Typológia slovenského pacienta je veľmi rozmanitá, a preto prinášam ďalší diel s popisom konkrétnych druhov. Tentokrát som sa zamerala na tých, ktorí sú sčítaní a plní informácií, niekedy žalostne málo a niekedy až príliš. Ako iste viete, všetkého veľa škodí, a v tomto prípade je v ohrození moje psychické zdravie. Asi si preventívne rezervujem miesto v blázinci.

BioEkoRawHomeoOdbporníci a.k.a BERHO preč

Tieto druhy sú veľmi nebezpečné aj jednotlivo, ale často sa stretávam aj s kombináciou dvoch až troch týchto mutácií a tam už ide do tuhého. Najťažšie pri nich je tváriť sa normálne a nenechať sa vyviesť z rovnováhy. Veľakrát som mala na mále, aby som sa nerozosmiala alebo im nevynadala a poslala ich do ďalekých krajov. A ešte ťažšie je im vyhovieť v ich požiadavkách.

Napríklad nám vbehla do lekárne úplne normálne a milo vyzerajúca pani s požiadavkou na nejaký krém, tuším na hemoroidy, ale to nie je podstatné. Cirkus začal neskôr, keď jej kolegyňa ukázala tri krabičky na výber. Poprosila ju, aby jej tie krémy vybrala z krabičiek. Reku, nič neobvyklé, aj takéto sa občas stáva. Následne ani neviem ako a zrazu mala pani v ruke takú malú hovadinu na šnúrke a ako s kyvadlom s tým nad každou tubičkou chvíľku postála. S údivom sme ju sledovali v asi päťminútovom tichu, až kým to neodložila naspäť, a akoby sa nič zaujímavé nedialo, si jednu z nich vybrala a spokojná odišla. Asi to je bežný spôsob rozhodovania sa medzi produktami podľa nových trendov. Ja napríklad keď kupujem mlieko, tak pozerám na cenu, veľkosť balenia a dobu spotreby a podobne. Očividne by som mala prehodnotiť svoj životný štýl.

A potom je tu známa kauza s podtitulom Čiarové kódy sú smŕŕŕŕť. Väčšina z vás ju asi pozná, ale kto nevie, o čom hovorím, tak tu je zábavné čítanie. Pre mňa ako človeka, ktorý sa snaží rýchlo a presne nablokovať správne veci, sú takíto ľudia na samovraždu. A je mi ich aj ľúto, lebo keby vedeli, koľkokrát bol ten výrobok preskenovaný predtým, ako si ho kúpili, netrápila by ich premena vitamínu C na neúčinnú kyselinu D-askorbovú, či čo to tam splietali. Ale čo oči nevidia, to srdce nebolí. Keby sa takéto zmeny chemických štruktúr dali robiť obyčajným skenovaním EANu, tak sú všetky laboratóriá za vodou a chemici nebudou mít co žrát.

O biomatériách tu bolo už viacero článkov, tak o nich len v stručnosti. Nájsť v lekárni niečo, čo neobsahuje cukor, umelé sladidlá, lepok, laktózu, éčka, konzervanty, stabilizátory, aspartám a nemá to príliš veľké tabletky, aby to mohli aj malé deti, ideálne ak je to v kvapkách, ale nie sirupe /lebo veď umelé sladidlá/ a samozrejme nie šumivé, lebo to obsahuje kadejaké kyseliny, to je heroický výkon. A pri tabletkách ešte pozor na žiadne farbivá a živočíšne produkty, lebo keď na vitamínoch nie je napísané, že sú vegánske, tak určite trpela nejaká kravička. Takže želatínové kapsuly sú tým pádom out. Proste ideálne nech je to prírodné a bez ničoho.

Na farmácii sa učí aj technológia výroby a aj z nej farmaceuti robia štátnicu. Takže keď sa mi nejaký pacient rozčuľuje, prečo v tých tabletkách nie je čistý 100 % produkt bez žiadnych prímesí, mám preňho zlú správu. Ak chcete prírodné a 100 %, páči sa, urobte si to lepšie a lacnejšie. Zožeňte si napríklad takých pár kíl brusníc, vylisujte si ich a spracujte ich do tabletiek tak, aby to prežilo skladovanie niekoľko mesiacov, a ideálne, aby to nebolo drahé, lebo veď brusnice rastú na každom rohu a kúpite ich celoročne za pár centov, všakže. Ale sirup si z nich pokojne spravte a nechoďte lekárnikom do lekárne vyplakávať, aké je to nekresťansky drahé a ako farmafirmy a lekárne na tom neskutočne zarábajú, že ste vy chorí.

Nasleduje podskupina o homeopatii a o tej bolo popísaného ešte viac ako o biomatkách. Kto ste videli video na túto tému, tak celkom vystihuje môj názor na ňu a na ľudí, ktorí sú z nej paf. Pre mňa je to záchrana, keď neexistuje žiadna alternatíva lieku, ktorú by mohla tehotná/dojčiaca mamička, ale nechce odísť len tak naprázdno. Na nič iné to dobré nie je. Výborným dôkazom je to, že pacienti si často kupujú k homeopatii ďalšie lieky na ten istý problém, čím vlastne potvrdzujú, že sami neveria tomu, že to zaberie. A okrem toho, keďže užívajú aj iné lieky, ako vedia potvrdiť, že to, čo ich vyliečilo, bola homeopatia a nie ten liek, ktorý si k tomu dali?

Poznajú najlepšie, ako to celé funguje

Väčšina pacientov pristupuje k receptu ako k smiešnemu zdrapu papiera bez hodnoty. Neviem, čím to je, ale správajú sa, akoby to bol stravný lístok do jedálne. Napriek tomu, že mi často v rukách skončia pokrkvané, potrhané, čajom/kávou/neviem čím všetkým obliate a omastené, alebo detskými obrázkami/nákupným zoznamom popísané recepty, je mojou najväčšou nočnou morou práve to, keď je na recepte niečo zle.

Po prvé to nie je moja chyba a po druhé to často nie je v mojich silách, aby som to mohla opraviť, no napriek tomu som to vždy ja, ktorá je na vine, lebo robí zbytočné drahoty a nechce dať liek z ruky.

Pripájam pár najčastejších príkladov správania sa takýchto expertov na opravy.

Upozorním, že na jednom z receptov chýba pečiatka:

  • No a? Čo ja s tým teraz? Moja chyba to nie je, na ostatných receptoch ju máte, tak mi to dajte.

Na recepte je zlé balenie/neplatný kód/neexistujúci liek:

  • Tak mi dajte namiesto toho ten správny.

Na recepte je niečo predpísané, ale potom je to preškrtnuté a perom prepísané na iné miligramy/počet balení/zmenené dávkovanie bez poznámky a pečiatky lekára, že je to jeho oprava:

  • Veď to mi pán doktor opravil, lebo to zle vytlačil v počítači. Načo tam chcete ešte raz jeho pečiatku?

Nech je to akokoľvek neuveriteľné, recept je úradný doklad, ktorý musí mať určité náležitosti, aby bol platný. Okrem toho, že zaň pacient dostane lieky, slúži ako faktúra pre lekáreň, ktorá ho fyzicky pošle do poisťovne a tá až po skontrolovaní všetkých náležitostí rozhodne, či nám peniaze za už dávno vydaný liek preplatí. A ako v každom úradnom dokumente, tak aj tu platí, že pečiatka a podpis musí byť na každom jednom papieri a škrtanie a dopisovanie sú neprípustné. Veď to by každý pacient mohol prísť za doktorom, nech mu predpíše niečo na srdce, a potom si to škrtnúť a šupnúť si lepšie miligramy alebo viac balení, nech sa tam nemusí trepať každú chvíľu.

Keď sa snažím vyjsť v ústrety, nech nie je pacient úplne bez lieku, platí pravidlo Za dobrotu na žobrotu. Ponúknem možnosť vydať mu liek, ale bez úhrady poisťovne, aspoň pohotovostne, malé balenie. Reakcie sa rôznia, ale najčastejšie sú tieto:

  • Ja za to mám platiť  Čo vám šibe, veď ja za to nemôžem!

  • Ja to mám ísť za lekárom dať opraviť? Ani ma nehne, nie je to moja chyba.

Keď odpoviem, že bohužiaľ, ani ja za to nemôžem a v tom prípade ten liek teda vôbec nedostanú, tak si už len pripravím pomyselné štuple do uší, lebo nastáva slovná kanonáda ako od robotníka na stavbe, keď mu tehla padne na nohu. Už sa mi aj dostalo odpovede, že si to mám ísť s lekárom vybaviť ja. /Lebo veď lekárnici nemajú čo iné na práci, iba obiehať lekárov po celom meste a opravovať recepty./ Škoda, že na to nemám aspoň jeden deň voľna v týždni, síce ani to by mi nestačilo. Proste sa treba zmieriť s tým, že mýliť sa je ľudské, hlavne si treba veci skontrolovať, kým ste u lekára, a nie vybiť si zlosť na lekárnikovi a ešte podrypnúť jeho svedomie, že je to len o ochote pomôcť chorým ľuďom.

Experti na skladové hospodárstvo

Niektorí pacoši všade boli, všetko videli a všetko vedia o tom, ako to funguje v lekárni. Lieky občas sú, občas sa vypredajú a občas neprídu skôr ako na druhý deň. Keď sa stane, že niektorý liek nemáme, tak sa od takýchto expertov podozvedám všelijaké novinky.

V lekárni musíte mať všetky lieky! - nie nemusíme, a nechcem si predstaviť ten obrovitánsky sklad, ktorý by sme k tomu potrebovali. Sme povinní ich len zabezpečiť alebo ich adekvátnu náhradu, a vo veľkej väčšine prípadov ich vieme dodať za menej než 24 hodín.

Ako to, že nemáte môj liek. Načo ste potom vôbec otvorení, keď nemáte ani bežné lieky! - pre každého pacoša je bežný liek iný, väčšinou ten, ktorý berie on sám, poprípade jeho blízki. Pre nás, lekárnikov, je bežný liek úplne iná množina liekov, ktoré sa najčastejšie v danej lekárni vyberajú, a tieto dve množiny sa môžu, ale aj nemusia prekrývať. A na otázku, prečo sme vôbec otvorení, keď nič nemáme iba krčím plecom a ukazujem na preplnené poličky s množstvom liekov.

Prečo si toho neobjednáte viac, keď sa vám to minie? To sa tu mám na druhý deň vracať po ďalšie balenia? Veď si naskladnite viac kusov do zásoby! - dopyt po liekoch sa dá predpokladať, ale vždy dokáže kolísať. Niektorí pacoši si chodia lieky vyberať raz za mesiac, iní raz za tri mesiace, a niektorí chodia každý týždeň k inému špecialistovi. A to nehovorím o nepredvídateľnej veci, akou je predpisovanie antibiotík alebo liekov na kašeľ, ktoré závisia od toho, koľko ľudí a kedy ochorie - chrípku si predsa nezvykne plánovať nikto. Sú lieky, ktoré sa celý mesiac nepohnú a za jeden deň nám zrazu na ne príde 5 receptov, alebo sú lieky, ktoré máme v sklade po desiatkách a napriek tomu sa občas stane, že kým doobjednáme za ten deň vydané kusy, tak sa stihne minúť aj 20-30 kusov a sme na nule až do príchodu ďalšej dodávky. Spravidla to trvá pár hodín, niekedy je to až na druhý deň. No ale veď zákazníci vedia vždy všetko najlepšie a všetko musia mať okamžite.

tbc

(Konečne som počas choroby bola prinútená sedieť na riti a napísať pokračovanie, ale táto téma ešte stále nie je vyčerpaná, takže sa tešte, kým sa dostanem k ďalším typom. Poprípade dajte tipy v diskusii, o čom inom by ste chceli článok z tohto prostredia. Pridám si to do poradovníka na ďalšie voľné poobedie).