„Podľa toho, s čím fajčíš cigaru, sa dá rozlíšiť, či si cestovateľ, alebo len snob.“
A rýchlo dám aj vysvetlenie, ktoré sa dá logicky odvodiť: k cigarám jednoducho patrí rum, pretože majú spoločnú krajinu pôvodu a dlhé roky sa užívali jedna takáto neresť vedľa druhej. Len rozmaznaná západná spoločnosť sa rozhodla, že koňak, respektíve whisky/whiskey sú drahšie a mužnejšie nápoje, a viac sa hodia k zapálenej cigare. A keď cigara, tak tá pravá, kubánska. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako sa takýto malý poklad rodí.
Za najstaršie cigary na svete sa považujú práve tie kubánske - ako prvý ich uvidel sám Kolumbus a stačilo už len pár ďalších španielskych a portugalských námorných výprav, aby sa tento zvyk dostal do Európy. Spočiatku námorníci fajčili ledabolo zošúľané zhluky tabakových listov, ktoré si nenašli mimo prímorských miest až takú obľubu. Všetko sa zmenilo v 18. storočí, kedy vznikli továrne na cigary vo Francúzsku a v Nemecku. Anglicko sa ich dočkalo v dôsledku napoleonských vojen - vojaci cigary videli a okúsili v Španielsku, priniesli do Anglicka, kde sa dočkali instantnej popularity. Mimochodom, bola to čisto mužská výsada. Za vulgárne sa považovalo už len fajčenie cigár v prítomnosti žien a na tento účel vznikali špeciálne kluby. Osobne mám omnoho radšej vôňu cigár ako smrad cigaretového dymu.
Cigara začína svoj život na poliach miestnych farmárov. Najlepšie tabakové listy sa rodia na Kube, Jamajke a v Dominikánskej republike. Tie najznámejšie tabakové polia na Kube sa nachádzajú v provincii Viňales, ktorá silne pripomína Vietnam: k zeleným poliam sa dostanete po červených cestách, sťaby vysypaných antukou a pomedzi to vám občas vyskočí veľká vápencová hora. Farmári majú od štátu predpísané množstvo tabaku, ktorý musia ročne vyprodukovať. Všetku nadprodukciu si môžu nechať pre osobnú potrebu. Ja som sa príbeh vzniku cigár dozvedela od miestneho farmára Herarda, ktorý mal predpísanú kvótu dve tony tabaku ročne, čo znamená 35 tisíc rastlín. Ako nasadíte v pravidelných hriadkach také obrovské množstvo rastlín, ktoré sa rodia z drobných semiačok? Nuž, zaujímavo: semená sa ledabolo rozhádžu a čaká sa, kým ráčia naklíčiť. Potom ich farmár vykope a presadí už do pravidelných hriadok.
Následne sa listy sušia, čím sa z nich odsaje veľká časť vody a cukru bez toho, aby zhnili. Táto úprava tabaku trvá 25-45 dní. A tu sa cesty osudu milých lístkov tabaku rozdeľujú: tie farmárove budú mať iný spôsob prípravy, než u veľkých výrobcov cigár v Havane. Továrne majú k dispozícii viacero druhov listov z rôznych častí Kuby, ktoré nechávajú fermentovať tri až štyri roky. Z nich vytvoria zmes podľa vlastností, ktoré chcú dosiahnuť. Farmári toľko času nemajú a chuť ovplyvňujú každý svojim spôsobom, ktorý sa v rodinách traduje aj celé storočie. Herardo nám vysvetlil, že on fermentuje svoje cigary tak, že do prevarenej vody pridá med a rum, túto zmes ochladí a pokropí ňou vysušené tabakové listy. Rum vraj z tabakových listov vytiahne časť nikotínu. Tieto listy potom zabalí do igelitu a nechá rok fermentovať. Stonky listov vyhadzuje, vraj majú na jeho vkus tiež príliš veľa tabaku. Svoje cigary šúľa len zo svojich listov. Povedané tak, aby turista - alkoholik pochopil, kubánske cigarové továrne vyrábajú koňak kvality V.S. až X.O., zatiaľ čo farmári pre svoju vlastnú potrebu a občasný predaj turistom jednosladové whisky.
Nasleduje proces šúľania, ktorý je všade rovnaký. Cigara sa robí z troch častí: výplne, spodného obalu, do ktorého je výplň našúľaná a potom vrchný obal, čo je ten najkrajší list, v ktorom je celá cigara zabalená. Samotná cigara sa šúľa veľmi rýchlo. Zručný balič v továrni ich zvládne aj sto za deň, avšak po obalení do spodného obalu sa musí cigara na 45 minút vložiť do drevenej formy, aby si zachovala svoj tvar aj potom, čo sa odstrihne jej časť, z ktorej sa fajčí. Až potom sa vyberie z formy a následne zabalí do vrchného obalu. Podľa výplne cigár sa dá poznať jej kvalita, pretože tie najkvalitnejšie a najdrahšie cigary majú ako výplň dlhé listy. Bez toho, aby ste cigaru rozrezali, to spoznáte, keď ju fajčíte: vraj netreba odklepávať, naopak, nechať ten kus popola na nej čo najdlhšie. Pri kvalitných cigarách odpadne vlastnou váhou až po niekoľkých centimetroch (otestované, pravda!). Práve to je rozdiel oproti lacným napodobeninám, ktoré vám budú ponúkať najmä na uliciach Havany. Niekto môže robiť v továrni a pokradne pár nálepiek a obalov od cigár. Tie potom vyzerajú navonok pekne, ale vo vnútri je v nich krátka výplň, v podstate odpad, ktorý v továrni ostal po zrezaní dlhej výplne, a ktorý sa dáva do lacnejších cigár.
A čo ich názvy? Na človeka sa ich vrhá toľko, že nevie, čo ktorý znamená. V podstate základným tvarom je parejo, ktorému sa väčšinou nadáva corona. Je to cigara valcovitého tvaru dlhá asi 14 centimetrov, strednej hrúbky. Parejo môže byť hrubšie, tenšie, dlhšie, i kratšie. Corony sú najbežnejšími cigarami, ktoré sú na Kube k mání takmer všade. Predávajú sa aj v individuálnych baleniach, cena je cca 4 peso convertible (teda štyri doláre) za kus. Takzvaná Churchillka je jednou z mutácií pareja (najznámejšiu vyrába značka Romeo y Julietta). A potom sú tu rôzne inak podivne tvarované cigary: torpedo, perfecto, presidente, či pyramída. Tento tvar nesie jeden z najznámejších druhov cigár, Montecristo No. 2. Pri výbere veľkosti berte do úvahy fakt, že čím hrubšia a dlhšia cigara, tým dlhšie si nad ňou posedíte. Časy začínajú na polhodine a končia aj na dvoch hodinách pri poriadnej robuste.
Čo sa týka osobných skúseností, i keď viac počas našej výpravy cigary vydegustoval môj muž, najviac mu chutili práve cigary značky Montecristo - krabicu ich Petit Edmundo sme si aj odniesli domov ako suvenír. Degustátori pri svojich hodnoteniach rozlišujú prvú, druhú a tretiu tretinu cigary. Každá vydáva iné spektrum chutí, ale moje chuťové poháriky tam nie sú. Ako perličku dám, že môj muž vyhlásil Cohiby za Mrva a Stanko medzi cigarami. Domyslite si, čo to asi znamená. Čo sa týka pravidiel na tému, ako sa správne odrezávajú konce cigary, či akým zdrojom ohňa sa môžu zapaľovať, vedzte, že Kubáncom je to šumafuk a zažila som barbarstvá typu vyrezávania diery na fajčenie perom. Samozrejme, zapíjajú sa výhradne kubánskym rumom, lebo takto to má byť. Ceny cigár na Kube v autorizovaných predajniach začínajú na troch dolároch za kus a šplhajú sa už len hore, i keď obídete stále lacnejšie, než ak by ste ich kupovali importované. Ak ste si nejaké cigary zadovážili a nemáte humidor, odporúča sa skladovať ich v chladničke.
Na záver vám poradím, ako si kúpiť najlacnejšie cigary na Kube. Farmári ich predávajú za 2 doláre kus, ale ak si trúfnete zájsť do špecializovaných predajní, kde sa namiesto konvertibilnými pesos platí pesos nacionales (asi 25 CUP - peso nacionales za 1 CUC - peso convertibles), teda predajní pre miestnych, nájdete tam papierové balenia, ktoré pripomínajú cukor či soľ. V skutočnosti sa v nich nachádza 25 cigár - coron z kubánskeho tabaku, akurát s kratšou výplňou a šúľané strojom, nie ručne. 25 kusov ze jeden dolár je ale najlepší deal, aký zoženiete a nie sú až také strašné. Napokon pre mnohých miestnych je to jediný druh cigár, ktoré si môžu dovoliť.
