Ako som avizovala v predchádzajúcom článku, tento diel bude o tom, kam vo Viedni na zmrzku. Zmrzlinární je vo Viedni toľko, že o ne môžete zakopávať, väčšinou však patria k nejakej sieti. 

Všeobecne zmrzlina vo Viedni stojí veľa. Poriadna zmrzka okolo 1.50 - 2 eurá za kopček, avšak v 90 percentách prípadov za to aj stojí a porcie sú poriadne (predavači zmrzky naberačku neoškrabávajú päť minút). Ak by ste si chceli z chuti zanadávať, že je to drahé jak sviňa, tak si stačí uvedomiť, ze v Rakúsku su tabuľkové platy stanovené kolektívnou zmluvou, a teda Kollektivvertrag stanovuje akú minimálnu mzdu musí človek dostať v jednotlivých odvetviach a podľa typu zamestnania (blue collar, služby, white collar, management) a podľa odrobených rokov. Čiže sa môže stať, že slečna, ktorá vám čapuje tú zmrzku dostáva 2000 EUR mesačne brutto a z toho kopčeka zmrzky spoluplatíte aj 2000 EUR mesačne aj tomu, čo tú zmrzku vyrába (no a plus nájom, výroba, marža a tak).

To samozrejme neplatí len pre zmrzliny, ale aj kaviarne, reštaurácie, pekárne, či tetu v Spare na letisku, od ktorej si kúpite Leberkäse Semmel. Takže ak chcete niečo lacnejšie, choďte si kúpiť nanuk do potravín.

No ale späť od cenovej politiky k zmrzke - na čom som sa naposledy dosť nakrútila hlavou pri ceste po východnom Slovensku bolo, že každá lokálna zmrzka tvrdila, že je balkánska. Netušila som, že balkánska zmrzka je stále taký hit, ale tak dobre no. Takže ak chcete silou mocou zmrzku ako doma alebo chcete odporúčanie na neonovo modrú prifarbenú zmrzlinu, ktorá sa zvykne nazývať šmolková, tak vás mojimi odporúčaniami sklamem.

Ešte si dajme jazykové okienko, aby ste sa vedeli pri nákupe tejto lásky v kornútku orientovať.

V zmrzlinárňach vo Viedni sa vás pri nákupe obsluha spýta „Im Becher oder Stanitzel?“

Das Stanitzel je slovo v rakúskej nemčine pre kornútok, ktoré sa v hoch Deutsch povie „die Tüte“. „Der Becher“ znamená pohár, resp. hrnček, takže ak ste bezlepkáči, alebo nechcete lízať, ale jesť, tak povedzte, že Becher.

Ak to bude na vás veľa, lebo ak nie ste zvyknutí na rakúsku nemčinu môže zmätok nastať už pri pozdrave Grüßgott / Grüßi (čo nie niekedy problém aj pre ľudí, ktorí nemecky vedia), v prevažnej väčšine prípadov obsluha hovorí aj anglicky, keďže obsluhujú mladšie ročníky, výdatne skazené západnou, angličtinu použivajúcou popkultúrou.

Gelato štýl 

Na výber máte niekoľko možností z tzv. talianského gelata v zmrzlinárňach Osvaldo Bortolloti, Gelateria Romana a ja sem radím aj Zanoni & Zanoni. Zmrzlina je dobrá, samozrejme nie tak dobrá ako v priamo v Taliansku, ale pochutíte si. Nájsť ich môžete okolo Ringu, s výnimkou Osvaldo Bortolloti, ktoré je v časti Viedne - Landstraße, čo je kus od ruky, ale ak by ste to chceli skúsiť, vezmite U3 metro trebárs od Herrengasse alebo Stephansplatz na Rochus Markt (stanica metra Rochusgasse) a trošku sa prejdite popri hlavnej ulici hlavnej smerom od centra. Turistov tam je pramálo, ale na zmrzku sa stojí fronta, tak ak je pekne a víkend, trošku si počkáte.

Lokálny tip ak sa tam náhodou vyberiete - cestou narazíte na naprotivšej ulici na maličkú thajskú reštauráciu ktorá sa volá Krazy Kitchen, majú len zopár stolov, ale jedlo je fantastické, tak určite skúste. Spoznáte ju podľa toho, že rozvoniava po okolí.

Lokálne chute

Lokálne chute vám ponúkne zmrzlináreň Eis Greissler. Ich najpopulárnejšou je Kürbiskernöl - zmrzlina z oleja tekvicových semiačok. Rakúsko, a špeciálne Štajersko, je veľmi hrdé na svoj tekvicový olej tak prečo z neho nevyrobiť aj zmrzlinu? Zmrzka ma jemne zelenú farbu a čuduj sa svete, je fakt dobrá. Každopádne, ak si dáte v Eis Greissler hocijakú, nešliapnete vedľa. Môžete natrafiť aj na chute ako karotka, Linzer Kekse alebo batát. Veľmi dobrá je od nich maková a moji dvaja favoriti z tejto zmrzky sú Alpenkaramell a slaná pistáciová s muškátovým orieškom. Majú aj veľký a chutný výber sorbetov a čisto ovocných zmrzlín.

Dve z týchto zmrzlinární sú v Mariahilfe - jedna je priamo na Mariahilferstraße, druhá je trošku bokom. Potom nájdete jednu cestou od Stephansplatz, keď idete smerom dole na Schwedenplatz a tip na jednu zašitú v centre. Na Schottentor keď prejdete cez cestu od Univerzity (alebo od Jonas Reindl kaviarne z minulého článku) smerom do centra, je tam zašitá malá búdka Eis Greissler, kde si tú zmrzku môžete dať tiež.

Preceňované

Tuto spomeniem rovno dve.

Ta prvá je veľká zmrzlináreň na Schwedenplatz hneď keď vyjdete z metra. Neviem ako sa volá, lebo tá zmrzlina bola tak priemerná, že mi ani nestálo za to si ju zapamätať, ale na gúgli ma dobré reviews. Vždy tam stojí fronta, ale zmrzlina ma nijako neoslovila a chutila veľmi priemerne. A všetky zmrzky, čo tam majú, sú smotanové.

Tá druhá je očividná, lebo vás do nej pošle skoro každý, kto vo Viedni na zmrzke bol alebo tam žil/žije a tou je Tichy Eissalon. Budú vám tvrdiť, že tam je najlepšia zmrzka a máte si dať Haselnuss. A popravde, Haselnuss je fakt super, krémová chuť pražených lieskovcov, lenže ak si dáte hociktorú inú zmrzku v Tichy, tak je to taký trošičku lepší priemer. Ja neodporúčam túto zmrzku, lebo tento Eissalon má niekoľko ďalších mínusov, prečo sa tam neoplatí merať cestu. Jedným je lokalita vo Favoriten. A nie niekde na začiatku, ale pekne v srdci Favoriten, kde nie je ani úplne čisto na viedenské štandardy a so zmrzkou sa nemáte veľmi kam ísť prejsť lebo štvrť nie je úplne zaujímava, zmrzlináreň je furt plná a podobne. Navyše budete čakať v obrovskej fronte niekoľko minút a berú len cash, aka Bargeld. Choďte tam jedine, ak by ste chceli skutočne balkan feeling, keďže v tejto štvrti žije hádam najviac Balkáncov vo Viedni.

A ak chcete chuť podobnú Haselnuss od Tichy, môžete navštíviť moju úplne najobľúbenejšiu zmrzlinu a nemusíte ísť dokonca ani do Favoriten a tou je:

Veganista

Ako napovedá názov tejto zmrzlinovej siete, ide o vegánsku zmrzlinu, takže aj ak je zmrzlina krémová, je v nej použité rastlinné mlieko. Zmrziek Veganista je po Viedni viacero, na Ungargasse pri Rennwegu ak by ste boli v Belvedere, stačí výjst pri Unteres Belvedere a 10 minút sa prejsť, potom cca dve sú v Pratri, resp. v Leopoldstadte, na skok od Donaukanal. Jedna je pri Karlsplatz neďaleko TU takže si ju môžete zjesť v Resellpark, ďalšia je neďaleko Herrengasse v centre, jedna búdka je priamo v dvore Museumsquartier atď.

Akúkoľvek zmrzku som od Veganisty mala, každá bola super. Lieskovooriešková je chuťovo na nerozoznanie od Tichy, majú veľa sorbetov, ale aj klasík ako vanilková, čokoládová atď. Ak sa vám zunovala klasická zmrzka, predávajú aj zmrzlinové sendviče.

Zmrzlina je sladená sirupami, ale vôbec nie je presladená a lepivá, takže je veľmi osviežujúca. Ak budete po obede alebo nejakom väčšom jedle, tak dobre zvážte dať si dva kopčeky. Navzdory cene, Veganista na porciách nešetrí, takže sa môže stať, že než tie dve kôpky (ani to nenazývam, že kopčeky…) zjete, budete dosť plní. 

 

Na autorskej fotografii môžete vidieť už vyššie vychválenú lieskovoorieškovú a citrónovo-malinovú.

Tak niektorú skúste a dajte potom vedieť, či chutilo.

 

Auf Wiederschauen!