Väčšina ľudí má pocit, že keď si založí rodinu, je koniec.


... že to už nikdy nebude ako predtým.
... že sa skončili výjazdy do mesta, kedykoľvek sa človeku zachce.
... že do konca života sa už treba prispôsobovať.
... že človek už nikdy nezažije zamilovanie, ani radosti flirtovania.
... že, skrátka, všetko pekné zo života sa definitívne skončilo.

 

A ja na podobné lamenty môžem povedať len jediné: Je to presne tak!

 

Ale nezúfajte! Život v rodine nemusí byť až taká tragédia. Sú aj horšie veci. Napríklad Kotl... Vlastne nič. Rodina je inštitúcia a každá inštitúcia sa dá úspešne zneužiť vo svoj prospech. Pri rozumnom nastavení systému si život v rodine môžete aj celkom užívať.

 

Najprv musím čestne priznať, že aj keby som musel od rána do večera počúvať CD „Igor Timko & Rytmus - Duet“, aj tak by som to nemenil s manželkou. Som presvedčený, že z toho poskakovania okolo deciek a v kuchyni, prania, žehlenia, utierania prílepkov na nábytku a odpratávania hračiek, ktoré decká zo svojej izby rozvláčajú po celom byte (zapamätajte si, že detská izba nikdy nie je dosť veľká), by ma drblo oveľa skôr, než po dokončení dôchodkového veku (pri mojich skromných odhadoch okolo 70-ky).

 

Stačí mi tých pár hodín zžieravého pekla, ktoré zažívam, keď musím zostať s tými zrůdičkami sám a ešte im aj pripraviť kŕmne zmesi. Už po slabej hoďke mám chuť vyhodiť z okna obe, alebo vyskočiť sám.
Takže keď potom manželka na 4-ročného syna kričí tú najstupídnejšiu otázku: „Ako si sa mohol pocikať?!“ - som ticho. Ani keď otázku, čo nemá odpoveď, opakuje dokola a s ešte väčšou naliehavosťou a úbohý synak stupňuje rev. (Do podobného okruhu otázok radím aj „Ako si mohol zabudnúť?“ na mňa a „Prečo sa nesústredíš?“ na dcéru).

 

V situácii, keď manželka ziape po deťoch a ony vreštia ako osadenstvo Farmy 4, je veľmi dôležité zachovať si postoj: Sú oni a ja! Žena a deti sú jedna entita a vy ste druhá, nadradená. Oveľa ľahšie si potom prisúdite právo zavrieť sa do svojej izby. Zmierte sa s tým, že domov už nikdy nebude miesto, kde sa cítite najpríjemnejšie. Je to defaultne miesto, kde dostanete najesť (optional) a vyspíte sa (ak sa deckám nesníva o krvavej hlave po zhliadnutí vysielania TV JOJ).

 

Existuje však spôsob, ako sa veľmi jednoducho vyhnete bordelu, ktorému sa „doma“ vyhnúť nedá. CHOĎTE DO... práce! Zásadne NEPRACUJTE DOMA! V domácnosti s deťmi neurobíte nič. Celý deň je dopredu stratený.

 

 

„Len pokojne rob, nechcem ťa rušiť, ale...“

 

Ale treba ísť na prechádzku, odviezť decká na krúžok, k babičke, ísť kúpiť pančušky, strážiť deti, kým je manželka preč a kopec iných vecí, ktoré žena nestíha, lebo je na všetko sama (nič nie je tak dôležité ako poriadok v krabici s ponožkami). A keď si aj konečne sadnete k robote, krpatý vám príde ukázať obrázok prasiatka, ktorý vyzerá úplne rovnako ako predchádzajúci obrázok maminky, slniečka a vôbec všetkého. Pokiaľ nie ste šťastlivec s Aspergerovým syndrómom, musíte ho za tú machlaninu pochváliť, aj keď ste práve nenávratne zabudli na prevratné riešenie pracovného problému, ktoré ste už-už išli zapísať.


Čas na prácu je až keď celé Humberto zaspí - 22:00 do 03:00. Ak sa teda nepreberiete s klávesnicou otlačenou na čele. Keď vám ráno o pol siedmej zazvoní budík, máte pocit, že vám niekto brokovnicou odstrelil pol hlavy.

 

Ale chodiť do práce - to je iná kávička. To je hotový balzam na rozcuchané nervy. To, čomu kolegovia vravia „pracovné STRESY“, tomu sa ja len smejem. Čože je to zadanie o pol šiestej večer, ktoré má byť hotové na druhý deň o ôsmej, oproti tomu, keď zabudnete vložiť do kresielkového nočníka vnútornú nádobku, decko sa vyčúra na parkety a pančušky ešte nasajú tú mláčku na zemi? A to zámerne nepopisujem ľúte inferno, keď sa vráti manželka, ktorá odchádzala so slovami: „No dúfam, že nie si debil a nejako to tu zvládneš“.

 

 

Robota = oáza!


Po pracovnom dni sa cítim zrelaxovaný a v pohode (a desím sa víkendu - našťastie ten mi vždy rýchlo prejde). Dosť dlho som všetkých v práci sral hlasným povzdychom: „Konečne v robote“, s ktorým si sadám pred comp. V práci zostávam dlho po tom, čo som odovzdal všetky pracovné povinnosti. Mám pokoj na internet, fejsbúk a Dailymale. A to ešte zďaleka nie sú všetky výhody chodenia do práce.


Po príchode domov sa treba tváriť neskutočne unavene. Podľa možnosti hneď po pozdrave musí nasledovať: „Dnes to bolo peklo, som strašne uťahaný, potrebujem kávu“. Bez ohľadu na to, že vašou dennou pracovnou náplňou bolo 20 statusov o Kotlebovi, 10 o snežení, 68 komentov a 16 postnutých obrázkov. Žena hneď ustrnie v náprahu, ktorým vám do náručia chcela vsotiť dieťa, aby ste sa mu okamžite venovali a vy dokončíte pohyb po vyzutí topánok, ktorý pripomína zakopnutie a letíte smerom ku gauču, až kým do neho nezaryjete nosom a nezačnete ostentatívne chrnieť.
Pravda, niekedy to nevyjde. Napríklad keď žena umýva okná - vtedy môže povedať, že ona toho urobila viac, mrcha. Ale väčšinou je miestečko na gauči moje! Predsa len - som vodca svorky, alfasamec a živiteľ rodiny.

 

Pozíciu unaveného živiteľa rodiny je dobré vypiplať aj nosením peňazí v hotovosti. Alebo spomenúť žene, že na účet už prišla solídna výplata a môžeme si dovoliť kúpiť deťom po dva jogurty týždenne a prací prášok v Bipe v Hainburgu, lebo tam nakupujú všetky jej kolegyne.

 

 

Deti a neodkladné práce

 

Jedným zo závažných strašiakov života v rodine je už spomenuté venovanie sa deťom. Najjednoduchšie je vyhnúť sa mu. Veľmi účinným je tvárenie sa, že ste „nakapatý“. Veta: „Niečo na mňa lezie, kolega celý čas kýchal“ pôsobí ako repelent. Ak si pred vstupom do bytu párkrát nechtom štuchnete do nosnej sliznice (nie moc - stačí, ak sa vám pustia sople a budete mať zaslzené oči) a rukou si chytíte čelo (náznak možnej teploty), máte takmer istotku, že vám žena povie: “Radšej sa zavri do spálne, aby si nenakazil deti! Potom vyvetrám a ty budeš spať na gauči.“ No či si viac môžete priať?

 

Ďalšou možnosťou je „mať inú prácu“. Rozumej: dôležitejšiu prácu, prospešnú celej rodine. V tomto smere je ideálne auto. Tam máte istotu, že žena tomu prd rozumie. Aj keď jej poviete, že máte niečo s karburátorom, nemá ani tušenia, že by ste rovnako dobre mohli povedať, že vám hapruje sýtič, prípadne vyhorela karbidová lampa. A čas je váš. Všetko okolo auta má však jednu nevýhodu - musíte odísť z domu. Ale neverili by ste, ako dobre sa v aute spí...

 

Samozrejme, sú aj iné neodkladné práce - pri ktorých môžete ostať doma, v teple. Napríklad úhrady cez internetbanking, ktoré nepočkajú už ani minútu. Alebo životne dôležitý mail na bytový podnik, ženskej z banky, kde máte hypotéku a podobne. Ak zamávate listom z banky ako dôkazom (pokojne to môže byť ponuka bezúčelového úveru), máte vyhrané. Zaberie vám to dve minúty a potom si už len zvesela browsujete (doliehajúci hluk vreštiacich ratolestí a ich matky hravo prekryjú slúchadlá).

 

 

Užitočné hry

 

Ale čo robiť, keď je už manželka natoľko ostrieľaná, že tieto triky prekukne a zavrie vás do izby s deťmi? Váš zúfalý plač nepomôže. Treba vymyslieť hry, ktoré deti milujú a môžete ich milovať aj vy.

 

Pomaľujte ocka

Najčastejšie využívam hru: „Pomaľujte ocka“. Váš vklad do hry je minimálny. Stačí si ľahnúť a vyhrnúť si tričko. Neverili by ste, ako decká baví kresliť vám fixkami po chrbte. Je to oveľa zaujímavejšie, než kreslenie na papier. Ale pozor! Zásadne treba zvoliť fixky čo najhrubšie. Vyskúšali sme aj gélové perá a neodporúčam - škriabe to jak sviňa. A ešte jedno upozornenie (z vlastnej skúsenosti). Po dokončení diela nezabudnite na pomaľovaný chrbát a neľahnite si na biely kožený gauč. Vzniknutá serigrafia síce deti poteší náramne, ale manželku takmer vôbec.

 

Operácia

Inou hrou, v ktorej je váš vklad do hry rovnaký, je hra na operáciu. Vy ležíte, a deti vás operujú. To je navyše aj veľmi príjemné. Ideálne je operačné nástroje vybrať vopred, aby medzi nimi neboli ostré predmety. Vhodné sú pierka, hrabličky, masážne valčeky. Iným variantom tejto hry je „uhádni, čím ťa škrabkám“. Myslím, že názov hovorí o hre všetko.

 

Skryte otecka

Ďalej je tu hra „skryjeme otecka“, ktorú som objavil nedávno. Opäť spočíva v tom, že ako inak, ležíte. Úlohou detí je schovať vás pred maminkou. Ani by ste neverili, ako deti baví prikrývať vás všetkým, čo v izbičke nájdu, až kým z vás nič nie je vidieť (pozor, vajcia si radšej sám hneď na začiatku prikryte knihou, aby vám deti do rozkroku nebachli nejaký kvetináč). Ach, tá čistá detská radosť, keď s džavotom trielia rozihrane za mamuľkou a volajú, že sa ocko stratil (horšie je to s mamuľkou, ktorú celkom solídne namíchne, že tie nazvláčané veci musí upratať).

 

Posledná záchrana - Lego

Môže sa stať, že na žiadnu z týchto hier deti nepristúpia. V takom prípade jednoznačne odporúčam Lego. Garantujem vám, že VÁS to bude baviť. Ideálne je Lego Technics. A vôbec nevadí, že vaše 8- a 4-ročné deti ho skladať vôbec nevedia. To je na tom práve to úžasné! Vy, ako dobrý tatík, im s tým pomôžete! Po Legu Technics som v detstve vždy túžil. A až teraz je čas, keď ho mám! Ale pozor! Vy ho deťom nekupujte! Bolo by to priehľadné. Poraďte ho známym a rodine, keď sa budú pýtať, čo by vaše dieťa potešilo.

 

Nabudúce si povieme niečo o vyhýbaní sa domácim prácam a tipoch a trikoch na kradnutie voľného času.

 

 

Pic by sublimebudd