Nový svetový poriadok sa nevyhol ani západným krajinám. Aj v nich zasiali hnusobu a donútili tak ľudí aby sa skrz politickú masáž dali začipovať.

 

Ak ste náhodou niektorí nevedeli, že ako prvý prišiel s nápadom masového testovania obyvateľstva Igor Matovič, nevadí. Spomenul to zatiaľ asi len 12248339722699 krát, takže je šanca, že ak žijete v jaskyni  a nemáte internety, na ktorých sledujete hoci len raz za mesiac niečo alebo niekoho, kto dianie na Slovensku sleduje, mohlo vás to minúť. 

Rakúskeho spolkového kancelára Sebastiana Kurza tento nápad ale tiež zaujal. First time next time zavolal Igorovi, že ako to teda na Slovensku bolo, návrh predložil, až si nakoniec Rakúska vláda povedala: poďme do toho. Od začiatku však ale vraveli, že to musia premyslieť, nech to nie je rovnaký organizačný chaos ako na Slovensku a musia sa z toho poučiť. Celkovo sa v Rakúsku Česko a Slovensko stali obrovským vzorom v boji proti druhej vlne pandémie, akurát že tým negatívnym.

Organizácia sa pripravovala približne mesiac a riešili sa aj také otázky, ako zabrániť tvoreniu más pri testovaní, lebo  keď testujete proti vírusu, ktorý sa šíri podobne rýchlo ako onehdy pesnička Despacito (a ešte je aj rovnako hnusný), nechcete si predsa nahnať ľudí do nemocníc tým, že ich pošlete na testovanie, ktoré by ich od tých nemocníc malo držať čo najďalej. Tak že sa bude na testovanie prihlasovať vopred online na konkrétny čas. Ale čo potom s rakúskymi Mizíkmi, ktorí nevedia robiť s počítačom alebo starými ľuďmi bez internetov? Vyriešili to tak, aby sa dalo objednať aj telefonicky. Celý čas však rezonovala správa, že testovanie bude dobrovoľné. Ale naozaj, nie že keď nepôjdeš, tak máš sedieť 10 dní v karanténe a prdieť do periny a riskovať tým stratu zamestnania a podobne.

Kedy sa spustil web a kampaň, popravde ani neviem. Rakúske správy sledujem, ale príliš som to testovanie neprežívala. Najprv som ani nechcela na testovanie ísť, lebo veď nie som OUCA a poznám PRAUDU! Určite za tým všetkým je nielen židoboľševická lobby, ale aj rakúska sprisahanecká vláda, ktorá vás začipuje, skontroluje či máte nahlásený televízor a platíte koncesionárske poplatky (presne tak, v Rakúsku platia koncesie len tí, ktorí to majú prihlásené, rovnako ako s daňou pre cirkvi) a ak nie, príde kontrola a skásne vás, lebo ak máte čip, máte aj prijímač, a teda ak prijímaš, tak plať. 

Avšak som od prirodzenia zvedavý človek a po správach z domova som chcela vidieť ako to Rakúšaci dali a jedného dňa som si povedala, že teda pôjdem, ak ešte čipujú. Už mám za sebou rôzne typy covid testov - klasický PCR do nosa, PCR gurgel test aka kloktací a do zbierky mi chýbal už len antigén. Plus som sa úplne nevyhla MHD ani v lockdowne, nebolo naškodu dať sa pretestovať…

Čipovanie sa nedialo v jeden stanovený čas pre celú republiku, ale každá spolková krajina si to určovala sama. Vo Viedni, ktorá je samostatnou spolkovou krajinou, sa testovalo nejak 9 či 10 dní dohromady na 3 miestach, všetko veľké haly. Pred čipovaním bolo potrebné zaregistrovať sa na stránke určenej priamo na to. Ani to časom nebolo potrebné, keď videli, že sa netvoria masy a nával poľavuje. Po vyplnení dotazníka prišla potvrdzujúca smska s časom a miestom a hneď na to ďalšia s prideleným čiarovým kódom. Registrovala som sa v ten istý deň, ako som sa šla čipovať. 

Pol hodinu pred booknutým časom som sa vybrala na miesto činu - Wien Messe aka Viedenské výstavište v Leopoldstadt. Mala som sa čipovať v hale C, tak som vystúpila z metra v stanici, ktoré je bližšie tejto hale, okrem toho sa čipovalo aj v hale A. Akurát, že som vystúpila a nevidela som, kde je vchod...no super. A navyše je kosa jak v ruskom filme. Tak som sa vybrala smerom na halu A, keď som si všimla, že ma sprevádzajú šípky a nápisy kam mám ísť.

Po solídnej prechádzke som sa dostala k dverám haly A, z ktorých vychádzali ľudia. Značky ma viedli inam, k takým stanom a zátarasám, kde boli SBSkári rozdávajúci všetkým, ktorí išli na testovanie, respirátory. Tie sme si, samozrejme, mali nasadiť. Zábradlia nás viedli do haly z opačnej strany budovy, než z ktorej som videla vychádzať ľudí. Pri vstupe už čakali Bundesheeren - členovia rakúskeho vojska, ktorí s čipovaním okrem zdravotníkov pomáhali. To už musí byť jasné nejednému Mariánovi, že ide o sprisahanie, prečo by tam inak bolo vojsko??? Vojaci nás pekne pozdravili a poslali do haly po žltej čiare a kázali držať odstupy a pri ktorom stanovišti nebola moc plnka, tam nás potom poslali. Ľudí nebolo veľa, každopádne som bola prekvapená, že ich bolo celkom dosť.

V obrovskej hale boli porozmiestňované čipovacie stanovištia, ktoré pozostávali zo stola, ktoré obsluhoval vojak a kde sa vypĺňal dotazník a stola kde vám vystavili papier, zoskenovali čiarový kód, skontrolovali občiansky a potom daný kód prilepili na ten papier. Ďalší stôl bol čipovací, tam boli pomocníci, ktorí pred sebou mali testy, ktoré čakali na vyhodnotenie a papiere s údajmi čipovaných. Takže som prišla, vyplnila, preukázala sa a zdravotník v overale s respirátorom a štítom (ktorý si mimochodom pred každým čipovaním vydezinfikoval alkoholom rukavice) ma pošťúchal paličkou do nosa. Potom ma usadili neďaleko na stoličku, kde vedľa mňa, ale v dostatočných rozostupoch, sedeli ďalší ľudia, ktorí čakali na výsledok. Zatiaľ čo som premýšľala, kde sa robia kloktacie PCR testy, ak je výsledok antigénu pozitívny, vytrhol ma z myšlienok potlesk od testovacieho stanovišťa oproti. Keď som sa pozrela, čo sa deje, videla som, že celá testovacia stanica tlieska malému chlapcovi, ktorý sa prišiel s mamkou otestovať a chceli oceniť jeho odvahu takto. Mimochodom, ak niekomu v rakúskom antigénovom testovaní vyšiel pozitívny výsledok, človek musel ihneď podstúpiť kloktací PCR test a odobrať sa do karantény a ďalší postup sa odvíjal od výsledku tohto testu. Len pre zaujímavosť - podľa správ z testovania vo Viedni, približne v polovici prípadoch, v ktorých antigénový test vyšiel pozitívne, PCR test nákazu nepotvrdil.

Asi po troch minútach od potlesku pre chlapca, pristúpil ku mne vojak s papierom, podal mi ho, poďakoval za to, že som sa dala začipovať, poprial mi pekný večer a povedal, že keď budem sledovať zelenú čiaru na zemi, dostanem sa tak von. Tak som poďakovala, popriala schönen Abend noch a pobrala sa po zelenej. Vyšla som z východu presne z dverí, ako som videla vychádzať ľudí pri mojom príchode…