Milujem súčasnú dobu. Vďaka vymoženostiam techniky je dostupné takmer všetko! Od tohto až po toto. Stačí šmarfón a máte ihneď k dispozícii návod na výrobu vraždiacej nálože z pol kila cukru, špáradla a laku na nechty. Ale čo je pre mňa podstatné - je dostupná záľaha návodov, ako treba správne žiť! Dávno sú preč časy, keď sme museli čakať na nové vydanie Slovenky, kde sme našli rady, ako sa cvičí aerobic v štrikovaných štucniach. Nevraviac o tom, že zdravo vtedy mali žiť len ženy, správny chlap mal zomrieť v 60-ke na cirhózu pri bežiacom sústruhu.

 

Ja som sa totiž rozhodol zmeniť svoj život. Nebolo to impulzívne rozhodnutie. Už dlhší čas som pozoroval varovné signály. Stačí jeden priemerný obed za gastráče (fazuľová s párkom, černohorský, palacinky s nutelou a dve kofoly) a odrazu tá zhúžvaná handra, čo mám miesto srdca, mení moju lebečnú dutinu na subwoofer. Za pastilky TUMS už dávam viac, než za jedlo a ľahšie sa mi zaspáva v robote pred compom, než doma v noci v spálni. Ráno sa budím s kŕčmi v žalúdku zo stresu, ako zase všetko postíham a viem, že klaksón v aute dostane zasa zabrať.

 

Keďže sa chcem dožiť maturity svojej dcéry (aby som mohol rozbiť hubu tomu hajzlovi, čo ju bude pri slaďáku chytať za riť), rozhodol som sa žiť správne a podľa zásad, ktoré treba dodržiavať, aby:

 

- sme sa vyhli stresu
- civilizačným chorobám
- stareckej demencii a starobe ako takej
- no skrátka, aby sme umreli úplne zdraví, najlepšie pri benchpresse s nejakou tou 90-kou nad hrudníkom a hrudníkom nejakej sexi 20-ky nad hlavou.

 

Celé týždne som dôsledne študoval všetky zdroje a chystal sa na nový život. Týmto chcem poďakovať portálom www.umrizdravy.sk, www.nezersvinstva.sk, www.bojovniciprotistresu.sk, www.akv.sk, Ing. Jaroslavovi Pížlovi a Eme Telekyovej.

 

Ako štartovný deň nového života som si určil pondelok. Dočítal som seba sa, že na deň D sa treba náležite pripraviť. A ja som sa pripravil náležite. V nedeľu som si poriadne schrupol do tej pol jedenástej, na obed som si dal guľášovú a dva rožky, šniceľ, majonézový šalát, sacherku, litrík kofoly a dvojité presso. Večera bola ľahšia: pukance a zmrzlina. Skrátka - doprial som si všetko to, čo od ďalšieho dňa nebudem môcť.

 

V deň D som sa zobudil zavčasu. Už o pol siedmej. Spal som dokonalých 8 hodín - presne toľko má spať dospelý človek. (No dobre, tu sa priznám, že od pol jedenástej som len ležal v posteli, ale nespal. Grgalo sa mi z pukancov a moje zmätené telo nechápalo, prečo by sa malo uviesť do stavu hibernácie, keď sa noc ešte ani poriadne nezačala. Ale stačilo rátať ovečky a pomohlo. Mimochodom, skúste sa nepopliesť pri týchto slovách: päťdesiatštyritisíc dvesto osemdesiata prvá ovca, päťdesiatštyritisíc dvesto osemdesiata druhá ovca...).

 

Vstávať treba opatrne, pomaly. Najprv som ležal na bruchu, potom som sa posadil a „dlhší čas“ sedel. Ten čas som využil na rannú masáž spánkov, ktorá by mala trvať minimálne 5 minút. Ďalej je potrebný strečing, ešte v posteli. Tak som si ponaťahoval všetky údy, až na jeden, lebo mi už strašne žiadalo cikať. Opatrne som vstal z postele a v dobrej nálade, pohvizdujúc si „Good Morning Sunshine“ (pozitívny prístup je potrebný hneď od prvých sekúnd dňa!) som sa presunul do miestnosti s najobľúbenejším kusom keramiky. Ani tu sa nesmie nič uponáhľať, pretože čúranie v strese zbytočne zaťažuje držiaky. Trochu ma zdržalo, že od pondelka cikám posediačky, aby som pišaním v stoji neprskal na obkladačky - tým sa vyhnem stresujúcim hádkam so svojou drahou... manželkou. Po vyprázdnení nasledovalo dôkladné prehmatanie genitálií, ktoré by mal každý dospelý muž denne dôkladne vykonávať ako súčasť prevencie rakoviny semenníkov.


Prehmatávanie trvalo trocha dlhšie, než bolo nevyhnutné. Keďže som nič zvláštne neobjavil, dokončil som akciu samohanou a vhupsol do treniek a tenisiek. Ranný beh je totiž nevyhnutnosť! Beh kratší ako 30 minút prakticky nemá zmysel. Inak sa nespália žiadne kalórie. Vyrazil som do ranných ulíc. Bolo to fajn. Trochu mi prekážala fľaša s vodou, ktorá je pri behu najpodstatnejšou. Asi nabudúce nevezmem dvojlitrovku Budiš.

 

Keď som sa vyšťavený vrátil domov, musel som chvíľku sedieť v chodbe, kým som prestal kvapkať pot na parkety. Ono - nasledujúci krok - sprcha - by bol aj tak zbytočný, kým by som sa po nej ďalej potil. Keď sa mi prestalo perliť čelo, nabehol som do sprchy. 15-minútový osviežujúci prúd studenej vody je presne to, čo telo ráno potrebuje. Nič lepšie, než otužovanie, ešte nikto pre zdravé telo nevymyslel. Potvrdzuje deväť z desiatich Martinov Babjakov (mimochodom, keď ho vidím spievať, vždy čakám, kedy vytiahne tú kúpaciu čiapku). Utieranie froté ručníkom využijeme na povrchovú masáž tela. Nemusí trvať dlhšie, než 5 minút.

 

Na rad prišli zuby. Dozvedel som sa, že ich umývanie som doteraz hrubo zanedbával. Je potrebné čistiť si ich minimálne 10 minút a krúživými pohybmi, čo najmäkšou kefkou. Potom špeciálnymi kefôčkami na medzizubné priestory (32 zubov = 30 medzierok). Vlasy som si osušil prúdom studeného vzduchu. Trvá to síce 4-krát dlhšie, než vzduchom horúcim, ale aspoň som predišiel ich lámavosti a poškodeniu vlasových cibuliek.

 

Opustil som kúpeľňu a vyrazil do stánku po tlač (samozrejme, že som sa najprv obliekol, vy prasce!). Dozvedel som sa totiž, že čítanie periodík v tablete je mimoriadne nezdravé. Našťastie, stánok nemáme ďaleko, takže o 15 minút som bol späť. Ako človek, pracujúci celý deň pri počítači, som vedel, aké dôležité je dopriať očiam kvalitné cvičenie. Odporúčam. Nebojte sa, nezaberie to viac, než 5 minút. 

 

Ozaj, ešte sme ani neraňajkovali! Tak podľa odborníkov káva rozhodne nestačí! Je potrebné telu dodať stravu komplexného zloženia, bohatú na vlákniny a najlepšie teplú. Predsa len, je to štart do nového dňa a tak raňajky nesmieme zanedbať. Máme bohatý výber, aj keď vylúčime vajcia, pre vysoký obsah cholesterolu, biele pečivo, šunky plné éčok, tichého zabijaka zvaného soľ, čierne pečivo z GMO ryže, syry plné nebezpečných chemikálií a jed menom mlieko, ktoré zahlieňuje.

 

Áno, istý čas trvá, kým si nadrvíme pohánku a zo získanej múky si upečieme chutný posúch. Odporúčam navštíviť biopredajňu v centre mesta, kde ako v jedinej majú tie správne predražené biozrná. Kilo pohánky sa síce ešte viac predraží tým, že za parkovné dáte viac, než za tovar, ale čo by človek nespravil pre zdravie. 10 - 20 - 30 minút a raňajky sú na stole. Filtrovaná voda bez vraždiaceho chlóru je samozrejmosť. Jedlo do seba nehádžeme! Pomaly a dôkladne ho prežúvame. Nie je nič horšie, ako zásobovať žalúdok stravou, ktorá nie je dôkladne premiešaná so slinami!


Plný energie a nadšenia z toho, ako mi ten nový život odsýpa, som pristúpil k ďalšiemu kroku - sadol som si k papieru a naplánoval si deň. Robia to tak všetci velikáni a osobnosti a takýto postup odporúčajú aj psychológovia. Vyhneme sa tak stresu. Jedine pri dôslednom plánovaní máme jasnú predstavu o tom, čo sa dá reálne stihnúť a eliminujeme frustráciu a nervozitu z toho, že sme niečo zase nestihli.

 

Pred odchodom z bytu som skontroloval všetky elektrospotrebiče a plyn. Vypol som TV zo zásuvky. Aj všetko ostatné. Stand-by režim je totiž pre úsporu energie to isté, čo tuky pre vaše zdravie - nebezpečné svinstvo. Veď nahodiť na všetkom znova hodiny, to mi večer nezaberie viac, než 10 - 20 minút.

 

Kým som nastúpil do auta, skontroloval som vozidlo, presne tak, ako sa píše vo vyhláške. Svetlá diaľkové aj stretávacie a nezabudol som ani na smerovky. Bez toho vodič nesmie autom do premávky. V premávke som sa správal ohľaduplne a bez stresu. Držal som sa v pravom jazdnom pruhu, za dvoma trolejbusmi a rovno za čmudiacim nákladiakom Doprastavu. Nebudem si predsa kaziť karmu preraďovaním. Nezatrúbil som, ani keď sa pišulka v Nisane Mikra blížila 10km/h pokojne ku križovatke s 50 metrovou fugou pred sebou (určite sa ozvú fanfáry, ak prejde cez križovatku bez zastavenia - lebo o to jej ide) a blokovala ma pri odbočení do ľavého odbočovacieho pruhu. Nerozhádzal ma ani kretén, čo mal na očiach dvojo RayBenov, ktorý pohotovo odbočil spoza mňa, keď sa konečne dal predbehnúť ten nákladiak Doprastavu. Ani 18-ročný absolvent odboru „obrábač kovov“ s náušnicami v oboch ušniciach v „terénnom“ pikape spoločnosti Oknoplast (každé firemné auto je terénne, prípadne formula) a s pátričkami na spätnom zrkadle, ktorý sa predo mňa pichol z autobusového pruhu. Na prechodoch som dal prednosť všetkým chodcom. Čo na tom, že do vozovky vstupovali zásadne po jednom. (Klasika - najprv vyráža tzv. prieskumník, ktorý si overí, že ich naozaj mienim pustiť. Až keď ten bezpečne prejde, pustia sa do toho po jednom aj ostatní. A kým prejdú, dorazí ďalší autobus a vypľuje ďalších chodcov, aby mohli predchádzajúci model zopakovať). Bol to zrazu dokonalý pôžitok z jazdy. Roman Bomboš a Ivana Iľgová na SRo v autorádiu pôsobili blahodárne. Je to krása - žiť tak, ako sa má...

 

Po príchode na parkovisko v robote som nezastal ako prasa na trávniku, čo najbližšie ku vchodu. Zastal som na konci parkoviska. Aspoň som sa prebehol. Lebo aj po dlhšej jazde autom odborníci odporúčajú prekrviť telo aspoň malou rozcvičkou.

 

Aké bolo moje prekvapenie, keď ma v robote čakal šéf! Z uší a z nosa mu unikala zelenkavá para a na chvíľu sa mi zdalo, že má v kútiku úst jemnú penu. Sprvu som nechápal jeho nasratie. Až keď si pri nervóznom klepaní urobil nechtom ryhu do rubínového sklíčka svojich rolexiek, som pochopil: vo svojom nadšení som zabudol sledovať čas. Bolo 12:45! A kua! A tak pekne sa ten deň rozbehol! Odrazu som stál pred šokujúcim rozhodnutím. Budem žiť tak, ako doteraz alebo chcem byť zdravý a nezamestnaný...?

 

Asi vás neprekvapí, ako som sa rozhodol. Zhúžval som zoznam, ktorý som si ráno napísal. Spať som šiel štandardne o 01:30 - veď chatovanie so známymi je po polnoci najvác kúl a môžem sa pri tom tváriť, že dokončujem niečo do roboty - všetci spia a ja si pokojne píšem sprosťačiny s Lolou69. Budík ma zobudil o 07:30. Netušiac, kde je sever, okamžite som vystrelil z postele a takmer som zamdlel z toho, ako mi hučalo v hlave. Vycikal som sa v rannej sprche a po troch minútach opustil kúpeľňu. Na raňajky som dopil kávu z večera, ohriatu v mikrovlnke. Brutálnymi myšičkami som sa v rannej zápche preštrikoval pomedzi všetku tú sedlač a do práce som dorazil práve včas!

 

Seriem ja na správny život! Nič pre mňa. Kto normálny by mal na také niečo čas?

 


pic by sean-tron