani keby ho priamo na letisku čakal blowjob. Izba nemá výhľad na more, izba má výhľad na more, izba je na príliš vysokom poschodí, izba je na príliš nízkom poschodí, na raňajkách nepodávali spišské párky, rýchlovarná kanvica bola príliš malá – tieto sťažnosti končili spravidla vetou – “Toto nám v cestovke nepovedali, budem žiadať kompenzáciu, čo má byť toto za bordel”. Ani pri najlepšej konštelácii hviezd nemá delegát ako zareagovať, a tak sa môže stať, že ku koncu sezóny s mierne pocuchanými nervami zareaguje asi takto – “Tak pál do piče, ty vyžratá kurva, mala si ísť na Seychely a nie za pár šupov mi tu kaziť vzduch!” Veľmi profesionálne, povedal by som.


 

Vyššie napísané má demonštrovať, že práca delegáta (ak ju aj skutočne človek vykonáva a nevylihuje stále na pláži) je veľmi často náročná a nedocenená, preto by mali mať ľudia pochopenie a sem tam sa nechať odrbať na nejaký výlet, nech si aspoň ten úbožiak trochu prilepší.


 

PS: Nabudúce si napíšeme o trochu závažnejšej téme – bizarné zranenia a úmrtia klientov, s ktorými sa delegát stretol počas svojej praxe.

Zostávam s pozdravom.

Borko