Ak ste si doteraz mysleli, že na HR pracujú úplne rovnaké normálne baby a chalani ako na iných motrokárskych oddeleniach, zrejme ste na DM prvý krát v živote. Ale to je v poriadku, všetko je raz prvý krát, aj análny kolík v oku. Žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, je to niekedy zároveň aj posledný krát. Aspoň pokiaľ ide o ten kolík.

8:35

Už som mala byť v kancelárii, ale moje domáce automatické espresso sa včera pokazilo (minula sa mi BIO zrnková káva z Bolívie a ten instantný shit, čo do seba leje Maroš, v žiadnom prípade piť nebudem). Takže práca počká, ja si ešte skočím po stredné lattéčko s cookies príchuťou so sebou.

8:55

Prichádzam do kancelárie. Vo výťahu som stretla kolegov, ktorí pracujú na oddelení nezmyselného ťukania do počítača. Na duši ma príjemne hreje pocit nadradenosti a závisť v ich očiach. Značková kabelka, čo mi dal Maroš minule na Vianoce, a káva v hodnote ich obeda z táckarne, to je také korporátne esperanto.

9:05

Idem s Monikou na krátky míting do kuchynky. Kuriér jej práve priniesol krabičky s vesmírnou stravou, vďaka ktorej tá chudera opäť verí, že konečne schudne. Na mítingu preberáme Lenu, ktorá sa chce vrátiť z materskej, len už akosi nemá kam; Martina, ktorý nastúpil minulý týždeň na IT (chodí síce do práce v obleku, ale mne by neprekážal ani vo flanelke a so sekerou, konečne poriadny chlap!); Zuzu a toho chudáka, ktorý dal kvôli nej výpoveď a ona sa s ním vzápätí rozišla; tajný plán vedenia vyhodiť týpka z právneho (o ktorom už aj tak každý okrem neho počul); a na záver ešte dáme tipovaciu súťaž, či je Eva fakt v tom alebo len nepochopila, že do plaviek sa chudne a nie priberá. Na chvíľu sa pri nás ešte zastaví Ľubo a síce sa tvári, že si ide iba uvariť kávu, ale mne je jasné, že to bol len ďalší premárnený pokus nájsť v sebe dosť odvahy a pozvať ma von.

9:35

Vraciam sa z kuchynky. Zásadne si žiadne pracovné aktivity neplánujem pred 10. hodinou, takže mám ešte 20 minút voľného času. Zapínam počítač, firemný email a facebook.

9:55

Konečne som prečítala a odpovedala na všetky urgentné správy, takže facebook vypínam a idem sa pozrieť, čo ma dnes čaká. V reštike cez cestu dnes majú cestoviny (tie nejem) a sushi sme si dali včera, takže asi pôjdem zase na šalát.

9:59

Volá mi recepčná, že za mnou práve prišiel kandidát na pohovor. Dnes je to nuda, obyčajná entry level pozícia. Nepotrebuje nič vedieť, takže stačí preskúmať, či sa na pohovor správne obliekol, akým spôsobom mi podá ruku, spýtať sa ho na tri zlé vlastnosti, kde sa vidí o 5 rokov a prečo by sme mali zobrať práve jeho. Idem sa ešte rýchlo pozrieť na divú.

10:15

Zapínam screensaver a idem privítať kandidáta.

10:55

Vraciam sa z pohovoru. Bola to strašná nuda. Našťastie mi počas neho Maroš poslal fotku zapadajúceho slnka s palmou v popredí a k tomu napísal: „Veď oni to tam bez teba 2 týždne prežijú“. Yes! To si píš, že prežijú! Lúčim sa s kandidátom a nezabudnem sa recepčnej posťažovať, ako toho mám veľa a vôbec nestíham. Pripomeniem jej, že v piatok odlietam a koľko toho ešte musím predtým stihnúť. A keďže vidím, že sa blíži poštárka, skôr než ju stihne niekto zabaviť takou banalitou, ako je prijímanie a triedenie pošty, poprosím ju, aby mi obvolala kandidátov a prehodila pohovory zo stredy a štvrtku na termíny po mojom návrate z dovolenky. Poďakujem, usmejem sa na ňu a sľúbim, že jej za to pošlem fotky z pláže.

11:05

Prechádzam si prijaté životopisy. Dve tretiny z nich rovno vymažem. Aj tak sú to tragédi, nemusím im to ešte potvrdzovať posielaním zbytočností typu: „(Blá blá...) dali prednosť vhodnejšiemu kandidátovi.“

11:25

Píšem Martinovi, tomu novému ITčkarovi, či nezájde na obed. Zbohom šalát, napokon dnes bude steak J

12:30

Nechápem, ako do seba môže niekto nahádzať jedlo za 30 minút! Keby som to mala byť ja, tak radšej nejem vôbec. Veď len pokrájať ten steak mi trvalo pol hodiny... O chvíľu ma čaká míting s vedením, takže tých pár minút ešte strávim niečím produktívnym. Konkrétne som chcela zistiť, kde trčia tie krástne žlté plavky, čo som si pred mesiacom objednala na dovolenku.

13:05

Síce som nezistila, kde sa nachádzajú moje plavky, ale aspoň som si pred mítingom stihla objednať slnečné okuliare, náhradnú selfie tyčku a opaľovací krém pre Maroša. Na mítingu je nuda ako obvykle. Stalkujem Martina na facebooku. Na záver nezabudnem všetkým pripomenúť, aká je momentálne na pracovnom trhu náročná situácia; dobrí ľudia nie sú a keď sú, tak si nehľadajú prácu. Takže to mám samozrejme strašne ťažké a mali by na mňa brať ohľad. V zdesenom tichu, ktoré sa rozhostilo, nastáva správny čas všetkých upokojiť a oznámiť, že o nového právnika sa báť nemusia, toho im zoženiem včas. Fakt, že sú ich na trhu mraky a kvôli pozícii, na ktorej dostanú naozajstný plat, sú ochotní pretiahnuť aj hadicu od vysávača, takticky premlčím.

14:30

Idem sa pozrieť, čo nové na IT.

14:40

Recepčná mi podáva zoznam s presunutými termínmi pohovorov. Aké rozkošné! Vysvetlím jej, že ak nechce zajtra ráno obvolávať kandidátky s titulom „Office manager“, má mi schôdzky hodiť do kalendára, rezervovať miestnosti a uvariť kávu.

14:45

Píše mi Martin, takže telefonovanie kandidátom na právnika odkladám na neurčito a miesto toho sa tvárim chrumkavo. Keď k nám do kancelárie vbehne recepčná s poštou, ani sa nesnažím zakryť, že nič nerobím. Miesto toho iba nahlas vzdychnem a pripomeniem jej, ako nič nestíham. Odovzdá mi krabicu na moje meno. Plavkyyyy! Hneď presvedčím Moniku, aby ich so mnou išla vyskúšať na WCko. Síce neochotne, ale napokon predsa odloží varenú baby mrkvičku naspäť do krabičky s olovrantom a valivým pohybom ma nasleduje na toalety. Tam ju donútim, aby mi urobila aspoň 15 fotiek, kým som konečne s jednou z nich spokojná. Už len pár filtrov a posielam ju Marošovi. A Martinovi. A Monike. Tá dostane spešl edíciu s motivačným textom: „Chrum chrum, dobrá mrkvička! O rok si také kúpiš aj ty!“ Nekúpi.

15:15

Mám skvelú náladu, takže v dobrom rozmare pošlem trom šťastlivcom email s informáciou, že o nich nestojíme.

15:30

Ďalší míting, tentokrát s budúcim bývalým právnikom. Tvári sa strašne dôležito, pretože na rozdiel odo mňa vie, čo znamená slovo „elokvencia“. Na moju poznámku, že ja zas pre zmenu viem, čo znamená homeovestizmus, pre istotu nereaguje. Potajomky ho odfotím a pošlem Marošovi. Nech vidí, čo prežívam. Ten chuj nosí ešte aj v lete klobúk, čo si kúpil pred dvomi rokmi vo Viedni vo výpredaji. A recepčná minule hovorila, že mu prišiel balíček, ktorý pôvodne odovzdala jeho asistentke, lebo bol plný krémikov na vyhladenie pleti. Trapas, vraj bol fakt pre neho! Na vianočnom večierku to skúšal najprv na mňa, potom na Zuzu, okolo polnoci dokonca na recepčnú a nakoniec skončil nad ránom pri Monike. Ale aj tá mu dala košom keď pochopila, že ju miesto noci v nejakom luxusnom hoteli plánuje iba ošahávať v tom jeho smradľavom bavoráku z druhej ruky.

16:15

Už mám roboty fakt plné zuby. V živote sú predsa dôležitejšie veci, nie? Vypínam počítač a notebook beriem so sebou. Cestou z kancelárie ešte všetkým zdôrazním, ako strašne nestíham a dnes budem zase robiť aj z domu. Vo výťahu stretnem Martina. Kým on ide do podzemnej garáže, ja sa na prízemí rozlúčim a pri vystupovaní sa o neho nenápadne obtriem. Vonku už ma čaká Maroš. Notebook hodím na zadné sedadlo a presne tam zostane až do zajtra rána.

Takže asi tak vyzerá pracovný deň HR p*čky. Kamarátka hovorila