Už sme tu odskúšali za vás aktuálny COVID-19, predaj na Bazoši, 30 dní na Instagrame a kadečo iné, tak som si povedala, že si skúsenosti z gyndy nenechám len pre seba. Aspoň budú chlapi vedieť trochu viac o mieste, kde žena rozťahuje nohy a nie je to kvôli ich kecom a modrým očiam.

Základom gynekologickej ambulancie je polohovateľný vyšetrovací stôl, ktorý sa z neviem akého dôvodu volá „koza.“ Podobný slangový názov mal aj stredoveký mučiaci nástroj tzv. španielska stolička. Obeť bola vysadená na vrchol drevenej striešky, na nohy sa upevnilo závažie a už to išlo... Pri poriadnom závaží sa nám dievčina pekne rozpolila. Zariadenie na gynde síce neslúži na mučenie, ale myslím, že pri neodbornom prístupe dokáže úspešne vyvolať v pacientke tiež celkom slušné muky. Predstavte si, že si líhate na vyšetrovací stôl, nohy vám upevnia do strmeňov, aby ste neutiekli, keď vás to prestane baviť a zbavujete sa posledných zvyškov ostychu, lebo o chvíľu si s lekárom nehľadíte tvárou v tvár, ale trochu inak.

Pri vyšetrovaní sa používajú gynekologické spekulá v tvare L. Sú to studené kovové rárohy, ktoré do vás lekár nastrká, aby sa mu lepšie nakúkalo do vašej povedzme duše. Niekde som čítala, že vyšetrujúci lekár by mal nástroje pred použitím ohriať, ale nie vždy to tak je. Nakoniec, ste predsa na lekárskom vyšetrení, nie dovolenke, chápeme sa? Tu to nemusí byť príjemné, ešte by ste nám sem, pani zlatá, chodili, aj keď vám nič nebude.

Spolu s lekárom zízajúcim do vašich útrob, prípadne strkajúcim tam rôzne predmety ako napríklad dlhé vatové tyčinky na stery, sa môže pri jeho boku vyskytnúť aj sestrička. Tá sa však bude zaujímať nanajvýš o to, či máte klasickú huňku (názov som si požičala z jednej rozprávky, kde sa riešilo, či majú čerti chvost alebo huňku) a uzná, že vaše retro je fajn, lebo v zime slúži ako izolačný materiál. Alebo znalecky ohodnotí váš anglický pás trávnika (mne to evokuje pristávaciu dráhu), prípadne nejaký uletený módny strih alebo nádherné brazílske nič, sloboda, žiaden chlp v polievke. Alebo sa bude tváriť, že ste neviditeľná, aby vám to uľahčila a to je možno ešte horšie. 

Špeciálnou kapitolou je vyšetrenie vaginálnou sondou. Je to taká vecička, ktorú lekár natrie lubrikačným gelom a sonda do vás vkĺzne ako slizký úhor. Kým o vibrátore všetci vedia, že vznikol pôvodne na liečbu hysterických žien a chápem, že pri jeho aplikácii lekárom ich hysterické záchvaty razom prešli, tu žiadne vzrušenie nehrozí. Pri tomto ultrazvukovom vyšetrení uvidíte za chvíľu na monitore svoje vnútornosti a akurát sa obávate, aby sa tam neobjavilo nič zákerné.

Ručím vám za to, že deväť z desiatich žien vám povie, že gynekologické vyšetrenie je nepríjemné, hanbia sa pri ňom, niektoré sa cítia dokonca ponížené a tá jedna nič nepovedala, lebo ste sa nepýtali a práve ste odrbali štatistické sledovanie a za to sú pokuty, moji milí.

 

Flashback. Nič netušiac klopete na dvere gynekologickej ambulancie. Ste objednaná? Nie? Tak vás vezmeme len v akútnom prípade. Zvažujete, či ste akútny prípad. Včera vás ukrutne boleli vaječníky, išli ste skôr spať, muž šikoval deti zo spálne, že nechajte maminku, dajte jej dobrú noc, no tak, dajte jej už konečne posledné zbohom a poďte spať. Muž sa zasmeje, ako to skomolil, ale vás myklo od ľaku a ráno ste okamžite nabehli do čakárne gynekologickej ambulancie. Nechcete umrieť. Ste teda akútny prípad.

 

Ešte hlbší flashback v štýle španielskeho seriálu. Klopete na dvere gynekologickej ambulancie. Máte dačo cez dvadsať a niečo sa s vami deje. Neviete čo, ani v ďalších dieloch sa nezistí, čo vás trápi. Seriál beží ďalej a vy sa strácate v tom, koľko ste mali rokov, keď vás pošlú do nemocnice na špeciálne vyšetrenie. Lekár vo flashbacku prepadáva zo skúšok, absolútny lúzer. Jeho foter zajde so šekom do školy, kamera, strih, promuje. A teraz si pri vyšetrovaní vášho tela privoláva bez vášho súhlasu na pomoc haldu mladých medikov, od ktorých čaká záblesk geniality v ich gebuliach. Tí však namiesto myslenia pozerajú do vášho rozkroku a to vás naserie.

Na ďalšie vyšetrenie si oblečiete znovu sukňu, ale už nie pančušky, ale samodržky. To sú také tie pančušky, ktoré držia na stehnách pomocou silikónových pásov umne zakrytých čipkou. Vo chvíli, keď vám doktor ukáže rukou na vyšetrovací stôl, vyzujete sa a trepete sa v sukni a pančuškách hore. Gynekológ vás upozorní, že pred vyšetrením si musíte dať pančušky a gaťky dole, aby sa mohol pozrieť tam, kam musí. Zamávate spoďármi ako s vlajkou, že je to v poriadku a vyhrniete si sukňu. Tvrdenie, že zľahka zaodená žena je vzrušujúcejšia než nahá, sa naplní. Nohy v sexi pančuškách sú celkom iné ako tisíckrát videné holé haksne. Napriek dlhoročnej praxi sa doktor dostáva do pomykova a vy ste spokojná. Len pre túto chvíľu, ale aj to stačí. Život sa zdá niekedy príliš jednoduchý.

Na ďalšie vyšetrenia už idete ku gynekologičke. Má pekne zariadenú súkromnú ambulanciu, kabínku na prezliekanie, kde nájdete dokonca papučky, aby ste nemuseli behať po ordinácií bosá, ak ste si zabudli svoje doma. Vyzlečiete si spodné časti oblečenia a poslušne sa poberiete ku koze. Po toľkých návštevách to beriete už ako telocvičné náradie, medzi ktoré koza patrí. Vyskočíte na ňu s rozbehom, urobíte roznožku, v tej chvíli sa ovládnete a namiesto doskoku do mierneho podrepu poslušne umiestnite roznožené nohy do strmeňov a počkáte si na lekárku. Tá si rozbaľuje desiatu a spokojne si uhryzuje z chlebíka s vysvetlením, že má toooľko pacientiek, že nevie, kde jej hlava stojí a nestihla sa od rána najesť. Ste rada, že jej chutí pri pohľade na váš rozkrok, takýto zážitok ešte nemáte v svojom repertoári. Po tom, čo si utrie omrvinky z úst, navlečie si rukavice a pustí sa do vyšetrovania pohmatom, čiže strčí do vás prsty. Niečo si zašomre a napíše pár viet do karty, načmára recept a zakričí za vami, prečo jej beriete papuče.

„Neberiem, však mi ani k šatám nepasujú, kľudne si ich nechajte,“ zašomrete.

Frekvencia návštev u gynekológa narastá. Vyzerá to, ako keby sa vám páčilo sústavne sa obnažovať pred druhými. Zvažujete, že sa pridáte ku komunite exhibicionistov s baloniakom v parku. Už aj vaše okolie zaregistrovalo, že stále chodíte po lekároch a začne sa do toho aktívne zapájať. Nikdy, prosím, nikdy sa nepýtajte ženy, ktorá žije s partnerom už zopár rokov a nemá deti, prečo ich nemá. Ak je to tak preto, že nemá jednoducho k materstvu vzťah a skutočne nechce mať deti, tak je tá otázka otravná a zbytočná. Ak ich nemá preto, lebo má problém otehotnieť, tou otázkou ste v tej chvíli nepríjemnejšie ako ruka gynekológa šmátrajúca v jej odhalenom rozkroku.

Najprv som dotieravým zvedavcom odpovedala, že však sme v podnájme, musíme počkať na vlastný byt, neskôr sme čakali na väčší byt a keďže sa mi nechcelo čakať do fázy, že budeme čakať na vlastníctvo celého paneláku, odpovedala som popravde, že mám problém otehotnieť. Pýtajúci sa takmer upadol do kómy a ja som sa zlomyseľne tešila. Keď sa prebral, obvykle začal dobrosrdečne svoju neodbornú poradenskú činnosť. Skúsila si už prefuk? Vtipné slangové slovo, že? Vyzerá to, ako keby niekto len tak fúkol do bublifuku. Od ľahkosti farebnej bubliny letiacej vo vetre má však vyšetrenie HSG ďaleko. Do útrob tela vám vstreknú pri plnom vedomí kontrastnú látku a sledujú na monitore priechodnosť vaječníkov. Po vyšetrení vstávam zo stola a po nohách mi niečo tečie, neviem, či je to krv alebo kontrastná látka a je mi to jedno. Pripadám si ako pokazené auto, z ktorého motora vyteká olej. Odpovedám, že áno, dvakrát som mala česť absolvovať tento zákrok a vypočítavam všetky lieky a injekcie, ktoré som nechala napchať do svojho tela. Čo vám môžu poradiť ľudia v okolí? Obávam sa, že zhola nič. Viac sa dozviete na inkriminovanom Modrom koníku, keď prekonáte odpor k infantilnému slovníku a občasnému výskytu slepačích úvah. Čo bolo skôr vajce alebo sliepka? Jasné, že sliepka. Však Eva s bruchom plných vajíčok a Adam oplodňovateľ.

V živote som mala jedno paradoxné šťastie. Nemala som ktovieaké detstvo a potrebovala som vypadnúť z domu čo najskôr. Vďaka tomu som v dvadsiatke odchádzala čerstvo vydatá do hlavného mesta do podnájmu a na to, že mám problém otehotnieť, som prišla pomerne skoro, takže tých pár rokov potulovania sa po gynekologických ambulanciách a zúfalom hľadaní pomoci sa stratilo v mojom materinskom životopise, prvé dieťa som stihla ešte pred tridsiatkou. Vyhla som sa tak výstražnému zvuku biologických hodín, panike a ďalším sprostým otázkam a poradenstvu.

Pomohla mi jediná návšteva na gynde. Môjho vtedajšieho lekára zastupovala gynekologička v dôchodku. Stará milá pani, ktorá mi popri vyšetrovaní rozprávala o tom, ako stážovala vo Francúzsku a v nemocnici na Kramároch je zopár špičkových gynekológov, ktorých učila na škole a hneď mi dala meno jedného jej obľúbeného žiaka. Náhoda. Takých je vo vesmíre habadej. Táto znamenala pre mňa úplne nový život. Doslova.

Lekár mi stanovil úplne inú diagnózu ako tú, ktorú som mala niekoľko rokov v zdravotnej karte. Pozeral sa na mňa úplne iným pohľadom a nezaujímalo ho, čo všetko mi diagnostikovali dovtedy. Bola som pre neho žena túžiaca po dieťati. Absolvovala som na jeho odporúčanie laparoskopické vyšetrenie s použitím lasera, ostalo mi po ňom na brušku tri čiarky. Ja som potrebovala dve vytúžené.

Etapa nazerania lekárov do mojej prázdnej maternice, ktorú som v duchu volala rodným domom pre budúce dieťa, sa vďaka nemu jedného dňa skončila. Dom zabýval prvý obyvateľ. Sprvu som ho vôbec necítila a neverila som tomu, že tam naozaj je. Prvýkrát som sa však cítila pri ležaní na koze inak. Ostych vystriedala bojazlivá radosť, ba povedala by som až pocit hrdosti, že už nie som len tak nejaká pacientka ležiaca na chrbte s roztiahnutými nohami, ale žena, ktorá práve tvorí nový život.

Starú pani gynekologičku som si vyhľadala, keď zas zastupovala a doniesla som jej obrovskú kyticu ruží a dovtedajšieho lekára som vymenila za ďalšiu gynekologičku, aj keď viem, nemohol za to, že neprišiel ako aj ostatní pred ním na nič, čo by mi vtedy pomohlo.