Je sobota večer a tento výron píše alkohol. Táto skutočnosť je pre mňa potešujúca, pretože väčšinou v sobotu večer alkohol otvorí whatsapp a posiela posledné zvyšky dôstojnosti tej fuchtli, čo si ešte nezobrala svojich 30 fľaštičiek kozmetiky z mojej kúpelne. #uzjutrtkaMilan
Z nejakého dôvodu ma húf čitateľov (jeden húf = tri kusy) tohto obskúrneho miesta internetu presviedča, aby som napísal článok, ktorý si prečíta 23 ľudí. Ja, húf, Studenková a Kollárove deti. Lebo Studenková a Kollár sú moje barličky, ktorými si pomáham, keď nosná konštrukcia obsahu začne krívať. A kríva často.
Ja som vlastne v živote napísal články len tri. Jeden príspevok do firemnej výročnej správy na tému „Zahoďte kalkulačku“ (naše milé účtovníčky v Predstudenkovom veku si pre istotu každé číslo prerátajú na kalkulačke, lebo tým tabuľkám, za ktoré ročne platíme drahé licencie, neveria - „Boženka, no povedz, my sme 4 roky chodili na Obchodnú akadémiu, 5 rokov na Vysokú školu Električkovú a teraz to bude za nás robiť ten internet?“), druhý výtvor v podobe recenzie šesťrýchlostnej CD napaľovačky pre taký ten týždňový TV program – časopis pre aktívnych cieľavedomých ľudí. Doteraz najväčší úspech ako spisovateľ, literát a kuchár polievky pre dobré srdiečko som dosiahol ako žiak 6.B triedy, keď moju slohovú prácu „Vianočná prechádzka” uverejnili v Učiteľských novinách. Nejedno oko súdružiek i súdruhov uronilo slzu pri záverečnom odseku toho veľdiela, končiaceho vetou, ktorú nikdy predtým ani potom nikto nepoužil “..a pred nami sa otvorí krajina ako v rozprávke.” Tým som si aspoň vyžehlil tú trojku z diktátu, kde som vo vete o vrabcovi napísal slovo fták. A práve som si uvedomil, že už neviem napísať malé písané f, čo je ďalší znak toho, že ja by som žiadne články písať nemal. Nevie písať a píše články? To by sme dopadli, keby napríklad taká Judínyová komentovala plastické operácie moderátoriek.
A tak len preto, že dve diskutérky majú zvláštny hodnotový rebríček a namiesto drahého auta na nebankový úver im gaťky hydratuje znôška fabulácií vykotených ad absurdum, tu ja teraz sedím len v plavkách - tri týždne som nepral - a zamýšľam sa, kde v živote som spravil chybu, že v sobotu večer nemám nič lepšie na práci. A to dokonca počas halloweenskeho víkendu. Ešte vždy sa môžem obliecť do teplákov, dať si do vlasov natáčky a ísť prezlečený za najstrašnejšiu príšeru na svete – exsvokru. Ale o mŕtvych len dobre.
Pôvodne som vám chcel napísať o nedeľných vodičoch, pretože je na to ideálne obdobie. Môj najobľúbenejší sviatočný víkend v roku. Niektorí ani netušíte o čom hovorím, lebo ste hrozní ľudia a nedokazujete vaším cintorínovým susedom, že vaša sviečka svieti lepšie, dlhšie a jasnejšie ako tá ich. Iní majú všetkých svätých už dávno nadarmovzatých, lebo majú príbuzných v Čechách a tí sú už na ich gauči nasáčkovaní týžden a dôkladne inventarizujú hmotné statky v domácnosti s otázkou “Milane, a tenhle mixér používáš? Jestli ne, tak nám by se jako to...no.. docela jako hodil…” A Milan, na Jindrove sklamanie, odpovie kladne, pretože plánuje na mixér namontovať dildo a ukázať malej exbuddhyni postelový stredovek. Malého buddhu to nikdy nenapadlo. Až doteraz. Ale už je neskoro #adoptujemsimacicku #pussyispussy.
Môj rešerš ešte stále nie je ukončený takže článok musím odložiť. Možno do Vianoc, možno ad acta.
A napísať článok len tak, o ničom, to by som vám neurobil, aj keď až potiaľto mi to zatiaľ ide celkom dobre. Ak si to, milý čitateľ a čitateľka dočítal až sem tak ti gratulujem, lebo Kollár je stále len na štvrtom riadku (Pri čítaní si pomáha prstom a na tablete mu to vždy odskočí na vedľajšiu stránku – zoznam študentiek na Vysokej škole sv. matky v domácnosti, kde si vyberá ďalšiu maternicu). Keďže všetci boli klásť vence a viac ako noviny ich zaujímalo kto na babkin hrob položil zašlý pohrebný veniec a zabudol odstrihnúť stužku „Vzpomínáme“ v Novom čase ako boj proti nezáujmu ovčanov nasadili rozhovor s Kollárom. Dozvieme sa napríklad, že Kollár nemá rád narodeninové prekvapenia, lebo vždy keď niekto zakričí „PREKVAPENIÉÉ!!!“ on automaticky vyjachce “A..An..Andrejka, ja... ja ti to viem vysvetliť, fakt, to nie je tak, ako si myslíš”.
Stále verím, že Kollár raz urobí decko aj Studenkovej. Napokon ruským vedcom sa už podarilo mamutiu spermiu, ktorú vykopali v sibírskej tundre, naondiť do slonice, takže technológia párenia prehistorických cicavcov už bude čoskoro dostupná aj širokej verejnosti. A treba to stihnúť kým sa dá. Nedávno ma premkol strach, či už nedošlo k najhoršiemu, lebo Zdenku dva mesiace nikto nevidel, ale našťastie sa ukázalo, že ona len hrala v nejakom seriáli na RTVS.
Boris sa tiež pochválil, že odchádza do Himalájí vystúpiť na šesťtisícovku, čo všetkých prekvapilo, lebo sa všeobecne očakávalo, že pri oslave takého míľnika vylezie na niečo domáce.
Rozbieha aj nový biznis. Chcel by na letiskách prevádzkovať malé kasína. Ale to mu ešte nejaký čas potrvá, ak budete mat nutkanie na trochu hazardu zatiaľ stále zostáva k dispozícii možnosť zacheckovať si batožinu. Taktiež je nutné zdôrazniť, že nič z tohto nie je pravda, lebo som ten článok nečítal. To len preto, že Boris je makač a ja nie som makač a zažaloval by ma a musela by mu moja sestra vynosiť dieťa ako odškodné. A moja sestra je mindža, ale toto by si nezaslúžila.
Tak a tu to máš milý čitateľ. Článok o ničom. Päť minút, ktoré ti už nikto nevráti späť. Pri odchode klikni na reklamu.
