Povedzme si to otvorene. Prvá vec, ktorú ste urobili po otvorení toho článku bola, že ste hľadali moje meno. Iste. Prečo nie? Treba si rovno povedať pravdu. Dôvodov, prečo ste hľadali moje meno, je hneď niekoľko.
Prvý - ste rovnako buzna a zisťujete, či ma poznáte, chcete spoznať, chcete si môj ksicht vygoogliť, nájsť na facebooku a ak sa vám zapáčim, okamžite si ma pridať.
Druhý - nie ste buzna a chcete vedieť, kto buzna je. Len aby ste vedeli, či náhodou nie som váš kamoš zo strednej.
Tretí dôvod - ten, ktorý schvaľujem je, že ste hľadali, či tento článok píše aspoň chlap. Píše. A nie je to Gordulič. :-)
Nemienim sa stať nejakým zosobnením buzerantov, takže moje meno hľadáte zbytočne. Nie som ním a nechcem byť. Hoci si teraz väčšina predstavuje upoteného chlapca s nagélovanou ofinkou bojujúcou za práva menšiny, sklamem ju. Nie som upotený chlapec v obtiahnutej košielke a trojštvrťových nohaviciach počúvajúci Lady Gagu. Ani novodobý intelektuál čítajúci severskú poéziu túžiaci po nenaplnenej láske začínajúceho maliara.
Som chalan v rifliach, tričku, teniskách, fandiaci Barcelone (tým, ktorým to nedošlo - píšem o futbale a mám na mysli naozaj hru, nielen sledovanie namakaných tiel v kraťasoch), počúvajúci rovnaké hovadiny ako vy, ktorý rozhodne nebude tancovať na Beyoncé s rukami vo vzduchu a naozaj si nemyslí, že Madonna je úžasná herečka, len mala smolu na blbé scenáre. Naozaj nie je. Och. A buzny práve prestali čítať a tak bude asi dobré zaujať vás, heterosexuálov, aby ste tento článok dočítali.
Možno sa pýtate, na čo je tento článok dobrý? Úprimne, neviem. Je to rovnaká hovadina, ako články o známych modelkách, herečkách a speváčkach. Tiež sú úplne zbytočné pre drvivú väčšinu čitateľov. S tým rozdielom, že ich si môžete vygoogliť a myslieť na nich chvíľu rukou.
Tento článok, môžno pár článkov, čo ja viem, bude vlastne o tom, čomu rozumiem. Teda, že napíšem všetko o tom, čo zažívam a verím, že to môžno pár ľudí rozosmeje. Rozhodne vám môžem sľúbiť, že žiadne drísty o tom, prečo sme skvelá menšina, prečo nám svet ubližuje a prečo nám máte pomáhať, tu nenájdete. Aby som bol úprimný, mam black list pár členov tejto menšiny, ktorým môžeme pokojne dať deku a budem prvý, kto si kopne. Prečo? Jednoducho preto, že si myslím, že gay, buzna, homosexuál je niekto, komu sa páči rovnaké pohlavie. Teda v tomto prípade - muži! Tak prečo preboha niektorí vyzerajú tak, že testosterón okolo nich naposledy prebehol, keď si skúšali tričko po nejakom chalanovi? Ak by som mal chodiť s niekým takýmto, tak asi už naozaj s normálnou ženou. Tento medzistupeň medzi chlapom a babou ma čoraz viac štve. Bodaj by sa im roštiepili končeky vlasov. :-)
Je mi jedno, že vás rozhorčilo slovo buzna. Áno, možno to nie je politicky korektné, ale koho kedy zaujímalo, čo je a čo nie je politicky korektné v tomto štáte. Netreba sa zamýšľať, akým pomenovaním sa tu budeme označovať. Dôležité je, ako sa človek cíti a čomu verí. Takže je jednoduchšie použiť to hneď, ako sa tváriť neuveriteľne inteligentne a nad vecou a pritom prvá veta, ktorá zaznie väčšine z úst pri čítaní týchto riadkov, bude o tom, ako hovoríte svojim známym, že práve čítate nejaký článok o tom, ako sa žije buzne. Fakt neverím, že by niekde zaznelo: "Práve čítam veľmi zaujímavý postreh mladého homosexuála na každodenné, úsmevné strasti jeho života." A inak, keď už sme pri tom, žije sa mi dosť dobre. Verím, že to, čo tu budem písať, bude oveľa úprimnejšie, ako iritovanie bežnej populácie počas farebného pochodu mestom a schválneho provokovania, ktorému som naozaj neprišiel na chuť. Možno to bude tým, že z viet o tom, ako buzna buzne rozumie a ako je fajn, keď vieme, kto je náš a kto nie, sa mi zdvíha žalúdok. Väčšina mojich kamarátov je heterosexuálov a ďakujem za to. Otázky, kto je náš a kto nie, ma vytáčajú. Ja nie som nikoho, prosím vás! Najväčšia kravina, akú som kedy počul je, že buzny si rozumejú a mali by držať pokope. Haló! Medzi buznami je kopec idiotov rovnako, ako medzi heterosexuálmi. Základný rozdiel je len v tom, že buzny viac tancujú. Vtipné je, že homosexuáli sa v konečnom dôsledku viac separujú od heterosexuálov, ako by to robili heterosexuáli im. Možno som príliš radikálny, možno som príliš expresívny. Možno. Ale je to len iný pohľad, iná alternatíva. A ja si za ňou stojím. Ak vás zaujíma, rozhodne vám sľubujem, že vám porozprávam, aké je to ísť na rande v tomto meste, prečo má každá buzna za najlepšiu kamarátku babu s nadváhou, aké sú signály na zistenie, či ten pekný čašník je buzna alebo nie je a ako sa žehlí situácia, keď tieto signály dokonalo zlyhajú. Krásne všedné radosti, ako vystrihnuté zo Sexu v meste, kde ale namiesto štyroch dievčat pri drinku budú sedieť štyri buzny.