Vôna nafty, strelného prachu, hluk výstrelov a túrovaných motorov, to bola sobota 1.7.2023 v Trenčianskych Stankovciach. Každoročne sa tu usporadúva sympatická akcia s názvom Tankové dni Laugaritio (som jediný, kto oceňuje, že tank je aj v názve obce? zaujímalo by ma na koľko to bolo dôležité pri výbere lokality). Tento rok bol prvý ročník po vynútenej covidovej pauze a zároveň prvý, na ktorom som sa zúčastnil.
Pribalil som si aj synov aj drahú pani manželku. Tej som sa pôvodne chcel zbaviť, aby som ušetril 15 € za lístok, plus som nepredpokladal, že by ju niečo také oslovilo. Nakoniec dobre, že sa nenechala odložiť. Dve malé deti, masová outdoorová akcia a jeden dospelý neznie ako ideálny plán.
Keďže s rodinou nerád chodím na pankáča, plánovaniu logistiky som sa venoval dostatočne vopred. Kúpil som lístky, naštudoval príjazdový koridor (nechutne podobný tomu na koncertu Rammsteinu, na ktorý nemám moc dobré spomienky), zbalil proviant a pozrel predpoveď počasia. Sľubovali zamračené, 23 stupňov a prehánky a búrky. Do batohu som prihodil náhradné oblečenie pre deti, mikiny, pršiplášte pre celú rodinu a detské gumáky. Opaľovací krém som nechal doma. Predpokladám, že každému je jasné, že bolo 30 stupňov a jasno.
Krátky pohľad na program ma utvrdil v tom, že nepotrebujeme prísť úplne na začiatku, odhadoval som, že zaparkujeme pol hodinku po oficiálnom otvorení akcie. Navigácia ukazovala 5 km do cieľa, keď sa začala zhusťovať doprava, až sa úplne zastavila. Čoskoro nás policajti poslali parkovať na dedinské futbalové ihrisko. Predpokladám, že primárne parkovisko sa už stihlo zaplniť. Na celú hraciu plochu bol jeden organizátor, napriek tomu ľudia zvládli zaparkovať ako ľudia. Oblieval ma studený pot, lebo som si predstavil buď ako trojročný potomok na malých nožičkách niekoľko hodín cupoce tých 5 km na miesto konania alebo ho naopak tých 5 km nesiem na rukách. Obe vízie budúcnosti boli našťastie nesprávne, prichádzali sme z druhej strany areálu, ako sme pôvodne mali, po bránu sme prešli necelý kilometer. Kontrola lístkov, nalepenie náramkov, všetko prebehlo bez zádrhelov.
In medias res. Sme v dobových táboroch. Totižto. Tankové dni, nech si hocikto hovorí hocičo, nie je primárne akcia pre divákov. Tí sú tam, nechcem povedať, že trpení, ale len ako doplnok. Je to akcia pre majiteľov a nadšencov vojenskej techniky a reenactorov. Tí sa do areálu dostanú pár dní pred otvorením brán pre návštevníkov a stavajú si dobové tábory podľa jednotlivých armád, družia sa a ukazujú partnerkám, že tie tisíce eur, ktoré nasypali do strojov a uniforiem majú zmyslel, lebo “Drahá, veď, príde niekoľkotisíc návštevníkov, robím to kvôli ľuďom.”
Hneď za bránou nás obklopí neskutočný hluk. Priamo pred nami štartuje Tiger v mierke 1:1 (je to replika postavená na podvozku T-55), chlapci v uniformách si skúšajú zbrane, takže v náhodných intervaloch tam niekto pustí dávku zo samopalu, ozýva sa aj výstrel z húfnice D-30, ktorý akciu oficiálne otvára. Chlapci si okamžite pýtajú slúchadlá a hlavne šesťročný vyzerá mierne zľaknuto.
Postupne prechádzame tábormi, aby sme sa dostali k hlavnej ukážkovej ploche. Míňame rímskych legionárov, Wehrmacht, Waffen SS, Slovenský štát/ČSR, Červenú armádu, amerických výsadkárov, francúzskych legionárov, Američanov vo Vietname, Chorvátov vo vojne o nezávislosť, Francúzov v prvej svetovej.
Na ploche prebieha úvodné defilé techniky. Väčšina z takmer dvoch stoviek zúčastnených vozidiel si urobí kolečko pred divákmi, moderátori k nemu povedia pár zaujímavostí. To je časť programu, ktorú by som rád absolvoval celú, ale objektívne som zhodnotil, že deti by to dve hodiny nebavilo. Strategicky sa rozdeľujeme. Drahá so starším idú rozložiť deku na násyp (hrádzu) ktorá je dosť vysoká a široká na to, aby tvorila krásne odstupňované hľadisko. Chytia flek dosť vysoko, takže pohodlne vidíme celú arénu. Ja s mladším sa naopak tlačím až na plot oddeľujúci divákov a tanky. Postupne sa nám podarí prepracovať sa až priamo do prvého radu, takže máme síce menší rozhľad, ale to čo vidíme vidíme zo vzdialenosti pár metrov. Defilé pomaly končí. Dieťa zatiaľ sfutruje obložený rožok, horalku, banán a pol sáčku arašidových chrumiek. Dievčatko vedľa nás futruje podobne. Malo leteckú kombinézu, šiltovku s obrázkom Migu a otecka, ktorý jej nadšene hovoril: “Pozri, to je ten Sherman, čo som ti o ňom hovoril. A vidíš henten Jeep? Tá palica vpredu je na pretrhnutie nástražných drôtov!”
V duchu ďakujem všetkým vymysleným nadprirodzeným entitám, že mám chlapcov. Je to jednoduchšie.
Pomaličky sa chystá jeden z dôvodov, prečo som sem dnes prišiel. Štartuje Leopard 2 s dvojkrížom na veži. Prvý rad pri plote je vynikajúci, Mačku vidíme fakt zblízka. Neskutočné monštrum, 50-tonová krabica. Jazdnú ukážku komentuje veliteľ tanku. Ešte má pred sebou skoro dva mesiace výcviku zakončeného ostrými streľbami v auguste, takže predpokladám, že ho dnes strieľať neuvidíme. Mal som pravdu. Možno budúci rok, dúfam, že aj s CV-90.
Po mačke pokračujú Ozbrojené Sily SR ukážkou, ktorá podľa aktuálnych videí z UA svojím rozsahom presne zodpovedá takému bežnému stretu nepriateľských síl. Najskôr sa z Blackhawku zlania “zlí,” obsadia nejakú maringotku.
.jpeg)
Potom im príde na pomoc jedno BVP-1 a jedno OT-90. Chvíľku sa opevňujú. Potom dobrí začnú delostreleckú prípravu. Pri prvej rane z D-30 ledabolo odparkovanej nám tlaková vlna z výstrelu postrapatí vlasy a mladému by asi odfúkla šiltovku, keby mu ju nedržali slúchadlá. Viditeľne znervóznie. Odpália tri kúsky po sebe. Okrem toho spoza kríkov strieľajú ďalšie delá (následná obhliadka ukáže, že to boli umne zamaskované husitské zbrane), v pozíciách zlých vybuchuje pyrotechnika imitujúca zásahy. Ale keďže húfnicu už balia, tak sa so synom dohodneme, že ešte chvíľu pozrieme, čo sa bude diať. “Dobrí” posielajú do protiútoku T-72 a dve BVP-2. Keď je tank asi na našej úrovni, tak vypáli z kanónu. Subjektívne to bola ešte väčšia šupa ako húfnica. To už sa juniora ani nesnažím ukecať a zdrháme na deku za maminkou.
Škoda. Keď človek vie, že je to hra a len pozerá na akčné divadlo, je to parádny zážitok. BVPčka medzitým vysadzujú vezené roje a do prestrelky sa pridávajú aj ručné zbrane. Nakoniec všetko dobre dopadne, dobrí vojaci vyhrávajú, spolu so zlými si dávajú oslavné kolečko.
Nasleduje ďalšia exhibícia OS SR, táto bola podľa mňa hlúpo zorganizovaná. Na ploche súčasne prebiehajú tri ukážky - ochrana konvoja vojenskej polície, boj zblízka a pyrotechnici s robotom ničia IED (improvizované explozívne zariadenie). Deje sa to naraz, naraz na preskačku komentujú, je z toho trocha guláš. Plus nezávidím tým šiestim chlapom s gumovými nožmi, ktorí sa majú tváriť rovnako zaujímavo ako EOD robot a explózia nájdenej výbušniny vpravo a Land Rovery a streľba vľavo.
Po Ozbrojených silách prichádza polhodinová prestávka na občerstvenie. Deti so ženou ju využívajú na návštevu toitoiek. Pozeráme stánky s pascami na rodičov. Je tu všetko. Guličkové zbrane od výmyslu sveta. Tanky na diaľkové ovládanie. Polystrénové hádzacie lietadlá. Magnetky. Maskáče. Prilby, plynové masky. Všetko. Odchádzame bez straty kytičky, žiadna zbytočnosť sa nekoná. Stánky s občerstvením obchádzame okľukou. Podľa radov to vyzerá, že by sme sa k cigánskej dostali možno v závere hlavnej ukážky. Vraciame sa na deku a delíme si posledné obložené rohlíky z batohu. Dole pomedzi divákov bežia dvaja vystresovaní ľudia. O chvíľu bežia naspäť aj s dvomi záchranármi s veľkým medickým batohom. Ten s batohom hodí držku. O chvíľu prichádza sanitka. Kým sa vráti späť moderátor vyhlasuje, že je fakt kurva teplo a nech ľudia nezabúdajú na dostatočný prísun tekutín. Hlavne, že mám v batohu pršiplášte, do prdele. Tí, čo neboli na dážď tak dobre vybavení a majú len dáždniky sa vyškierajú a používajú ich ako slnečníky.
Konečne začína hlavná ukážka. Vzhľadom na historické okolnosti, je drvivá väčšina reenactment akcií na Slovensku v garde Nemci vs. partizáni/Červená armáda s východnými spojencami. Pochopiteľne, nikto iný na našom území moc nebojoval, len tie T-34 a SU-85 sú už dosť opozerané. Neviem, či toto bol faktor, ktorý zmenil dramaturgiu tankových dní alebo možno dokonca za tým bol náznak politiky a organizátori nechceli nechať vyhrať stranu s červenou hviezdou kričiacu urááá.
Každopádne hlavná ukážka zobrazovala bitku o mestečko Carentan v Normandii (tretia epizóda Bratstva neohrozených). Postavili sa tu americká 101. výsadková a 2. obrnená proti nemeckým výsadkárom a Waffen SS. Najskôr zaútočili výsadkári na predsunuté nemecké pozície, ktoré poľahky dobyli. Potom ich vytlačili nemecké posily. Okrem cca 50-70 pešiakov pozostávali z: tanku Tiger, stíhača tankov Marder III, asi 3 polopásov Sd. Kfz. 250, niektoré aj s kanónom, 2ks poľného delostrelectva, Sd. Kfz. 222 (aka tančík poručíka Grubera), nejaký ďalší polopás (možno Sd.Kfz. 8 s koristným sovietskym protitankovým kanónom 76 mm).
Ľahko vyzbrojení parašutisti proti nim nemali šancu, tak si privolali leteckú podporu. Prileteli tri síce moderné lietadlá, ale s maskovaním a markingom, ktoré sa podobali druhovojnovým aj s inváznymi pruhmi. Začali hrať rolu stíhacích bombardérov a útočiť na nemecké pozície. Lietali možno 7-10 metrov nad bojiskom a bombardovali nepriateľov. Ako jeden z kompromisov, ktorý trocha kazil zážitok vnímam to, že pyrotechnika simulujúca dopady bômb bola iba v jednom sektore. A zhodou okolností v tom sektore neboli žiadne ciele. Ale chápem bezpečnosť a tak. Pred 10-12 rokmi som bol na podobnej akcii, kde bola pyrotechnika na označených miestach náhodne rozhádzaná po bojisku. Reenactori, ktorí netušili, ako silné sú tie nálože sa k nim občas priblížili príliš blízko a bolo vidno, že už sa zrazu nekryjú iba akože, ale fakt majú pocit, že im ide o život.
Potom prileteli ďalšie tri lietadlá, s nezameniteľnými žltými prvkami Bf 109 a prišiel čas na simulované vzdušné súboje. Dobrí piloti samozrejme zvíťazili a letectvo sa rozlúčilo masívnou explóziou. Vraj sa na ňu použilo 500 litrov benzínu. Napriek tomu, že sme neboli až tak blízko, znova som mal flashbacky z koncertu Rammsteinu. Akurát, že tá vlna tepla bola ešte o dosť silnejšia.
.jpeg)
Pokračovalo divadlo na zemi. Dorazila kavaléria a prišli americké posily. Dovolím si tvrdiť, že v našich končinách nevídané množstvo americkej druhovojnovej obrnenej techniky. Do útoku sa zapojili dva stredné tanky Sherman, jedno samohybné delo postavené na podvozku Shermanu - Sexton, stíhač tankov Jackson na rovnakom podvozku, tri obrnené vozidlá M8 Greyhound, tri obrnené transportéry Halftrack (vrátane protilietadlovej verzie M16).
.jpeg)
Všetko to strieľalo, jazdilo, dymilo. Skončilo to ako obvykle: “Ďakujeme chlapcom z KVH (klub vojenskej histórie) Carpathia, za to že prehrali tak krásne ako vždy.”
.jpeg)
Hodinky akurát ukazovali 14:00 a v programe nebolo už nič čo by som nevyhnutne potreboval vidieť, tak sme vyhlásili občerstovaciu prestávku. Chlapcom sme sľúbili doplniť energiu, tak sme sa vydali hľadať ľadovú drť. Nakoniec každý k trojdecovej drti dostal aj polmetrový kyslý pelendrek. Parádne minutých 10 €. Zložili sme sa v chládku za stánkami s občerstvením, hneď medzi prvovojnovými Francúzmi a stánkom, kde sa za pár eur na minútu dali ovládať metrové tanky na diaľkové ovládanie. Ako sme sa spamätávali, začal nad nami lietať L-29 Delfín. Myslím, že to bol tento, v ktorom sa môžete v prípade záujmu aj preletieť. S drahou sme sa zhodli, že už sme značne pripečení a ohučaní a zahájime taktický ústup. Ona išla po deku, ja som ostal strážiť polomŕtve deti. Delfín odletel, prileteli nejaké prvovojnové lietadielka. Očividne sa niečo dialo aj na zemi, lebo okrem vzdušných súbojov sme sledovali aj výbuchy a kúdoly dymu stúpajúce spoza stánku s cigánskou. Sem smeruje moja najväčšia výhrada k organizácií celej akcie. Totiž, na leteckých dňoch sa občas stane, že nejaké lietadlo proste spadne, čo je vždy tragédia, lebo to ovykle stojí život pilota. Keď však náhodou spadne medzi divákov, tak je to hotová paseka. Aby sa to nestávalo, lietadlá nelietajú nad divákmi. Majú prísne stanovené display lines - hranice, ktoré počas letu nesmú prekročiť. Na TDL je aréna tak umiestnená, že diváci sú prakticky z troch strán a lietadlá by sa nad ňou neotočili. Asi preto prelietavali aj nad sektorom so stánkami. Možno sú predpismi nejako určené povolené výšky alebo čo, nechcem tvrdiť, že niečo porušovali, ale cítil som sa mierne nesvoj, keď lietali priamo nado mnou.
Lietajúci cirkus dolietal a posilnení konskou dávkou cukru sme vyrazili na rýchlu prechádzku po táboroch smer brána von z areálu. Druhá výtka k akcii, aj keď to nie je priamo na organizátorv, ktorí vyvesili cedulky o vstupe na vlastné riziko smeruje k zabezpečeniu parkoviska/táborov a ťažkej techniky. Totiž okrem ukážkovej arény bol ešte k dispozícií okruh, kde si majitelia mohli na svojich kúskoch zajazdiť, prípadne aj odviezť divákov. Bol som svedkom ako vyparkovávali BVPčko a síce tam bol jeden človek vonku, ktorý šoféra navigoval, ale na zvládanie tupého davu vykračujúceho si okolo akoby sa nechumelilo, sa mi to nezdalo dostatočné. Stroj sa pohyboval strašne trhane - spiatočka - skok o meter dozadu, jednotka - skok o meter vpred. A zrovna vtedy bežalo okolo možno desaťročné dievča bez dozoru. BVP skočilo. Síce nešlo o centimetre, ostala tam možno meter-dva rezerva, ale s manželkou sme obaja viditeľne zbledli, pozreli na seba a pomocou telepatickej konverzácie vyhradenej dlhoročným párom sme si vymenili pár viet:
Potom sme zistili, že bokom od dobových táborov je vystavená technika OS SR. Chyba, veľká chyba. Vojaci boli neskutočne milí a ústretoví. Naši chlapci, keď zistili, že to ide, si chceli sadnúť do každého zo 4 rôznych vystavených modelov BVPčiek, (BVP-2 s modernizovanou vežou, BVP-2, BVP-1 a OT-90), okrem toho sedeli v T-72, Zuzane 2, nejakých tatrovkách. Na Leoparda bol príliš dlhý rad, to sme nečakali. Okrem našich tam boli ešte aj Slovinci takže sme sedeli aj v ich Valukovi (v licencii vyrábaný Pandur), držali v ruke Berretu a FN2000 (Minimi som deťom nedovolil). Hneď vedľa boli Češi, takže sme sa hrali aj s CZ P-10 a Brenom a sedeli v ATF Dingo 2. Hlavne ten Dingo bol pre mňa jeden z top zážitkov, pretože obsluhovali joysticky a ovládali vežičku na streche. Točiť kamerou, zoom in, zoom out. Cvaknúť spúšťou guľometu. Ten ale nebol namontovaný.
.jpeg)
Znova OS SR, prenosné protitankové komplety. Cvaknúť si RPG-7, chlapci si mohli točiť a zameriavať Fagot. Potom sme išli ešte k pyrotechnikom. Tam sa stala vtipná vec. Žartovali s deťmi s robotom, podávali im robotickú ruku, jazdili okolo nich a tak. A potom mi zrazili jedným manželku. Takým malým prckom za 150 000 €. Som jej hovoril, že nech si to užije, málokto sa môže pochváliť takým zážitkom. Dotyčný operátor sa nám strašne ospravedlňoval, asi sa bál žaloby.
.jpeg)
Zrazu bolo pol šiestej, čiže sme u vojakov strávili parádne tri hodiny. Veľká pochvala príslušníkom OS SR. Napriek komu, že sa pomaly končil deň, stále boli veľmi ochotní, vysadzovali decká, prípadne ich istili aby nespadli dole. Naši chlapci samozrejme vytuhli, ešte sa ani nezavreli dvere na aute. Ale výlet si dokonca užila aj moja drahá a dokonca sa jej aj páčili jednotlivé ukážky. Takže je dosť pravdepodobné, že sa vidíme aj nabudúce.
Ešte aby ste to mali kompletné, ukážky, ktoré sme zmeškali okrem lietadiel boli repríza Leopardu a tých troch OS SR prebiehajúcich súčasne a potom trištvrte hodiny jazdenia rôzny tankov, vrátane lisovania civilných áut tankom.
PS: Ak by moje fotky do rodinného albumu nestačili, tu je dosť podrobná fotoreportáž.
Btw: Ešte jedna vec, čo ma potešila mimo program. Kráčame si pomedzi tanky a zrazu jeden pán, že: “Prepáčte, nie ste náhodou autorom Byť bojovníkom je úžasné?” A tak som sa stretol s jedným z najvernejších mimo DM fanúšikov. Už sa to asi začalo, už som celebrita!
