I nebude tu nikto pojedať horalky, je jedno či v terméni júnovom, júlovom, teda v júnovom, čo znamená keksíky zakúpené po výplatnom terméni (OČRky, náhrady mzdy...) za kalendárny mesiac mája – pravil podľa povesti z Boží vůle král, z vôle gazdu a Vojtecha, už niekdajší druhý najvyššie postavený politik v malinkej krajinke (registrovaná ochranná známka HZDS), niektorými tiež označovaný titulmi PLGr. kpt. či kkt., rozhodne ale nie JUDr. a pochybnosti by niekto mohol mať o ňom aj ako o magistrovi (našťastie nie je lekárnik). O kapitána už prišiel, ale zato netušil, akých svojstojných nástupcov v politike bude mať.

 

V jeden jarný deň roku Pána, čím sa samozrejme nemyslí obdobie Zakiho mladosti ani ranej puberty, ale zase ešte v dobe, keď sa ako tak striedali štyri ročné obdobia, som sa z nejakého nevysvetliteľného podnetu postavil na váhu. Hm, tri štvrte roka bez extra pohybu, z dôvodu pracovných fičákov a nedostatku spánku, zato prekladaných horalkami a inými sladkosťami, znamenalo +6 či 8 kg. Hovorím si, takýmto tempom ďalej a trojciferné číslo nebude na dohľad ale krutá realita. Ešte šťastie, že nepatríš medzi poniektorých možno aj tunajších krpcov a hmota sa rozloží, hovorí si moje druhé neschizofrenické ja. 

 

Už viem, ten podnet pre postavenie sa na váhu a potvrdenie nepríjemnej predtuchy bol, že mi nohavice boli tesnejšie a tesnejšie, a to nielen po vypraní.

 

Osobne sa do zrkadla nepozerám, lebo sa nechcem naľakať tej divnej osoby a mať tak pokazený celý deň. Ale nemusel som sa ani pokúsiť úspešne absolvovať testy do klubu Mensa, aby mi bolo jasné, že sixpack môže byť môj akurát tak v prípade, že vyberiem príslušné balenie plechovkového piva či iného nápoja z regála v obchode. Na druhej strane aj nastupujúci či plne rozvinutý singlepack je čubičkami považovaný po a.) za rozkošné bruško milého macka, alternatívne po b.) za obtlstého nechutného úchyláka – výber v závislosti od sociálneho a finančného statusu dotyčného súdruha. Prípadne je tu možnosť c.), d.) atď. 

Súc Človek rozumný, navyše predtým pohybovo orientovaný, hovorím si, že nejaké tie kilá nebude problém zhodiť, v každom prípade zázračné tabletky a iné vraj jednoduché riešenia ale vynechám. Asi budú hlúposť a neúčinkujú, keď ich ani Horst Fuchs vo svojej nekonečnej show na pokračovanie (snáď) neponúkal. Ako teda na to? Budeš chodiť niekam ďalej autom do fitka, aby si mohol zavzdychať, vypotiť, okuknúť dievčiny? Nie nie, jednak ťa to nikdaj nechytilo, jednak načo strácať čas chodením niekam. Keďže internet je mocný pomocník a inšpirátor, najmä, keď sa ho pani Pohlovej nepodarilo zakázať, po dlhom uvažovaní, zvažovaní pre a proti padla voľba na beh. A to napriek tomu, že si predtým behal akurát tak za babami. Nie tak celkom, priznaj sa, že si si do lesoparku chodil zabehať aj kedysi dávno…

 

Prečo taká voľba?

 

Nebývaš v betónovej džungli, obuješ tenisky a teda hneď vyrážaš, či už do polí alebo do lesov, ale to až neskôr, keď natrénuješ, prípadne si dáš okruhy po nejakej ceste x-tej triedy. Jednoducho športuješ hneď z domu bez toho, aby si si dal najskôr slalom cez parkujúce autá. 

 

Ako nádejný budúci totálne amatérsky športovec sadneš za comp a okukneš, čo k takému behu treba. Múdrostí kopa, niektoré si protirečia, ale nakoniec si povieš, že okrem štandardnej výbavy (oblečenie+obuv) nebude od veci kúpiť tie múdre hodinky, ktoré majú aj rôzne iné funkcie, no zo začiatku ti pôjde aj tak hlavne o tep. Keďže si aj zaplávam, tak siaham po modeli, čo sa neutopí a zmákne niektoré plavecké merania.

 

Juraj isto prepáči, že som pri hľadaní oblečenia nevyberal z ponuky muničáku v oblasti taktického úboru, dukláckych teplákov (hoc tá žltá pri červenej by mohla na mňa v teréne upozorniť), či maskáčového alebo maskovacieho vzoru. Práve naopak, pribudlo tiež nejaké to tričko fosforovej farby, aby ma videl aj Ičo ostrostrelec alebo absolvent zdokonaľovacieho domáceho kurzu šoférovania GTA I-V, ktorý práve sediac za volantom vyrazil do skutočnej reality šoférskeho života, s mobilom v ruke.

 

Behať sa dá v hocičom, vlastnej aj na boso, ale inak sa radí, hlavne kancelárskym krysám, ktorých hlavný pohyb je cesta na obed a späť, zájsť do obchodu, kde vám spravia diagnostiku došľapu – viď slovník cudzích slov a pojmy pronácia a supinácia. Na beh sa samozrejme dajú použiť aj číňany či Prestige, ale zase hodí sa niečo pohodlnejšie, aj keď zďaleka netreba to najdrahšie. 

Avšak nie je žiadané privodiť si nepríjemné otlaky hneď na začiatku a nájsť tak dôvod nepokračovania viac či menej úspešného rozletu bežca.

 

Keďže tunajšia skupina sa netají príslušnosti k introvertom, tak len malá pomôcka – diagnostiku (čo znamená aj kontakt s aspoň jedným človekom v predajni) netreba absolvovať pred každou kúpou tenisiek a odkedy vynašli elektronické šopy, tak aj kúpa prebehne bez potreby predchádzajúceho nacvičovania odpovede na otázku predavača/čky (presnejšie manažéra/rky predaja) „...Poradím nejako?“ Ak sa teda nejaká/-ý vôbec ukáže. Pre tých ultraintrovertov – čosi sa dá vyčítať z mokrej šľapaje na betóne, piesku, pohľadom na spôsob a miesto prevažujúceho zodratia bežných tenisiek, kuk na fotky, či sa neobjaví z nôh extrémne X či O.

Máme teda všetko potrebné – na nákup nemusíte použiť pracne ukrývané svoje a rodinné prasiatka, prípadne sa stať klientom nástupcu Užeho. Ak vás beh chytí, aj tak čo to pomeníte, dokúpite a ak nechytí, aspoň ste veľa neminuli.

 

Teda muži majú všetko potrebné. Ženy, najmä tie s akoby neustále vystrelenými airbagmi zvyknú diskutovať o nejakej vhodnej „zábrane“, ktorá všetko riadne udrží, aby okrem iného nevznikla svalovka v hornej časti tela, stačí, že bude a ona hlavne pri absolútnych amatéroch, navyše doteraz sa veľmi nepohybujúcich, bude – na nohách. Keďže v oblasti športových podpŕd nie som odborník, prenechám priestor tunajším dailyfemales v diskusii, ktorú prípadne môžu obohatiť hompáľajúcimi sa alebo pevnými onými bez podprdy. Našťastie Držko sa vrátil a pokračuje v dobrom zvyku v diskusiách.

 

Áno, Norielle, vidím že sa zase hlásiš ako skoro prvá do diskusie, aby si sa podelila so skúsenosťami vhodného „odevu“ pri výbehu do búdky žeriavu (žeriavnička budeš aj v Prahe?), ale nechajme najskôr priestor iným kolegyniam, ak budú mať záujem. Inak, mimochodom, stačí Ti len veľmi málo tréningu a budeš sa môcť v diskusiách chváliť a samozrejme získať check, že si dala nalačno v pohode bez extra námahy 20 kilometrov a nielen tých spomínaných 5. 

Módnou guru tu často ešte bývala „nejaká“ členka, ale odkedy zase zahniezdila, tak je tu tuším pomenej (alebo je dôvodom to sťahovanie?). 

V každom prípade, keď už sa tu vieme vyjadriť k šatníku jej excelencie Zuzany, nejaké behacie handry snáď nebudú problém. Ale vlastne načo.

 

Ako by to bolo včera – výbava nakúpená, najvyšší čas teda skúsiť vybehnúť. Teda vybehnúť ako vybehnúť, ale hlavne zistiť, ako na tom človek je. V jeden skoro letný horúci večer si obúvam tenisky, dávam hrudný pás a po predchádzajúcom naštudovaní manuálu športových hodiniek si idem dať testovací beh v dĺžke 5 kilometrov. To musí byť byť pohoda, znie Ti v hlave – veď inak lyžuješ, chodíš na turistiku, občas bajkuješ... Samozrejme nevystrelím šprintom, pri ktorom by sa síce zajac (nemyslím tunajšieho antikrálika) smial, veď rozložím sily. Nebola to pohoda a nebol to ani skutočný testovací beh, ktorý vyzerá trochu inak ako to, čo som predviedol ja. 

Tempo pomalé, dýchanie ako starý tuberák, čo zotrval pri škatuľkách značky Detva, mokrý od potu, ale zato s tepom takým, že jeho frekvencia takmer prechádza do súvislého tónu. Pamätám si to dodnes – odbehnutých 5 kilometrov, priemerný tep 164 a priemerné tempo 6:59 min/km.

Hrôza. Doma sa zase ozvú hlasy môjho ja, či meranie tepu nie je pokazené alebo je to pre tú vysokú teplotu. Prípadne netreba vymeniť batériu v hrudnom páse? Čo keď tam bola dlho, začala slabnúť, aby ma oblbla pri prvom behu? Nie nie, pravda je krutá – keď dlhšie hnijete a priberáte, telo si zvykne na pohodlnosť. Detaily snáď netreba rozvádzať, prípadne pár chytrých hláv sa dá dohromady a popíše svoje vlastné skúsenosti. Ako tak sledujem, bežcov či skôr rýchlejšie sa prechádzajúcich tu zopár je.

 

Čo ďalej?

 

Napríklad internety, kde nájdete kopu nových protichodných rád, ale celkovo z toho vyvstáva, že bude vhodné mať nejaký „bežecký“ plán a snažiť sa tepovku dostať dole, samozrejme aj spolu s ručičkou na váhe, keď už teda „driete“. Tie úvodzovky sú na mieste, zo začiatku to ani tak nie je klasické behanie a ani nie skutočná drina, zato kilá pôjdu dole hlavne vďaka zmenenej strave (a počúvnutiu ex kpt., že keksíky sa hocikde jesť nemajú, aj keď ten to vyriekol až o roky neskôr). 

Do toho celého príbehu prichádza krajšia polovička, že teda by aj ona sa pridala, aj keď od trojciferného čísla na váhe má ďaleko (našťastie) praďaleko.

Až sa začínam na ten beh tešiť. 

Hurá, zajtra začíname.