Delegátsky plat, ak ťa vyšle slovenská cestovka, je (bol) okolo 400 eur mesačne, forma zmluvy bola dohoda o práci. Najväčším zdrojom príjmov delegáta je predaj výletov. V podstate desať percent z ceny výletu patrí delegátovi, ďalších desať percent cestovke a zvyšok ide partnerskej cestovnej kancelárii, ktorá výlety organizuje.

Najčastejšie výlety sa z Pomoria robili do Varny a do delfinária, do Nesebaru a na Slnečné pobrežie, do Sevastopoľu či do Istanbulu, no môj osobný favorit bola bulharská dedina.

Imagine...

Vyrážaš z tvojho letoviska, z civilizácie. Autobus ťa zavezie do bulharských hôr, kde v dolinke čupí malá dedinka Bata. Hodinky sa pretáčajú o pár storočí dozadu. Cesta je prašná, vyprahnutú červenohnedú zem už mesiace nezvlhčil dážď. Popri ceste prebehne pes. Babka sediaca na lavičke pred domom v starej záponke sa na teba pozrie jedným dobrým okom a jazykom si oblizne suché pery na bezzubých ústach. Odpľuje si a ide dovnútra, šomrúc si niečo popod nos. O dom ďalej mačky obhrýzajú zvyšky zdochnutého vtáka. Všetky domy sú z rozpadávajúcej sa zmesi kameňa a blata a majú strechu z vlnitého plechu. Cez cestu vietor zaveje chumáč slamy a tebe v ušiach začína znieť zvučka z The Good, The Bad and The Ugly...

Áááá priamo v strede dediny vchádza autobus do areálu vyšperkovanej modernej reštaurácie. Surprise!!! Hodinky sa pretáčajú späť do roku 2006. Pri vchode na nás už čakajú s rakijou, chlebom a ljutenicou. Na obdivovanie tam máme typický bulharský dom zariadený v pôvodnom štýle, whatever that may be. Nevieš dostať z hlavy myšlienku, že by si bol radšej išiel spoznávať tú divočinu s lokálnym koloritom, cez ktorú si práve prechádzal. Uveriteľnosť tohto hologramu hojnosti sa snažia zvýšiť aj dve staršie ženy v tradičných krojoch v predsieni domu, ktoré vždy, keď niekto vchádza, chytia do rúk nite a jedna sa tvári, že pradie a druhá, že obsluhuje krosná. Po prehliadke domu sa presúvame do reštauračnej časti, kde sa podáva večera, spievajú a tancujú pre nás nejakí pajáci a deti sa vozia na oslíkovi. A potom sa začína moja najobľúbenejšia časť, socializácia. Každý má stále viac nakúpené. Veselo sa s klientmi bavíme a trsáme, trsáme. Mám aj fotky z tohto eventu, môj najlepší úlovok je fotka, kde jeden asi sedemdesiatročný pán tancuje kačací odzemok a ja som prehnutá takmer v mostíku dozadu, going full Ciara in Like a boy.

Byť delegátom má svoje výhody aj nevýhody. Ako výhodu by som určite uviedla, že zadarmo spoznáte cudziu krajinu a ich obyvateľov. Keď klientom odporučíte nejaký podnik, do ktorého sa môžu ísť najesť alebo zabaviť, podnik sa vám odvďačí tým, že tam môžete jesť alebo piť zadarmo. Niektoré vám dokonca ponúknu províziu, ak podnik odporučíte klientom.

Ale v prvom rade je to práca s ľuďmi. S ľuďmi, ktorí sú na dovolenke. Na tú dovolenku si zarobili vlastnou prácou (alebo si zobrali pôžičku) a prišli si oddýchnuť, spoznať krajinu, dobre sa najesť, opiť sa, okúpať sa v mori a opáliť sa.

Je načase sa porozprávať o substráte (©slsp). Na dovolenky chodia všetci, že? Normálni ľudia aj kokoti. A ako delegát tých kokotov bohužiaľ nemôžeš poslať linea recta do piče, ty tam s nimi musíš prežiť celý turnus! A musíš riešiť ich problémy. Lebo tam nie si len pre kešu, ale aj na to, aby si každý, aj keď je neviemako prijebaný, užil svoju dovolenku. Ako delegátovi sa ti teda cez ruky premelú cez sezónu tisícky rôznych ľudí. Teraz rozmýšľam nad tým, kde ja som len vtedy zobrala tú trpezlivosť? Prisámvačkutrávarosce, ja by som ich teraz buď prizabila alebo poslala priamo do…mov.

Ale na druhej strane tie odmeňujúce chvíle boli s tými dobrými klientmi. Mala som tam jednu rodinu z východu (doteraz východniar je moja srdcovka a už mi trčia len nohy z Mordorinej rite), ktorá mi povedala, že o týždeň po nich príde ich blízka rodina a keďže boli v tom istom hoteli ako ja, spýtali sa ma, či mi srdce piští po niečom zo Slovenska. Mne, vtedy ešte pod vplyvom vysokoškolského štúdia, chýbala jediná potravina, a to bol Fernet Stock. A oni mi ho naozaj nechali doniesť! Ja som zatlačila slzu a každý večer som si dala pohárik tohto vtedy pre mňa ešte chutného moku a bola som spokojná. Keď som mala dobrých turistov, vždy som išla na večer do hotela, v ktorom boli ubytovaní (teda ak som mala čas) a prekecali sme na terase celé večery o živote, porozprávali mi svoje životné príbehy, ja im moje a aj sme sa dobre zasmiali. Všetci vieme, že dovolenkové priateľstvá sú vygenerované momentom aktuálneho uvoľnenia sa a príjemnou atmosférou a väčšinou neprežijú odchod z dovolenky a návrat do reality. Ale mám na toto obdobie krásne spomienky na množstvo ľudí, na rozhovory pri vínku a pre tých pár ľudí, ktorí si okrem svojej dovolenky v dobrom spomenú aj na svoju delegátku, som urobila niečo dobré, a to sa ráta.

Koniec rozcíteného filozofického okienka.

 

A týmto by som chcela vyliezť z Borkovej bulharskej kapusty a nabudúce sa vám budem hlásiť z Čiernej Hory, mojej najobľúbenejšej krajiny. A nebudem sa vám z nej hlásiť sama.