Ani vlastne neviem prečo. Teda tak trochu viem prečo, ale neviem odkedy. Ako tak rozmýšľam, tak asi od nepamäti. Ale mám smerom k nim silné pocity, preto poďme späť k veci.

 Čiže začnime od bodu nula. Mal som asi šesť rokov a otec ma viezol autom druhého septembra po prvýkrát do školy. Všetko šlo ako po masle, keď tu zrazu odbočujúc z hlavnej ulice na vedľajšiu sa odnikiaľ vynoril cyklista. Keďže sme mu križovali cestu a on išiel dole kopcom, tak do nás narazil (naša chyba, samozrejme). Zničil otcovi pravé zadné koleso a kvôli nemu som prišiel hneď v prvý deň do školy neskoro. A ono sa to s vami ťahá celý život. Čo vôbec ten cyklista robil na ceste?

 Podľa môjho názoru sú cyklisti retardované deti cestnej premávky. Nemajú ani len motor, zavadzajú kade chodia a sú s nimi len problémy. Očividne nepatria na cestu, a samozrejme nepatria ani na chodníky. Ak raz budem veliteľom mestského zastupiteľstva, zakážem im chodiť inakadiaľ okrem pre nich určených cyklochodníkov. A k nim nech sa dopravia autami alebo s bicyklom na chrbte, I don´t care.

 Už neraz sa totiž stalo, že nejaký cyklistický dement okolo nás preletel na chodníku (!) pomaly nadzvukovou rýchlosťou, vôbec neberúc ohľad na nejaké malé dieťa, kočiar, či čokoľvek iné. Hlavne, že mal špicovú aerodynamickú prilbu a ako tak pedáloval vo vzpriamenej polohe, bolo mu dokonale vidieť jeho obtiahnutého bimbasa. No nádhera!

 Kiežby boli cyklisti aspoň trochu ako motorkári. Ich počty sa vďaka vysokej rýchlosti (a autám a kamiónom a autobusom) držia aspoň na akých takých hodnotách, a upravujú sa oboma smermi. Totiž taký motorkár sa môže kedykoľvek zabiť spokojne aj sám, zatiaľčo cyklista nie. Tomu jedine keď dverami auta pomôžete vy sami. Myslite pri tom najmä na to, že vďaka nášmu večne zelenému cyklistickému polobohovi ze Žiliny je ich stádo stále objemnejšie.

 A nezabúdajme ani na to, ako sa všetci cyklisti tvária, že zachraňujú našu Zem. Ak chodíte MHDčkou, ste za chudáka, no na bicykli ste hneď druhý Al Gore. Kiežby sa tým aspoň stále nevystatovali. A kiežby sa aspoň na chvíľočku prestali sťažovať, že každý obchod/kino/krčma nemá pred sebou stojan na bicykle. V neposlednom rade taktiež zaberajú miesto kočíkom v panelákových kočíkarňach. Asi sa to z nejakého dôvodu nevolá bicykláreň, všakže?

 A to je, priatelia moji, vysvetlenie, prečo tak veľmi neznášam cyklistov.