Topfest, Grape či Pohoda sú vo festivalovom ponímaní niečo ako babkin vaječný likér na šesťdesiatke strýka Vinca, zaslúžilého notorika. My skutoční zarastení svalnatí muži odkojení na mliečnych destilátoch, potiaci stopercentný bio fair trade testosterón, uznávame len jediný typ festivalu, a to pivný.  

 

Vďaka znalosti východoslovenských reálií napadla pred šiestimi rokmi jedného domorodca myšlienka vytvoriť v treťom najväčšom Slovenskom meste pivné bakchanálie, čo bolo pre východniarov väčším objavom než vynájdenie kolesa. Tento priekopník znenazdajky vyriešil rovnicu, ktorá dlhé roky kvárila miestnu vedeckú obec ("perpetuum mobile = východ * alkohol na druhú", pričom vychádzal z Einsteinovej teórie relativity - "E= m * c na druhú") a dal životu v tejto gubernii konečne zmysel. Nikdy som si nevedel predstaviť existenciu niečoho tak duchovne rozmerného, až to dokáže spojiť východniarov viac ako nenávisť k Bratislavčanom, no Pivný festival toto ľudské panoptikum spojiť dokázal.

 

Otvorme si teraz na vetračku historické okienko. V auguste roku pána 2011 sa konal prvý ročník Prešovského Pivného festivalu, na ktorom sa čapovali iba štyri značky zlatého moku. Bolo to až tak dávno, že niektorí konšpirátori dodnes tvrdia, že prvý sud na tento ročník doniesli ešte Cyril s Metodom spoločne s hlaholikou. Počas tohto ročníka sa naplno prejavil skrytý potenciál a abnormálny smäd pospolitého ľudu, ktorý do svojich hrdiel obrátil viac ako 17000 litrákov pivka. Na druhom ročníku to už bolo 27000 litrov, na treťom 36000 litrov, na štvrtom 42000 litrov a na piatom za desať dní až 46000 litrov piva, čo je dokonca priemerná polročná spotreba Braňa Mojseja! Prešovský pivný festival tak pomaličky dýcha na chrbát aj slávnemu Októberfestu, na ktorom sa vypije slabých 6 miliónov litrov piva. Stúpajúci trend pitia piva na tomto festivale by nedokázala zastaviť ani prohibícia na Slovensku, ktorá by spôsobila akurát to, že by východniari opustili svoje chatrče a vydali by sa hľadať svoje tekuté šťastie niekde do ruskej tajgy.

 

Teraz sa pokúsim ako subkultúrny atašé priblížiť Pivný festival v Prešove aj abstinentom, ktorí sa odmietajú váľať po zemi, falošne spievať a zobúdzať sa ráno nevedno kde. Celá táto dionýzovská akcia sa situuje v priestoroch bývalého jazdeckého areálu, v blízkosti riečneho toku Torysy. Pri vstupe narazíte najprv na zmenáreň, kde Vás ale nečaká Heribanová či Pribylincová, no aj tak Vás tam očešú a ostrihajú o pár eur. A to pritom nedostanete ani náramok, ktorý by ste mohli celý rok nosiť na ruke spoločne s náramkami z minulých rokov, ako spomienku na dni, ktoré si ani veľmi nepamätáte. Peniažky si teda vymeníte za toliare, ktorých hodnota vďaka inflácii v stredoveku každým rokom konštantne stúpa o 10 centov a tento rok dosiahla pre východniarsku bedač závratnú hodnotu 1,30 €.

 

Stará ľudová múdrosť hovorí, že ľuďom stačí dať tekutý chlieb a Tomáš Bezdeda revival a budú Vás milovať, preto sa v areáli nachádza stage, na ktorom už hral hádam každý revival, ktorý na Slovensku existuje. Prvé ročníky mala veľký úspech aj karaoke, ktorú postupne nahradila hudobná súťaž pre garážové kapely, Pegas, ktorej k dosiahnutiu úrovne karaoke chýba už iba krôčik. No nech si teraz nikto nemyslí, že sme tu na Ukrajine dekadentní kultúrni barbari. Veď tento rok je napríklad headlinerom festivalu Kristína, ktorá tak skompletizuje po Dolných Otrokovciach aj poslednú Slovenskú dedinu, v ktorej ešte nevystupovala. K miestnemu folklóru patria taktiež bitky, ktoré sú taktiež kultúrnym obohatením týchto nevšedných dní.

 

Pivný festival nie je iba o bohapustom pití piva. Organizuje sa hlavne kvôli blahodarnému vplyvu piva na zdravie človeka. Pivo obsahuje mnoho vitamínov a minerálov, avšak málo stopových prvkov, a tak to do niektorých borcov ide ako do studne a nevedia kedy majú dosť. Ale dosť už o mne. Pivný festival je vlastne ekvivalentom Food revolution day, až nato, že sa tam zdravo nežere, ale zdravo chľastá. Na aktuálnom ročníku je v ponuke niečo vyše 100 druhov pív, a tak si na svoje prídu aj vegáni, crossfiťáci či hipsteri milujúci bezlepkové raw pivko s mliečnou penou. Pre heterikov, kacírov alebo členov homolobby sú v ponuke aj nealko pivká, cidre a radleri. Pedofilom sa odporúčajú pivné špeciály, trinástky či štrnástky. Pozor si treba ale dať na to, že za jeden žetón sa skoro všade dá načapovať iba trojdecová verzia týchto lakociniek. V ponuke sú rôzne pivá zo Slovenska, Čiech, ale aj z Nemecka a Belgicka. Moju pečeň si organizátori získali hlavne tým, že na žiadnom z doterajších ročníkov nebol čapovaný Corgoň Grcoň. Osobne neodporúčam skončiť na Prednej Hore, keďže je to pivo nechutnejšie viac ako klip Božanky s Jakubcom. Ak chcete ochutnať vo víkendovej špičke najlepšie pivká, tak sa pripravte nato, že si na nich počkáte dlhšie ako na termín vyšetrenia magnetickou rezonanciou. Klaustrofobikom a frotérom odporúčam návštevu hlavne v sobotu, kedy sa na festival vyberie okrem pracujúcich, imobilných a väzňov takmer celé mesto. Jedinou pečeňovú škvrnou, ktorú vidia miestni štamgasti na tomto festivale, je tá, že nie je otvorený nejaký stánok s pálenkou. To by ale zas bylo v alejích nablito.

 

Pivný festival to sú príbehy, ľudia, emócie. Hlavne v Prešove, kde každý pozná každý každého. Každú polhodinu teda hrozí vysoké riziko stretnutia spolužiaka zo základnej školy, ktorý ti bude chcieť vyrozprávať svoj smutný životný príbeh. Keď sa od neho konečne odpútaš a zavoláš kamošom, kde sedia, tak po dvoch hodinách rôznych nedorozumení nájdeš ich stôl, pri ktorom samozrejme nie je žiadne miesto. Strategicky stačí minútu počkať, kým niektorého z nich nezavolá príroda a zamieri na ToiToi-ky, z ktorých sa začne na druhý deň šíriť pravý festivalový zápach. Po šiestom už však ide kultúra bokom a muži začínajú polievať aj miestne pasienky, z ktorých sa rázom stávajú močariská.

 

K poriadnemu festivalu patrí aj poriadna žranica. Grilované bravčové kolená, pečené klobásky, kuracia cigánska, grilované rebrá. Mokrý sen každého normálneho vegána (oxymoron). Ďalej napríklad kurací steak, korheľská kapustnica, halušky s kyslou kapustou, Laci pečeň, zemiakové placky a mnoho ďalších dobrôt. Nesmiem opomenúť ani gyros, vďaka ktorému Boris Kollár tento moslimský festival dlhé roky sabotuje. Organizátori nezabudli ani na najmenších, pre ktorých je v areáli postavené detské ihrisko, kolotoče a niekedy sa kvôli nim koná aj balónová vojna. K pravému festivalu samozrejme patrí aj dážď, ktorý nám mizantropom urobí medvediu službu a vyženie od výčapov takmer všetkých návštevníkov. Tomuto festivalu teda udeľujem 8 prepitých dní z 10.