Sedíme u mňa na pohovke. Pijeme Objavujeme whisky. Hráme P.T. Cítiš sa pohodlne a útulne. Užívaš si moju spoločnosť. Ako doma. Bez mejkapu. O dve čísla väčšia károvaná košeľa. Napchávaš sa pizzou z donášky. Šrotuješ trojuholník za trojuholníkom. Pozerám na teba s neskrývanou fascináciou. Z  reproduktorov sa ozve strašidelný plač nedonoseného plodu. Akože, som schopný vykuchať všetko možné od sliepky po jeleňa, ale z tejto scény v P.T. mi je fyzicky zle. Ozve sa mi žalúdok ako po tej ešte jednej vodke navyše, ktorá ti vsugeruje, napríklad, tancovať intímne tango k Chop Suey od System Of A Down. Na biliardovom stole.

 

Máš na očiach slnečné okuliare. Je 10 hodín večer. Si podozrivo ticho. Šialený večierkový extrovert s desiatkami reálnych kámošov a s 1000 virtuálnych. Zavolajte novinárov a kamery, prosím. Nemám facebook. Netuším, čo máš nové, ak mi to sama nepovieš. Nie preto, lebo som lepší človek. Neznášam pamätné gifká so sviečkami, ktoré zaplňujú stránku niekomu, koho som poznal. Neznášam, keď sa sociálnymi sieťami šíria bludy. Všetci si myslia, že demokrati chcú zlegálniť pedofíliu a republikáni chcú vyzbrojiť bábätká.

 

Boha jeho, ja chcem mať ozbrojené bábätká.

 

 „Kokot!“ Vykríkneš. Poháre s whisky zarinčia.

 

Prosím? Nebuď sebecká. Jedno ozbrojené bábätko do každej rodiny...

 

Zatneš zuby. Stisneš pery až ti zbelejú. Pozrieš na mňa nabrúseným pohľadom, ktorý – čisto hypoteticky, ak by za mnou sedeli ďalší dvaja ľudia s ovládačom od playstation, by bol prebodol aj ich.

 

Dve ozbrojené bábätka do každej rodiny?

 

Schmatneš ma za ruku. Nečakal som to. Srdce mi vynechá pulz. Nie, nie zo vzrušenia z potenciálnej lásky, ale zo strachu. Strachu tak hlbokého, tak prvotného, že mi to spomalí proces myslenia. Nasraná ženská. To je to, čo učia v TCA – predpokladaj neočakávané, drž si odstup, kry sa, tas a strieľaj. Do predlaktia sa mi odtláča tvoj mŕtvolný stisk a moja P30 je v spálni. Pekne. Mentálne vraciam svoj certifikát a obliekam si ružové tutu.

 

Vydám vzlyk prekvapenia a ty na mňa spustíš slovnú salvu. Rozprávaš mi o tvojom vzťahu, ktorý sa dnes chýli ku koncu. Tri roky ste spolu chodili „na diaľku“, pred 3 mesiacmi si zabalila celý svoj život. Odsťahovala si sa za ním. Myslela si si, že obaja chcete to isté. Dala si výpoveď v práci a našla si si inú. Chcela si byť blízko. Chcela si byť s ním. Stovky euro vyhodené na sťahovanie a iné náklady a hodiny tvojho času a času tvojej rodiny, ktorí ti pomáhali sa presunúť. Cítiš sa, akoby si kričala do mikrofónu v rádiu. Slová ti vypadávajú z úst skôr než ich stihneš zastaviť. Od chvíle, čo spolu bývate, je všetko inak. Nezahŕňa ťa do žiadneho z jeho plánov, a ty nikoho tam v tom meste nepoznáš. Povedal ti, že keď ide von so svojimi kamarátmi, tak ťa tam nechce. Varíš mu večere. Vybavuješ poštu. Poupratuješ v celom byte. Si jeho šarmantné dievča pre všetko. Ale ak potrebuješ pomoc ty, ak ho o čokoľvek požiadaš, v jeho očiach je to ako tá najväčšia záťaž na svete. Doslova ho musíš prosiť o lásku, pretože 90% jeho poznámok na teba je sarkastických, hraničiacich s urážkou.

 

Chcem ti povedať niečo pozitívne, chcem byť vtipný, ale v tomto momente som ako apatický Lincoln: My, ľud, sme oprávnenými vládcami Kongresu a súdov, a nie preto, aby sme zvrhli ústavu, ale preto, aby sme zvrhli mužov... ktorí ju zvrhli... viete čo, ľudia, serte na to, aj tak všetci zomrieme.

 

Rada sa chváliš, že si prekliate dobrá kuchárka. On ti nikdy nepovie, že tvoja paradajková polievka ala minestrone s parmezánom je dobrá, pretože si chce niečo hlúpe, hrdé a zbytočné dokázať. Pred mesiacom ti povedal, že si nie je celkom istý, že ty si tá pravá. Minulý týždeň mu preto vravíš, že si obaja potrebujete vziať nejaký ten čas a priestor jeden od druhého. Musíte prísť na to, či ste ochotní byť tými partnermi, ktorých si zaslúžite. Od tej doby máte tichú domácnosť. Plakala si celé hodiny počúvajúc depresívne slaďáky. Zjedla si 2 celé vrecká cibuľových zemiakových lupienkov a pol litra čokoládovej zmrzliny. Ale dnes ráno si sa zobudila, upratala ten bordel, ktorý si vytvorila počas posledného týždňa, keď si sa utápala v depresii, a uvedomila si si, aká si mohla byť voľná, keby si od neho odišla.

 

Mám ho vziať na poľovačku? Zamyslím sa. Biely Potok, sú tam studne.

 

Smeješ sa. Myslíš si, že žartujem. To je také ňuňu. Mávneš rukou. Vie byť predsa taký láskavý, zábavný a pozorný. Vie byť ale aj arogantný, sebecký a zbabelý. „On nie je zlý človek! Pre mňa jednoducho nie je dobrý, a to mi stačí na odchod." Áno, môžeš niekoho milovať, a pritom vo svojom srdci vedieť, že by ste nemali byť spolu. Ale to nie je váš prípad. Je investičný bankár. A mimoriadne úspešný. Ale nie tak úplne legálne, všakže? Dostal sa mi na radar, keď pracoval pre jednu z najväčších investičných spoločností. Teraz má svoju vlastnú malú firmu. Svet je malý. Mesto, z ktorého sme obidvaja, je malé. Ľudia radi hovoria o šikovnom malomestskom chlapcovi, ktorý to dotiahol medzi horných desaťtisíc. A potom je tu zopár ľudí, ktorí ho poznajú veľmi dôverne a vedia, že je vyslovene podlý a kurva jedna nemilosrdná. Som presvedčený, že je sociopat. Myslí si, že je darom od boha pre ženy, hoci je tučný, škaredý a sprostý. Občas niekto skontroluje jeho profil na facebooku, aby zistil, či nebol zatknutý. Nezvyknem voči ľuďom prechovávať nenávisť, ale fakt si želám, aby niekto prešiel kľúčmi po celom jeho vozovom parku. Nemáš tušenie, ako to celé ešte dopadne. Ale – po mesiacoch špekulácií, zbytočných otázok, argumentov a debát, fám, dohadov, výmyslov a črevnej zápchy, si konečne odtiaľ vypadla. Nechala si ho v spätnom zrkadle. Vieš, že tam vonku ťa čaká niečo lepšie, a ty to, dofrasa, nájdeš. 

 

Skončí sa TED talk. Dopijem. Vypnem playstation. Na laptope pohľadám Big Rig 105.9. Vieš, jedno ráno počas minulých Vianoc som sa zobudil vo vani. Predsa boli Šťastné a Veselé! Bolo mi ťažko na duši. V srdci som mal beznádej. A ver mi, nechceš vedieť, čo som mal v pečeni. Uvedomil som si, že za 35 rokov svojho života som dospel k dvom záverom. Každý život stojí za hovno. A alkohol ti spraví veľa vecí: Dostane ťa do problémov. Do bitky. Spraví z teba driftera v zákrutách. Dá ti do hlavy super nápad počas maturitného večierku pomilovať tučné dievča menom Lýdia. Jednu vec, ktorú však nespraví je, že ti neprečistí hlavu. Započul som volanie diaľnice. Spravíme si zajtra výlet. Žmurknem na teba. Iba ty a ja. Morava. Alebo radšej Tagliamento. Bude to dobrodružstvo.

 

Široký úsmev. „Aké láskavé, už sa necítim úplne sama.“ Veru. Naozaj ma vždy dojme láskavosť ľudí. Ešte predtým než stihnem otvoriť ústa, ma objímeš. Do nosa ma bodne tvoja hnusne sladká Calvin Klein Euphoria. Šepkáš niečo chutné a nežné. Tvoje vlasy mi šteklia ucho. Je mi to také známe a také príjemné. Vrhneš sa na Jacka Danielsa, Black Label a naleješ mi za štyri prsty. „A čo tak trochu iné dobrodružstvo? Hm?"  

 

Tesne predtým, než sa moja hlava zmení na zmes pokrúteného plechu na autovrakovisku, počujem v rádiu geese in flight and dogs that bite, and signs that might be omens say I'm goin' to Carolina in my mind. Vyzerá to, že projekt CIA na diaľkové ovládanie mysle sa vydaril. Moje tričko MARINES padá v trhancoch na dlážku. R.I.P. Hrdinovia. Gone, but not forgotten.